{"id":7609,"date":"2022-03-29T00:00:00","date_gmt":"2022-03-28T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/budeme-vediet-citat-myslienky\/"},"modified":"2022-03-29T00:00:00","modified_gmt":"2022-03-28T23:00:00","slug":"budeme-vediet-citat-myslienky","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/budeme-vediet-citat-myslienky\/","title":{"rendered":"Budeme vedie\u0165 \u010d\u00edta\u0165 my\u0161lienky?"},"content":{"rendered":"Budeme vedie\u0165 \u010d\u00edta\u0165 my\u0161lienky? (Ilustra\u010dn\u00e1 foto: Bret Kavanaugh)\n<p>V\u00fdskumn\u00edci pracuj\u00fa na <strong>novej technol\u00f3gii<\/strong>, ktor\u00e1 by umo\u017enila \u010d\u00edta\u0165 my\u0161lienky \u0165a\u017eko chor\u00fdch pacientov pomocou monitorovania ich mozgovej aktivity. Komunika\u010dn\u00e9 zariadenia zalo\u017een\u00e9 na takejto technol\u00f3gii by mohli by\u0165 neocenite\u013en\u00e9 <strong>pre \u0165a\u017eko postihnut\u00fdch pacientov<\/strong>, ako s\u00fa napr\u00edklad pacienti s later\u00e1lnou skler\u00f3zou.<\/p>\n<h3>Tvorba obrazu v mozgu<\/h3>\n<p>Vedcii z Japonska zistili, \u017ee sken elektrickej mozgovej aktivity \u010dloveka m\u00f4\u017ee poveda\u0165 ve\u013ea. V \u0161t\u00fadii uverejnenej v \u010dasopise<strong> Communications Biology<\/strong> vedci z univerzity v Osake odhalili, \u017ee v\u00fdznam toho, \u010do si \u010dlovek predstavuje, mo\u017eno ur\u010di\u0165 zo vzorca jeho mozgov\u00fdch v\u013an. <strong>To \u010do si \u010dlovek predstavuje sa l\u00ed\u0161i od obrazu predmetov, ktor\u00e9 \u010dlovek vid\u00ed.<\/strong><\/p>\n<p>Ke\u010f vid\u00edme obrazy v re\u00e1lnom \u017eivote, \u010di u\u017e sa rozpr\u00e1vame s priate\u013eom, pozer\u00e1me film alebo sledujeme kr\u00e1sny z\u00e1pad slnka, n\u00e1\u0161 mozog prij\u00edma tieto vizu\u00e1lne inform\u00e1cie sp\u00f4sobom, ktor\u00fd sa d\u00e1 zisti\u0165 technikou naz\u00fdvanou <strong>elektrokortikogram<\/strong>. Tieto vzorce v\u0161ak nie s\u00fa st\u00e1le rovnak\u00e9. M\u00f4\u017eu sa meni\u0165 pod\u013ea toho, \u010domu pr\u00e1ve venujeme, \u010do si predstavujeme.<\/p>\n<h3><b>Elektroencefalografia<\/b><\/h3>\n<p>Met\u00f3da elektorencefalografia inak EEG vytv\u00e1ra <b>elektroencefalogram. <\/b>Ide o z\u00e1pis synaptick\u00fdch potenci\u00e1lov nervov\u00fdch buniek mozgu. Sn\u00edmacie elektr\u00f3dy m\u00f4\u017eu by\u0165 umiesten\u00e9 <strong>na povrchu ko\u017ee hlavy<\/strong> alebo s\u00fa <strong>v kontakte s mozgovou k\u00f4rou<\/strong>, alebo s\u00fa<strong> h\u013abkovo umiestnen\u00e9 do mozgu<\/strong> po\u010das oper\u00e1cie.<\/p>\n<p>Pri vy\u0161etren\u00ed EEG sa na hlavu nasad\u00ed \u010diapku s elektr\u00f3dami, cez ktor\u00e9 komunikuje pr\u00edstroj s mozgom. <strong>Samotn\u00e9 vy\u0161etrenie nie je bolestiv\u00e9<\/strong>, ale po vy\u0161etren\u00ed sa m\u00f4\u017eu vyskytn\u00fa\u0165 siln\u00e9 bolesti hlavy.<\/p>\n<p>EEG sa pou\u017e\u00edva najm\u00e4 na zis\u0165ovanie a vy\u0161etrovanie epilepsie, ktor\u00e1 sp\u00f4sobuje opakovan\u00e9 z\u00e1chvaty. Toto vy\u0161etrenie pom\u00f4\u017ee lek\u00e1rovi ur\u010di\u0165 <strong>typ epilepsie<\/strong>, ktor\u00fa m\u00e1 pacient. Takisto EEG vy\u0161etrenie m\u00f4\u017ee poskytn\u00fa\u0165 inform\u00e1ciu o tom, \u010do je sp\u00fa\u0161\u0165a\u010dom epileptick\u00fdch z\u00e1chvatov.<\/p>\n<p><a href=\"https:\/\/twitter.com\/cd_conrad\/status\/1075424929355579392?cxt=HHwWgIC2jdDR1uwdAAAA\" rel=\"nofollow noopener\" target=\"_blank\">https:\/\/twitter.com\/cd_conrad\/status\/1075424929355579392?cxt=HHwWgIC2jdDR1uwdAAAA<\/a><\/p>\n<h3>10 por\u00fach, ktor\u00e9 diagnostikuje lek\u00e1r pomocou EEG<\/h3>\n<ul>\n<li>Z\u00e1chvatov\u00e9 poruchy &#8211; epilepsia<\/li>\n<li>Poruchy sp\u00e1nku &#8211; nespavos\u0165, narkolepsia<\/li>\n<li>N\u00e1dor na mozgu<\/li>\n<li>Poranenie mozgu<\/li>\n<li>Demenciu<\/li>\n<li>Mozgov\u00fa infekciu<\/li>\n<li>M\u0155tvicu<\/li>\n<li>Poruchy pozornosti<\/li>\n<\/ul>\n<h3>Identifik\u00e1cia my\u0161lienok<\/h3>\n<p>Na identifik\u00e1ciu my\u0161lienok sa vyu\u017e\u00edva<strong> \u010d\u00edtanie reakci\u00ed v mozgu vyvolan\u00fdch ur\u010dit\u00fdm podnetom<\/strong>. Tie sa n\u00e1sledne deteguj\u00fa pomocou fMRI (magnetickej rezonancie) s cie\u013eom dek\u00f3dova\u0165 p\u00f4vodn\u00fd podnet.<\/p>\n<p><strong>Vyu\u017eitie v dne\u0161nej dobe<\/strong><\/p>\n<ul>\n<li>V roku 2008 spolo\u010dnos\u0165 IBM po\u017eiadala o patent na <strong>sp\u00f4sob extrakcie ment\u00e1lnych obrazov \u013eudsk\u00fdch tv\u00e1r\u00ed z \u013eudsk\u00e9ho mozgu<\/strong>. Vyu\u017e\u00edva sp\u00e4tn\u00fa v\u00e4zbu zalo\u017een\u00fa na meraniach mozgovej oblasti, ktor\u00e1 sa aktivuje \u00famerne so stup\u0148om rozpoznania tv\u00e1re.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ul>\n<li>Alternat\u00edvou k detektorom l\u017ei je technol\u00f3gia funk\u010dnej magnetickej rezonancie z\u00e1vislej od hladiny okysli\u010denia krvi. T\u00e1to technika zah\u0155\u0148a interpret\u00e1ciu <strong>lok\u00e1lnej zmeny koncentr\u00e1cie okysli\u010den\u00e9ho hemoglob\u00ednu v mozgu<\/strong>. \u010eal\u0161ou technikou na zis\u0165ovanie utajovan\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed je zis\u0165ovanie<strong> odtla\u010dkov mozgu. <\/strong>T\u00e1to met\u00f3da\u00a0vyu\u017e\u00edva EEG na zistenie, <strong>\u010di m\u00e1 osoba ur\u010dit\u00fa spomienku alebo inform\u00e1ciu<\/strong>.<\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<ul>\n<li><strong>Emotiv Epoc<\/strong> je jedn\u00fdm zo sp\u00f4sobov, ako m\u00f4\u017eu pou\u017e\u00edvatelia zad\u00e1va\u0165 pr\u00edkazy zariadeniam len pomocou my\u0161lienok. Austr\u00e1lska elektronick\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 Emotiv Systems demon\u0161trovala schopnos\u0165 n\u00e1hlavnej s\u00fapravy manipulova\u0165 s virtu\u00e1lnymi objektmi na obrazovke.<\/li>\n<\/ul>\n<p><iframe title=\"Enhance Your Mental Performance: Emotiv EPIC &amp; Qualia Focus Analysis\" width=\"640\" height=\"360\" src=\"https:\/\/www.youtube.com\/embed\/fna-xSySxGU?feature=oembed\" frameborder=\"0\" allow=\"accelerometer; autoplay; clipboard-write; encrypted-media; gyroscope; picture-in-picture; web-share\" referrerpolicy=\"strict-origin-when-cross-origin\" allowfullscreen><\/iframe><\/p>\n<h3>Nov\u00e1 technol\u00f3gia<\/h3>\n<p>Japonsk\u00ed vedci vyvinuli nov\u00fa technol\u00f3giu, ke\u010f pracovali s<strong> pacientmi s epilepsiou.<\/strong> T\u00edto pacienti u\u017e mali kv\u00f4li svojej diagn\u00f3ze <strong>implantovan\u00e9 elektr\u00f3dy v mozgu<\/strong>. Implantovan\u00e9 elektr\u00f3dy sl\u00fa\u017eia na zaznamen\u00e1vanie a zobrazovanie elektrokortikogramov\u00fdvh obrazcov.\u00a0 Po\u010das pokusu sa pacienti pozerali na obraz v re\u00e1lnom \u010dase a potom dostali pokyn, aby si v mysli predstavili in\u00fd obraz. Po\u010das cel\u00e9ho pokusu implant\u00e1ty zaznamen\u00e1vali a vyhodnocovali ich mozgov\u00fa aktivitu.<\/p>\n<p><em>\u201eV\u00fdsledky objasnili vz\u0165ah medzi mozgovou aktivitou, ke\u010f sa \u013eudia pozeraj\u00fa na obr\u00e1zky, a ke\u010f si ich len predstavuj\u00fa. Od\u010d\u00edtanie elektrokortikogramu pri predstav\u00e1ch sa l\u00ed\u0161ilo od \u010d\u00edtania, ktor\u00e9 vyvolali skuto\u010dn\u00e9 obrazy, ktor\u00e9 si pacienti pozerali,\u201c<\/em> vysvet\u013euje Takufumi Yanagisawa, ved\u00faci autor \u0161t\u00fadie.<\/p>\n<h3>V\u00fdvoj komunika\u010dn\u00e9ho zariadenia<\/h3>\n<p>Nov\u00e1 technol\u00f3gia posyktuje vysok\u00fa presnos\u0165. Zobrazuje obrazy, ktor\u00e9 existuj\u00fa v mysli subjektu celkom jasne. Preto sa o\u010dak\u00e1va, \u017ee by sa podobn\u00fd pr\u00edstup mohol pou\u017ei\u0165 na v\u00fdvoj komunika\u010dn\u00e9ho zariadenia pre \u0165a\u017eko ochrnut\u00fdch pacientov. Podobn\u00e9 zariadenia, ktor\u00e9 u\u017e niektor\u00ed pacienti pou\u017e\u00edvaj\u00fa, sa spoliehaj\u00fa na <strong>motorick\u00fa kontrolu<\/strong>. T\u00e1 v\u0161ak \u010dastokr\u00e1t degeneruje r\u00fdchlej\u0161ie ako vizu\u00e1lna\u00a0 mozgov\u00e1 aktivita. Pr\u00e1ve preto by tak\u00e9to nov\u00e9 zariadenie mohlo by\u0165 ve\u013emi cenn\u00e9.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Zdroje: Sciencedaily, MayoClinic<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>V\u00fdskumn\u00edci pracuj\u00fa na novej technol\u00f3gii, ktor\u00e1 by umo\u017enila \u010d\u00edta\u0165 my\u0161lienky \u0165a\u017eko chor\u00fdch pacientov pomocou monitorovania ich mozgovej aktivity. Komunika\u010dn\u00e9 zariadenia zalo\u017een\u00e9 na takejto technol\u00f3gii by<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7609","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7609","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7609"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7609\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7609"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7609"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7609"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}