{"id":7570,"date":"2022-02-28T00:00:00","date_gmt":"2022-02-27T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/cholera-dnes-a-kedysi-vedeli-ste-kolko-ludi-na-nu-stale-umiera\/"},"modified":"2022-02-28T00:00:00","modified_gmt":"2022-02-27T23:00:00","slug":"cholera-dnes-a-kedysi-vedeli-ste-kolko-ludi-na-nu-stale-umiera","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/cholera-dnes-a-kedysi-vedeli-ste-kolko-ludi-na-nu-stale-umiera\/","title":{"rendered":"Cholera dnes a kedysi. Vedeli ste ko\u013eko \u013eud\u00ed na \u0148u st\u00e1le umiera?"},"content":{"rendered":"

CHOLERA DNES A KEDYSI<\/h3>\n

P\u00f4vod cholery<\/h3>\n

Nie je jasn\u00e9, kedy presne cholera prv\u00fdkr\u00e1t postihla \u013eud\u00ed.<\/p>\n

Prv\u00e9 texty z Indie<\/strong> (Sushruta Samhita v 5. storo\u010d\u00ed pred Kristom<\/strong>) a Gr\u00e9cka (Hippokrates v 4. storo\u010d\u00ed pred Kristom a Aretaeus z Kappadokie v 1. storo\u010d\u00ed pred Kristom) opisuj\u00fa ojedinel\u00e9 pr\u00edpady chor\u00f4b podobn\u00fdch cholere<\/strong>.<\/p>\n

Jedna z prv\u00fdch podrobn\u00fdch spr\u00e1v o epid\u00e9mii cholery poch\u00e1dza od Gaspara Correu<\/strong>, ktor\u00fd op\u00edsal na jar roku 1543 vypuknutie choroby v delte Gangy<\/strong>. Miestni \u013eudia t\u00fato chorobu naz\u00fdvali \u201emoryxy\u201c a \u00fadajne zabila obete do 8 hod\u00edn od vzniku sympt\u00f3mov a mala tak\u00fa \u00famrtnos\u0165, \u017ee miestni obyvatelia mali probl\u00e9m pochova\u0165 v\u0161etk\u00fdch m\u0155tvych.<\/strong><\/p>\n

Po\u010das nieko\u013ek\u00fdch nasleduj\u00facich storo\u010d\u00ed nasledovali po\u010detn\u00e9 spr\u00e1vy o prejavoch cholery pozd\u013a\u017e z\u00e1padn\u00e9ho pobre\u017eia Indie<\/strong> od portugalsk\u00fdch, holandsk\u00fdch, franc\u00fazskych a britsk\u00fdch pozorovate\u013eov.<\/p>\n

 <\/p>\n

Prv\u00e1 pand\u00e9mia cholery<\/h3>\n

Prv\u00e1 pand\u00e9mia cholery sa objavila v delte Gangy<\/strong>, s vypuknut\u00edm v Jessore v Indii v roku 1817 v d\u00f4sledku kontaminovanej ry\u017ee<\/strong>. Choroba sa r\u00fdchlo roz\u0161\u00edrila po v\u00e4\u010d\u0161ine Indie, dne\u0161n\u00e9ho Mjanmarska a dne\u0161nej Sr\u00ed Lanky<\/strong> cestovan\u00edm po obchodn\u00fdch cest\u00e1ch vybudovan\u00fdch Eur\u00f3panmi.<\/p>\n

Do roku 1820 sa cholera roz\u0161\u00edrila do Thajska, Indon\u00e9zie (len na ostrove J\u00e1va zabila 100 000 \u013eud\u00ed) a na Filip\u00edny. Z Thajska a Indon\u00e9zie sa choroba dostala prostredn\u00edctvom infikovan\u00fdch \u013eud\u00ed na lodiach\u00a0do \u010c\u00edny v roku 1820, a Japonska v roku 1822.<\/p>\n

Roz\u0161\u00edrila sa aj mimo \u00c1zie. V roku 1821 priniesli britsk\u00e9 jednotky z Indie do Om\u00e1nu choleru do Perzsk\u00e9ho z\u00e1livu. Choroba sa nakoniec dostala na eur\u00f3pske \u00fazemie a zasiahla s\u00fa\u010dasn\u00e9 Turecko, S\u00fdriu a ju\u017en\u00e9 Rusko.<\/strong><\/p>\n

Pand\u00e9mia vyhasla 6 rokov po tom, \u010do za\u010dala, pravdepodobne v\u010faka silnej zime<\/strong> v rokoch 1823\u20131824, ktor\u00e1 mohla zabi\u0165 bakt\u00e9rie \u017eij\u00face v z\u00e1sob\u00e1ch vody.<\/p>\n

 <\/p>\n

Cholera infikuje Eur\u00f3pu a Ameriku<\/h3>\n

Druh\u00e1 pand\u00e9mia cholery za\u010dala okolo roku 1829.<\/p>\n

Rovnako ako t\u00e1 predo\u0161l\u00e1, aj druh\u00e1 pand\u00e9mia m\u00e1 p\u00f4vod v Indii,<\/strong> a roz\u0161\u00edrila sa pozd\u013a\u017e obchodn\u00fdch a vojensk\u00fdch ciest do v\u00fdchodnej a strednej \u00c1zie, a na Bl\u00edzky v\u00fdchod<\/strong>.<\/p>\n

Na jese\u0148 roku 1830 sa cholera dostala do Moskvy. \u0160\u00edrenie choroby sa po\u010das zimy do\u010dasne spomalilo, ale na jar roku 1831 sa op\u00e4\u0165 zv\u00fd\u0161ilo a zasiahlo F\u00ednsko a Po\u013esko. Potom sa cholera roz\u0161\u00edrila do Ma\u010farska a Nemecka<\/strong>.<\/p>\n

Choroba sa n\u00e1sledne roz\u0161\u00edrila po celej Eur\u00f3pe<\/strong>, vr\u00e1tane toho, \u017ee sa prv\u00fdkr\u00e1t dostala do Ve\u013ekej Brit\u00e1nie.\u00a0Brit\u00e1nia prijala nieko\u013eko opatren\u00ed, ktor\u00e9 mali pom\u00f4c\u0165 obmedzi\u0165 \u0161\u00edrenie choroby, vr\u00e1tane zavedenia karant\u00e9ny a zriadenia miestnych v\u00fdborov zdravia.<\/p>\n

Verejnos\u0165 sa v\u0161ak zmocnila roz\u0161\u00edren\u00e9ho strachu z choroby a ned\u00f4very k autorit\u00e1m, predov\u0161etk\u00fdm k lek\u00e1rom<\/strong>. Nevyv\u00e1\u017een\u00e9 tla\u010dov\u00e9 spr\u00e1vy viedli \u013eud\u00ed k tomu, \u017ee si mysleli, \u017ee viac obet\u00ed zomrelo v nemocnici ako v ich domovoch<\/strong>, a verejnos\u0165 za\u010dala veri\u0165, \u017ee obete prevezen\u00e9 do nemocn\u00edc zabili lek\u00e1ri na anatomick\u00fa pitvu<\/strong>. Tento strach mal za n\u00e1sledok nieko\u013eko \u201echolerov\u00fdch nepokojov\u201c v Liverpoole.<\/p>\n

 <\/p>\n

V roku 1832 sa cholera dostala aj do Ameriky<\/strong>. V j\u00fani toho ist\u00e9ho roku zaznamenal Quebec 1 000 \u00famrt\u00ed na t\u00fato chorobu, ktor\u00e1 sa r\u00fdchlo roz\u0161\u00edrila pozd\u013a\u017e rieky Sv\u00e4t\u00e9ho Vavrinca a jej pr\u00edtokov.<\/p>\n

Pribli\u017ene v rovnakom sa cholera dostala aj do Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov a objavila sa v New Yorku a Philadelphii<\/strong>. V priebehu nieko\u013ek\u00fdch nasleduj\u00facich rokov sa roz\u0161\u00edrila po celej krajine. Do Latinskej Ameriky vr\u00e1tane Mexika a Kuby sa dostala v roku 1833<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>\n Ilustr\u00e1cia zobrazuj\u00faca pacientov priv\u00e1\u017ean\u00fdch do nemocnice po\u010das vypuknutia cholery v roku 1892 v Hamburgu. Zdroj: npr.org\n

Ako vedci \u0161tudovali choleru<\/h3>\n

V rokoch 1852 a\u017e 1923 svet za\u017eil \u010fal\u0161ie \u0161tyri pand\u00e9mie cholery.<\/strong><\/p>\n

Tretia pand\u00e9mia, trvaj\u00faca 1852\u20131859, bola najsmrte\u013enej\u0161ia<\/strong>. Spusto\u0161ila \u00c1ziu, Eur\u00f3pu, Severn\u00fa Ameriku a Afriku, a len vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii v roku 1854, najhor\u0161om roku cholery, zabila 23 000 \u013eud\u00ed.<\/strong><\/p>\n

V tom roku britsk\u00fd lek\u00e1r John Snow, ktor\u00fd je pova\u017eovan\u00fd za jedn\u00e9ho z otcov modernej epidemiol\u00f3gie<\/strong>, starostlivo zmapoval pr\u00edpady cholery v oblasti Soho v Lond\u00fdne, \u010do mu umo\u017enilo identifikova\u0165 zdroj choroby v tejto oblasti: kontaminovan\u00e1 voda z \u010derpadla verejnej studne<\/strong>.\u00a0Presved\u010dil \u00faradn\u00edkov, aby odstr\u00e1nili rukov\u00e4\u0165 pumpy, \u010d\u00edm sa okam\u017eite zbavili pr\u00edpadov<\/strong> cholery v oblasti.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u0160tvrt\u00e1 a piata pand\u00e9mia cholery<\/strong> \u2013 v rokoch 1863 \u2013 1875 a 1881 \u2013 1896 \u2013 boli celkovo menej z\u00e1va\u017en\u00e9 ako predch\u00e1dzaj\u00face<\/strong> pand\u00e9mie.<\/p>\n

Vrokoch 1872 a\u017e 1873 v Ma\u010farsku zomrelo na choleru 190 000 \u013eud\u00ed, a Hamburg stratil takmer 1,5 percenta svojej popul\u00e1cie<\/strong> v d\u00f4sledku cholery v roku 1892.<\/p>\n

V roku 1883 nemeck\u00fd mikrobiol\u00f3g Robert Koch, zakladate\u013e modernej bakteriol\u00f3gie, \u0161tudoval choleru<\/strong> v Egypte a Kalkate. Vyvinul techniku, ktor\u00e1 mu umo\u017enila pestova\u0165 a op\u00edsa\u0165 bakt\u00e9riu V. cholerae, a potom uk\u00e1za\u0165, \u017ee pr\u00edtomnos\u0165 bakt\u00e9rie v \u010drev\u00e1ch sp\u00f4sobuje choleru.<\/p>\n

 <\/p>\n

Po\u010das piatej pand\u00e9mie boli Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia a Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty v\u00e4\u010d\u0161inou v bezpe\u010d\u00ed<\/strong>,a to v\u010faka zlep\u0161en\u00fdm z\u00e1sob\u00e1m vody a karant\u00e9nnym opatreniam.<\/p>\n

\u0160iesta pand\u00e9mia cholery (1899 \u2013 1923) do zna\u010dnej miery nezasiahla z\u00e1padn\u00fa Eur\u00f3pu a Severn\u00fa Ameriku v d\u00f4sledku pokroku v oblasti verejn\u00e9ho zdravia<\/strong> a hygieny. Choroba ale st\u00e1le pusto\u0161ila Indiu, Rusko, Bl\u00edzky v\u00fdchod a severn\u00fa Afriku. Do roku 1923 sa pr\u00edpady cholery rozpt\u00fdlili vo ve\u013ekej \u010dasti sveta okrem Indie \u2013 v rokoch 1918 a 1919 zabila v Indii viac ako pol mili\u00f3na \u013eud\u00ed.<\/p>\n

 <\/p>\n Zdravotn\u00edci nes\u00fa telo obete cholery v Petionville na Haiti, febru\u00e1r 2011. Prepuknutie cholery na Haiti sa za\u010dalo v okt\u00f3bri 2010. Zahynulo takmer 9 000 \u013eud\u00ed. Zdroj: npr.org\n

Cholera dnes<\/h3>\n

Na rozdiel od predch\u00e1dzaj\u00facich pand\u00e9mi\u00ed, ktor\u00e9 v\u0161etky vznikli v Indii, siedma a s\u00fa\u010dasn\u00e1 pand\u00e9mia cholery za\u010dala v Indon\u00e9zii v roku 1961<\/strong>.<\/p>\n

Roz\u0161\u00edrila sa po \u00c1zii a na Strednom v\u00fdchode a v roku 1971 zasiahla Afriku. V roku 1990 bolo viac ako 90 percent v\u0161etk\u00fdch pr\u00edpadov cholery hl\u00e1sen\u00fdch z africk\u00e9ho kontinentu<\/strong>.<\/p>\n

V roku 1991 sa v Peru objavila cholera, ktor\u00e1 sa po 100 rokoch nepr\u00edtomnosti vr\u00e1tila do Ju\u017enej Ameriky.<\/strong> V tomto prvom roku zabila v Peru 3000 \u013eud\u00ed a n\u00e1sledne sa roz\u0161\u00edrila do Ekv\u00e1doru, Kolumbie, Braz\u00edlie a \u010cile, a potom do Strednej Ameriky a Mexika.<\/p>\n

Hoci s\u00fa\u010dasn\u00e1 pand\u00e9mia cholery zasiahla pribli\u017ene 120 kraj\u00edn, je to preva\u017ene choroba chudobn\u00fdch, menej rozvinut\u00fdch kraj\u00edn<\/strong>.<\/p>\n

V posledn\u00fdch rokoch do\u0161lo k nieko\u013ek\u00fdm ni\u010div\u00fdm epid\u00e9mi\u00e1m, vr\u00e1tane vypuknutia cholery v Zimbabwe v rokoch 2008 \u2013 2009<\/strong>. Epid\u00e9mia postihla pribli\u017ene 97 000 \u013eud\u00ed a vypuknutie na Haiti v rokoch 2010 \u2013 2011, ktor\u00e9 nasledovalo po zemetrasen\u00ed na Haiti, a postihlo viac ako 500 000 \u013eud\u00ed<\/strong>. \u013eud\u00ed.<\/p>\n

V roku 2017 vypukla cholera v Som\u00e1lsku a Jemene. Do augusta 2017 epid\u00e9mia v Jemene zasiahla 500 000 \u013eud\u00ed a zabila 2 000 \u013eud\u00ed<\/strong>.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

CHOLERA DNES A KEDYSI P\u00f4vod cholery Nie je jasn\u00e9, kedy presne cholera prv\u00fdkr\u00e1t postihla \u013eud\u00ed. Prv\u00e9 texty z Indie (Sushruta Samhita v 5. storo\u010d\u00ed pred<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7570","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7570","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7570"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7570\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7570"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7570"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7570"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}