{"id":7605,"date":"2022-03-26T00:00:00","date_gmt":"2022-03-25T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/ktore-krajiny-na-svete-su-najnebezpecnejsie\/"},"modified":"2022-03-26T00:00:00","modified_gmt":"2022-03-25T23:00:00","slug":"ktore-krajiny-na-svete-su-najnebezpecnejsie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/ktore-krajiny-na-svete-su-najnebezpecnejsie\/","title":{"rendered":"Zv\u00e1\u017ete, \u010di tam chcete naozaj \u00eds\u0165. Toto s\u00fa najnebezpe\u010dnej\u0161ie krajiny sveta"},"content":{"rendered":"

1. Afganistan<\/h3>\n

Afganistan si pod\u013ea indexu IEP u\u017e \u0161tvrt\u00fd rok po sebe vysl\u00fa\u017eil nechcen\u00e9 vyznamenanie, \u017ee je najmenej pokojn\u00fdm miestom na plan\u00e9te<\/strong>, a to e\u0161te pred p\u00e1dom vl\u00e1dy podporovanej Z\u00e1padom a n\u00e1hlym prevzat\u00edm moci militantmi Talibanu v lete 2021.<\/p>\n

Afganistan m\u00e1 navy\u0161e najvy\u0161\u0161\u00ed po\u010det \u00famrt\u00ed v d\u00f4sledku vojny a terorizmu<\/strong> zo v\u0161etk\u00fdch kraj\u00edn na svete.<\/p>\n

Od prevzatia moci Talibanom malo len m\u00e1lo \u013eud\u00ed povolen\u00e9 opusti\u0165 krajinu, bolo popraven\u00fdch mnoho b\u00fdval\u00fdch predstavite\u013eov vl\u00e1dy, a urobili razie v domoch novin\u00e1rov, aktivistov a ochrancov \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v. Pr\u00e1va \u017eien a diev\u010dat s\u00fa ohrozen\u00e9 a mnoh\u00e9 \u017eeny, ktor\u00e9 predt\u00fdm zast\u00e1vali ved\u00face poz\u00edcie, boli prepusten\u00e9.<\/p>\n

N\u00e1silie v Afganistane pohltilo v roku 2020 40 percent hrub\u00e9ho dom\u00e1ceho produktu. Okrem vojensk\u00fdch bojov m\u00e1 Afganistan aj v\u00e1\u017ene probl\u00e9my s kriminalitou<\/strong>.<\/p>\n \u201eAfganistan prepust\u00ed 5000 militantov z Talibanu v dvoch f\u00e1zach.“ Uv\u00e1dza spr\u00e1va z marca 2020. Zdroj: defencenews.sk\n

2. Jemen<\/h3>\n

Jemen sa posunul o nieko\u013eko poz\u00edci\u00ed na druh\u00fa najnebezpe\u010dnej\u0161iu krajinu. Pod\u013ea OSN je v Jemene najhor\u0161ia humanit\u00e1rna kr\u00edza na svete, kde po\u010das piatich rokov trvaj\u00faceho konfliktu opustilo svoje domovy 4,3 mili\u00f3na \u013eud\u00ed a 14 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed je ohrozen\u00fdch hladom a prepuknut\u00edm smrte\u013en\u00fdch chor\u00f4b<\/strong>. Pribli\u017ene 80 % obyvate\u013eov Jemenu (24 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed) z\u00fafalo potrebuje humanit\u00e1rnu pomoc.<\/p>\n

Okrem toho je Jemen \u010doraz viac su\u017eovan\u00fd n\u00e1silnou kriminalitou, a takmer 13 percent popul\u00e1cie tvoria ute\u010denci alebo vn\u00fatorne vys\u00eddlen\u00e9 osoby.<\/p>\n

 <\/p>\n

3. S\u00fdria<\/h3>\n

S\u00fdria je tre\u0165ou najnebezpe\u010dnej\u0161ou krajinou sveta. S\u00fdrska ob\u010dianska vojna<\/strong> su\u017euje krajinu od marca 2011 a bola druhou najsmrte\u013enej\u0161ou vojnou 21. storo\u010di<\/strong>a. Do marca 2019 zo S\u00fdrie utieklo 5,7 mili\u00f3na \u013eud\u00ed a viac ako 6 mili\u00f3nov bolo vn\u00fatorne vys\u00eddlen\u00fdch.<\/p>\n

Krajina zaznamenala ur\u010dit\u00e9 zlep\u0161enie politickej stability v\u010faka tomu, \u017ee prezident Ba\u0161\u00e1r al-Asad upevnil svoju moc. Napriek tomu hrozba teroru v S\u00fdrii vzr\u00e1stla a krajina v roku 2020 utrpela ni\u010div\u00e9 \u00fatoky ISIS a al-K\u00e1idy.<\/p>\n

V d\u00f4sledku t\u00fdchto probl\u00e9mov S\u00fdria stratila 82 percent svojej ekonomickej produkcie<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>\n

4. Ju\u017en\u00fd Sud\u00e1n<\/h3>\n

Africk\u00fd n\u00e1rod sa odtrhol od Sud\u00e1nu a v roku 2011 zalo\u017eil nez\u00e1visl\u00fd \u0161t\u00e1t<\/strong>, ale spory medzi oboma krajinami udr\u017euj\u00fa Ju\u017en\u00fd Sud\u00e1n nestabiln\u00fd.<\/p>\n

V Ju\u017enom Sud\u00e1ne prebiehaj\u00fa konflikty, ob\u010dianske nepokoje a roz\u0161\u00edren\u00e1 n\u00e1siln\u00e1 trestn\u00e1 \u010dinnos\u0165 vr\u00e1tane l\u00fape\u017e\u00ed, \u00fatokov, kr\u00e1de\u017e\u00ed \u00e1ut a \u00fanosov. Ozbrojen\u00fd konflikt existuje v\u00e4\u010d\u0161inou medzi vl\u00e1dou a opozi\u010dn\u00fdmi skupinami.<\/p>\n

Zneu\u017e\u00edvanie civilistov, vr\u00e1tane \u201estra\u0161nej \u00farovne sexu\u00e1lneho n\u00e1silia\u201c<\/strong>, prin\u00fatili 4 mili\u00f3ny \u013eud\u00ed opusti\u0165 svoje domovy. Africk\u00e1 krajina pri\u0161la v roku 2020 v d\u00f4sledku n\u00e1silia o 40 percent svojho hrub\u00e9ho dom\u00e1ceho produktu.<\/p>\n

 <\/p>\n

5. Irak<\/h3>\n

Irak sa v najnebezpe\u010dnej\u0161\u00edch krajin\u00e1ch posunul o dve poz\u00edcie vy\u0161\u0161ie z tretej na piatu<\/strong>.<\/p>\n

Na\u010falej m\u00e1 vn\u00fatorn\u00e9 aj vonkaj\u0161ie konflikty, vr\u00e1tane teroristick\u00fdch \u00fatokov. ISIS pokra\u010duje v zajat\u00ed a zab\u00edjan\u00ed civilistov a irack\u00e9 ozbrojen\u00e9 sily st\u00e1le poru\u0161uj\u00fa \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va, vr\u00e1tane poru\u0161ovania slobody zhroma\u017e\u010fovania a pr\u00e1va \u017eien<\/strong>. Americk\u00ed ob\u010dania nav\u0161tevuj\u00faci Irak s\u00fa vystaven\u00ed mimoriadne vysok\u00e9mu riziku n\u00e1silia a \u00fanosu.<\/p>\n

 <\/p>\n Bojovn\u00edci a\u0161-\u0160ab\u00e1b ovl\u00e1dali \u010dasti Mogadi\u0161a predt\u00fdm, ako boli v roku 2011 vytla\u010den\u00ed. Zdroj: dw.com\n

6. Som\u00e1lsko<\/h3>\n

Je to krajina, kde bolo v roku 1993 zabit\u00fdch 18 pr\u00edslu\u0161n\u00edkov americk\u00fdch \u0161peci\u00e1lnych s\u00edl pri krvavej zr\u00e1\u017eke so som\u00e1lskymi silami<\/strong>, pri incidente, ktor\u00fd in\u0161piroval knihu Marka Bowdena \u201e\u010cern\u00fd jest\u0159\u00e1b sest\u0159elen \u201c, ako aj film nato\u010den\u00fd na jej z\u00e1klade. Aj o viac ako \u0161tvr\u0165storo\u010die nesk\u00f4r, je Som\u00e1lsko st\u00e1le extr\u00e9mne n\u00e1siln\u00fdm miestom.<\/p>\n

\u00danosy, vra\u017edy a in\u00e9 n\u00e1siln\u00e9 trestn\u00e9 \u010diny s\u00fa be\u017en\u00e9, a teroristi sa na\u010falej zameriavaj\u00fa na letisk\u00e1, vl\u00e1dne budovy, hotely<\/strong>, \u010di n\u00e1kupn\u00e9 oblasti. V d\u00f4sledku pokra\u010duj\u00faceho konfliktu medzi vl\u00e1dnymi silami a militantnou skupinou a\u0161-\u0160ab\u00e1b, je v tejto africkej krajine vys\u00eddlen\u00fdch 20 percent svojej popul\u00e1cie.<\/p>\n

 <\/p>\n

7. Kon\u017esk\u00e1 demokratick\u00e1 republika<\/h3>\n

Kongo sa na zoznam dostalo \u010diasto\u010dne kv\u00f4li zhor\u0161uj\u00facim sa vz\u0165ahom so susednou Zambiou v roku 2020, o sporn\u00e9 \u00fazemie, \u010do viedlo k pohrani\u010dn\u00fdm \u0161arv\u00e1tkam medzi vojensk\u00fdmi silami<\/strong> oboch kraj\u00edn.<\/p>\n

N\u00e1silie st\u00e1lo Kongo 9 percent hrub\u00e9ho dom\u00e1ceho produktu. N\u00e1siln\u00e9 zlo\u010diny, ako s\u00fa ozbrojen\u00e9 l\u00fape\u017ee, ozbrojen\u00e9 vp\u00e1dy do domov a \u00fatoky, s\u00fa be\u017en\u00e9 a miestnej pol\u00edcii ch\u00fdbaj\u00fa zdroje na \u00fa\u010dinn\u00fa reakciu. \u00dato\u010dn\u00edci sa \u010dasto m\u00f4\u017eu vyd\u00e1va\u0165 za policajtov<\/strong> alebo bezpe\u010dnostn\u00fdch agentov.<\/p>\n

 <\/p>\n

8. L\u00edbya<\/h3>\n

15-mesa\u010dn\u00fd konflikt medzi ozbrojen\u00fdmi skupinami, ktor\u00fd sa skon\u010dil v j\u00fani 2020, si vy\u017eiadal stovky zabit\u00fdch a nezvestn\u00fdch civilistov<\/strong>, a tis\u00edce vys\u00eddlen\u00fdch \u013eud\u00ed .<\/p>\n

O rok nesk\u00f4r africk\u00fd n\u00e1rod st\u00e1le trp\u00ed siln\u00fdmi ob\u010dianskymi nepokojmi a politickou nestabilitou, a takmer 45 percent L\u00edbyj\u010danov za posledn\u00e9 dva roky osobne za\u017eilo n\u00e1silie<\/strong>.<\/p>\n

Na mape cestovn\u00e9ho rizika, ktor\u00fa zostavila spolo\u010dnos\u0165 International SOS na riadenie zdravia a bezpe\u010dnosti, krajinu hodnot\u00ed ako krajinu s \u201eextr\u00e9mnou\u201c \u00farov\u0148ou rizika pre cestuj\u00facich<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>\n

9. Stredoafrick\u00e1 republika<\/h3>\n

N\u00e1silie st\u00e1lo Stredoafrick\u00fa republiku 37 percent jej hrub\u00e9ho dom\u00e1ceho produktu v roku 2020<\/strong>. Prezident Faustin-Archange Touad\u00e9ra sa uch\u00e1dzal o druh\u00fd mand\u00e1t a obvinil svojho predchodcu Fran\u00e7oisa Boziz\u00e9ho z pokusu o prevrat s povstaleck\u00fdmi skupinami. N\u00e1rodn\u00fd volebn\u00fd \u00farad 4. janu\u00e1ra 2021 vyhl\u00e1sil prezidenta Touad\u00e9ra za v\u00ed\u0165aza. Spojenci b\u00fdval\u00e9ho prezidenta Boziz\u00e9ho za\u00fato\u010dili na mest\u00e1 napriek mierovej dohode medzi vl\u00e1dou a 14 ne\u0161t\u00e1tnymi ozbrojen\u00fdmi skupinami z roku 2019. Pribli\u017ene 20 percent obyvate\u013estva krajiny utieklo pred n\u00e1sil\u00edm a neistotou, ktor\u00e9 sprev\u00e1dzali vo\u013eby v decembri 2020, a \u0161\u00edrili sa do susedn\u00e9ho Kamerunu, \u010cadu a Kon\u017eskej republiky<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>\n

10. Rusko<\/h3>\n

Na rozdiel od v\u00e4\u010d\u0161iny ostatn\u00fdch z 10-tky, Rusko nemalo vn\u00fatorn\u00fd ozbrojen\u00fd konflikt, ale Rusko malo jeden z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch n\u00e1rastov n\u00e1siln\u00fdch demon\u0161tr\u00e1ci\u00ed.<\/strong> V reakcii na otravu a zadr\u017eanie opozi\u010dn\u00e9ho vodcu Alexeja Nava\u013en\u00e9ho vy\u0161li Rusi do ul\u00edc, napriek tomu, \u017ee sa ich pol\u00edcia pok\u00fa\u0161ala rozohna\u0165 n\u00e1sil\u00edm, a bolo zatknut\u00fdch viac ako 8 500 \u013eud\u00ed<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

1. Afganistan Afganistan si pod\u013ea indexu IEP u\u017e \u0161tvrt\u00fd rok po sebe vysl\u00fa\u017eil nechcen\u00e9 vyznamenanie, \u017ee je najmenej pokojn\u00fdm miestom na plan\u00e9te, a to e\u0161te<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7605","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7605","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7605"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7605\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7605"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7605"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7605"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}