{"id":7613,"date":"2022-03-27T00:00:00","date_gmt":"2022-03-26T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/virtualna-realita-luxusne-sidlo-pompeje\/"},"modified":"2022-03-27T00:00:00","modified_gmt":"2022-03-26T23:00:00","slug":"virtualna-realita-luxusne-sidlo-pompeje","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/virtualna-realita-luxusne-sidlo-pompeje\/","title":{"rendered":"Virtu\u00e1lna realita zrekon\u0161truovala luxusn\u00e9 s\u00eddlo v Pompej\u00e1ch"},"content":{"rendered":"<h3>Mesto, ktor\u00e9 zahalil popol<\/h3>\n<p>Pompeje s\u00fa nesl\u00e1vne zn\u00e1me kv\u00f4li<strong> v\u00fdbuchu sopky Vezuv<\/strong> v\u00a0roku 79. Obyvatelia si svoje domy postavili na nebezpe\u010dnom mieste skr\u00e1tka preto, lebo sa domnievali, \u017ee ide o\u00a0oby\u010dajn\u00fd kopec. Intenz\u00edvny v\u00fdbuch bol v\u0161ak a\u017e <strong>500-kr\u00e1t silnej\u0161\u00ed ne\u017e expl\u00f3zia at\u00f3mov\u00fdch b\u00f4mb v\u00a0Hiro\u0161ime a\u00a0Nagasaki<\/strong>. Chrliaci dym a\u00a0popol pochoval \u013eud\u00ed r\u00fdchlo a\u00a0ne\u010dakane, priamo vo svojich obydliach.<\/p>\n Pozostatky obyvate\u013eov Pompej\u00ed s\u00fa smutn\u00fdm mementom pr\u00edrodnej katastrofy. zdroj: unsplash.com\n<p>Zn\u00e1me s\u00fa preto tel\u00e1 obyvate\u013eov obalen\u00e9 stvrdnut\u00fdm popolom a\u00a0zachovan\u00e9 v\u00a0r\u00f4znych poloh\u00e1ch. Podarilo sa odhali\u0165 aj mno\u017estvo pr\u00edbytkov <strong>na\u00a0rozlohe 150 akrov<\/strong>, \u010do rob\u00ed z\u00a0Pompej\u00ed <strong>najv\u00e4\u010d\u0161ie archeologick\u00e9 miesto na svete.<\/strong> Archeol\u00f3govia v\u0161ak veria, \u017ee s\u00a0objavmi nie s\u00fa z\u010faleka na konci.<\/p>\n<p>Najnov\u0161ie v\u00fdskumn\u00edci pomocou virtu\u00e1lnej reality<strong> vr\u00e1tili \u017eivot jedn\u00e9mu z ok\u00e1zal\u00fdch s\u00eddiel<\/strong>. Cie\u013eom bolo zisti\u0165, pre\u010do starovek\u00ed Rimania stavali domy pod\u013ea svojho sp\u00f4sobu a\u00a0\u010di s\u00a0n\u00edm boli spokojn\u00ed.<\/p>\n<h3>Ak\u00fa \u00falohu v\u00a0projekte zohr\u00e1va virtu\u00e1lna realita?<\/h3>\n<p>Vedci z\u00a0Lundskej univerzity vo \u0160v\u00e9dsku v spolupr\u00e1ci s projektom Pompeje vytvorili virtu\u00e1lnu rekon\u0161trukciu takzvan\u00e9ho <strong>Domu gr\u00e9ckych epigramov<\/strong>. Roz\u013eahl\u00e1 vila si vysl\u00fa\u017eila svoje meno pod\u013ea jednej z jej mnoh\u00fdch farebn\u00fdch miestnost\u00ed s freskami. Steny zdobili<strong> texty gr\u00e9ckych b\u00e1snikov a v\u00fdjavy z antick\u00fdch m\u00fdtov<\/strong>. Virtu\u00e1lna realita zobrazila digit\u00e1lne s\u00eddlo v\u010faka poznatkom z jeho vykop\u00e1vok siahaj\u00facich e\u0161te do 19. storo\u010dia. Takisto \u010derpali z doteraz z\u00edskan\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed o r\u00edmskej architekt\u00fare.<\/p>\n V\u00fdskumn\u00edci pou\u017eili priestorov\u00fa anal\u00fdzu a sledovanie o\u010d\u00ed, aby videli, \u010do \u013eud\u00ed zaujalo pri virtu\u00e1lnom sk\u00faman\u00ed domu. zdroj: unsplash.com\n<p>Model dvojposchodov\u00e9ho domu vlo\u017eili do hern\u00e9ho zariadenia Unity, ktor\u00fd sa pou\u017e\u00edval aj pri hre <strong>Pok\u00e9mon Go<\/strong>. Na zistenie \u00fadajov sledovali o\u010di \u00fa\u010dastn\u00edkov \u0161t\u00fadie. Je to skuto\u010dne prelomov\u00fd v\u00fdskum, ke\u010f\u017ee ide o\u00a0<strong>prv\u00e9 vyu\u017eitie virtu\u00e1lnej reality<\/strong> na tak\u00fdto \u00fa\u010del. <strong>\u201eEye tracker\u201c<\/strong> posudzuje pozornos\u0165 u\u017e\u00edvate\u013eov pri pohybe v\u00a0po\u010d\u00edta\u010dovom priestore. Pre \u0161pecifick\u00fd rozsah pozorovania zvolili dve odli\u0161n\u00e9 obdobia \u2013 \u00fasvit po\u010das zimn\u00e9ho slnovratu a\u00a0poludnie letn\u00e9ho slnovratu.<\/p>\n<p>Virtu\u00e1lna realita umo\u017enila \u013eu\u010fom prech\u00e1dza\u0165 sa starovek\u00fdm pompejsk\u00fdm domom akoby ho \u010derstvo dostavali. Mohli da\u0165 obdivova\u0165 pestrofarebn\u00e9 fresky a\u00a0starobyl\u00fa architekt\u00faru. <strong>Softv\u00e9r Cognitive3D<\/strong> sa zameral na zber troch typov \u00fadajov. Sledovala sa presn\u00e1 poloha hlavy, na \u010do sa o\u010di fixuj\u00fa bez toho, aby sa pohli a\u00a0d\u00f4le\u017eit\u00e1 bola aj d\u013a\u017eka poh\u013eadu, ktor\u00fd venovali predmetu ich z\u00e1ujmu.<\/p>\n<h3>\u010c\u00edm viac umenia, t\u00fdm v\u00e4\u010d\u0161ia autorita<\/h3>\n<p>Pod\u013ea spoluautora projektu,<strong> Danila Marca Campanara<\/strong>, bolo v\u00a0z\u00e1ujme v\u00fdskumn\u00e9ho t\u00edmu zisti\u0165, \u010do najviac \u013eud\u00ed na vile zaujalo. <strong>\u201eDom mal cez dizajn vyjadrova\u0165 moc a\u00a0postavenie jeho majite\u013ea,\u201c<\/strong> doplnil. \u00dadaje tak poskytn\u00fa priestor na analyzovanie interakcie \u010dloveka s\u00a0prostred\u00edm. Pr\u00edkladom je pr\u00e1ve pou\u017eitie r\u00f4zneho osvetlenia a\u00a0dopad, ktor\u00fd m\u00e1 na pozornos\u0165 \u010dloveka.<\/p>\n Trvalo 1500 rokov ne\u017e ruiny odhalili svoje tajomstv\u00e1. Miesto sa podrobnej\u0161ie za\u010dalo sk\u00fama\u0165 a\u017e v 19. storo\u010d\u00ed. zdroj: unsplash.com\n<p>Skuto\u010dn\u00fdch uchovan\u00fdch malieb je v Pompej\u00e1ch nieko\u013eko. Graffiti pou\u017e\u00edvali obyvatelia<strong> nielen na okrasu, ale aj ako verejn\u00e9 ozn\u00e1menia.<\/strong> Po pre\u0161tudovan\u00ed kresieb sa zistilo, \u017ee na stenu zaznamen\u00e1vali spr\u00e1vy o vo\u013eb\u00e1ch alebo s\u00fakromn\u00e9 odkazy.<\/p>\n<h3>Prepracovan\u00e1 architekt\u00fara Rimanov<\/h3>\n<p>Dom gr\u00e9ckych epigramov mal dvojak\u00fd \u00fa\u010del. \u0160irok\u00e1 verejnos\u0165 sa mohla pohybova\u0165 okolo vonkaj\u0161ej \u010dasti domu, zatia\u013e \u010do hostia a bl\u00edzka rodina mala povolen\u00fd vstup dovn\u00fatra. Exteri\u00e9r pravdepodobne vykazoval <strong>re\u0161pekt k r\u00edmskym trad\u00edci\u00e1m<\/strong>, ako s\u00fa Lararia obrazy \u010di in\u00e9 str\u00e1\u017ene bo\u017estv\u00e1.<strong> Lararia<\/strong> s\u00fa bohovia ochra\u0148uj\u00faci dom\u00e1cnos\u0165 a\u00a0v\u00a0pompejsk\u00fdch domoch sa nach\u00e1dzali v\u00a0r\u00f4znych tvaroch. Archeol\u00f3govia objavili n\u00e1stenn\u00e9 ma\u013eby, no aj ve\u013ek\u00e9 prepracovan\u00e9 sv\u00e4tyne. Vn\u00fatro tohto honosn\u00e9ho miesta v\u0161ak obsahovalo viac gr\u00e9ckych obr\u00e1zkov, \u010do nazna\u010dovalo <strong>utajovan\u00fd obdiv r\u00edmskej rodiny vo\u010di gr\u00e9ckej kult\u00fare<\/strong>.<\/p>\n<p>Hoci \u0161t\u00fadia Lundskej univerzity objasnila, ako \u013eudia vn\u00edmaj\u00fa ma\u013eby v\u00a0tejto vile, pre v\u00fdskumn\u00edkov je st\u00e1le z\u00e1hadou. Z\u00e1klady domu vykopali v\u00a070. rokoch 19. storo\u010dia a\u00a0na\u0161li mno\u017estvo r\u00edmskych artefaktov, vr\u00e1tane strieborn\u00fdch pr\u00edborov, \u0161perkov a hudobn\u00fdch n\u00e1strojov. Prieskumn\u00edci ale dodnes nevedia s\u00a0istotou poveda\u0165, kto vilu vlastnil. Na\u0161li prste\u0148 s pe\u010da\u0165ou Luciusa Valeriusa Flaccusa \u2013 mo\u017eno <strong>\u010dlena prominentnej patricijskej rodiny Valeria<\/strong>. Nie je v\u0161ak mo\u017en\u00e9 zisti\u0165 \u010di Flaccusovi prste\u0148 nespadol po\u010das n\u00e1v\u0161tevy. V ka\u017edom pr\u00edpade s\u00fa vedci t\u00fdmto projektom na za\u010diatku sprac\u00favania inform\u00e1ci\u00ed o z\u00e1mere r\u00edmskej architekt\u00fary.<\/p>\n<p><strong>Zdroje: www.allthatsinteresting.com, www.cambridge.org, www.dromedar.zoznam.sk<\/strong><\/p>\n<p><strong>Cover photo source: pexels.com<\/strong><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Mesto, ktor\u00e9 zahalil popol Pompeje s\u00fa nesl\u00e1vne zn\u00e1me kv\u00f4li v\u00fdbuchu sopky Vezuv v\u00a0roku 79. Obyvatelia si svoje domy postavili na nebezpe\u010dnom mieste skr\u00e1tka preto, lebo<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7613","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7613","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7613"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7613\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7613"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7613"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7613"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}