{"id":7682,"date":"2022-04-30T00:00:00","date_gmt":"2022-04-29T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/cinco-de-mayo-oslava-mexickej-kultury\/"},"modified":"2022-04-30T00:00:00","modified_gmt":"2022-04-29T23:00:00","slug":"cinco-de-mayo-oslava-mexickej-kultury","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/cinco-de-mayo-oslava-mexickej-kultury\/","title":{"rendered":"Cinco de Mayo je pln\u00e9 hudby a trad\u00edci\u00ed. \u010co stoj\u00ed za oslavou mexickej kult\u00fary?"},"content":{"rendered":"<p>O\u00a0p\u00e1r dn\u00ed je to presne 160 rokov, odkedy Cinco de Mayo zanechalo trval\u00fa stopu v\u00a0hist\u00f3rii Mexika. Navonok to vyzer\u00e1, \u017ee jedin\u00fdm mot\u00edvom je z\u00e1bava, nie je to v\u0161ak cel\u00e1 pravda.<\/p>\n<h3>Ve\u013ek\u00e9 v\u00ed\u0165azstvo malej arm\u00e1dy<\/h3>\n<p>Cinco de Mayo doslova znamen\u00e1 d\u00e1tum <strong>5. m\u00e1ja<\/strong>. \u010c\u00edm je teda tento de\u0148 tak\u00fd v\u00fdznamn\u00fd? Sviatok oslavuje <strong>v\u00ed\u0165azstvo mexickej arm\u00e1dy v\u00a0bitke pri meste Puebla<\/strong>. \u00a0Na vznik franc\u00fazsko \u2013 mexick\u00e9ho konflitu mali dopad vo\u013eby nov\u00e9ho prezidenta Mexika. Roky predt\u00fdm bola cel\u00e1 krajina<strong> vo finan\u010dnom krachu<\/strong> a\u00a0novozvolen\u00fd<strong> Benito Juar\u00e9z<\/strong> nedok\u00e1zal spl\u00e1ca\u0165 dlhy eur\u00f3pskej vl\u00e1de.<\/p>\n Ignacio Zaragoza si za \u00faspe\u0161n\u00e9 vedenie arm\u00e1dy vysl\u00fa\u017eil uznanie mexick\u00fdch obyvate\u013eov. zdroj: pinterest.com\n<p>Franc\u00fazsko, Brit\u00e1nia a\u00a0\u0160panielsko mali vo\u010di tomuto probl\u00e9mu najv\u00e4\u010d\u0161ie v\u00fdhrady. Vytvorili <strong>trojit\u00fa alianciu<\/strong> a\u00a0vyslali n\u00e1morn\u00e9 sily do mesta Veracruz. Po rokovan\u00ed sa \u0160panielsko spolu s\u00a0Brit\u00e1niou dohodlo na postupnom stiahnut\u00ed arm\u00e1dy z\u00a0Mexika. Opa\u010dn\u00fd postoj mali Franc\u00fazi na \u010dele s\u00a0Napoleonom III., ke\u010f sa miesto vyjedn\u00e1vania rozhodli roz\u0161\u00edri\u0165 svoje imp\u00e9rium. <strong>Franc\u00fazske vojsk\u00e1 v\u00a0roku 1861 za\u00fato\u010dili na Veracruz a\u00a0zahnali Juar\u00e9za na \u00fastup<\/strong>.<\/p>\n<p>Po po\u010diato\u010dnom \u00fatoku dobre vyzbrojenej franc\u00fazskej flotily zamieril mexick\u00fd \u013eud pod velen\u00edm gener\u00e1la <strong>Ignacia Zaragozu<\/strong> smerom k\u00a0Pueble. Zaragoza <strong>zhroma\u017edil 2000 oddan\u00fdch mu\u017eov<\/strong> a 5. m\u00e1ja 1862<strong> zdolali takmer 500 franc\u00fazskych vojakov<\/strong>. Napriek tomu, \u017ee boli Franc\u00fazi v zna\u010dnej prevahe (cca 8000 vojakov), prehra ich zarazila. Hoci boje pokra\u010dovali \u010fal\u0161\u00edch p\u00e4\u0165 rokov, <strong>v\u00ed\u0165azstvo<\/strong> pri Pueble sa stalo<strong> symbolom mexick\u00e9ho odporu vo\u010di cudzej nadvl\u00e1de<\/strong>. Mesto sa nesk\u00f4r premenovalo na <strong>Puebla de Zaragoza<\/strong> a okrem m\u00fazea sa miesto bitky udr\u017eiava ako park.<\/p>\n<h3>Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 pozna\u0165 tamoj\u0161iu kult\u00faru<\/h3>\n<p>Formy osl\u00e1v sa v\u00a0r\u00e1mci Ameriky a\u00a0Mexika jemne odli\u0161uj\u00fa. V\u00a0meste Puebla sa kon\u00e1 <strong>prehliadka charros a\u00a0escaramuzas \u2013 mexick\u00fdch kovbojov a\u00a0kovbojok<\/strong>. Medzi nimi sa po n\u00e1mest\u00ed prech\u00e1dzaj\u00fa aj \u013eudia odet\u00ed do kost\u00fdmov franc\u00fazskych a\u00a0mexick\u00fdch gener\u00e1lov. Sprev\u00e1dzaj\u00fa ich<strong> \u017eeny vo farebn\u00fdch \u0161at\u00e1ch, pestrofarebn\u00fdch klob\u00fakoch<\/strong> \u010di stu\u017ek\u00e1ch vo vlasoch. Reprezentuj\u00fa matky, man\u017eelky a milenky, l\u00fa\u010diace sa s odch\u00e1dzaj\u00facimi vojakmi. Spomienkov\u00e1 n\u00e1lada sa zav\u0155\u0161i <strong>rekon\u0161trukciou bitky, <\/strong>pri ktorej\u00a0div\u00e1ci uhas\u00ednaj\u00fa sm\u00e4d tequilou.<\/p>\n Mariachi spevom a hrou na hudobn\u00e9 n\u00e1stroje udr\u017euj\u00fa atmosf\u00e9ru sl\u00e1vnostn\u00e9ho d\u0148a. zdroj: pexels.com\n<p>K\u00fdm v Puebla m\u00e1 festival hlavne militaristick\u00fd n\u00e1dych, USA na jeho p\u00f4vodn\u00fd v\u00fdznam zab\u00fada. V\u00fdnimkou s\u00fa mexick\u00ed Ameri\u010dania, ktor\u00ed tento de\u0148 vyzdvihovali u\u017e po\u010das hnutia za ob\u010dianske pr\u00e1va. Od 80. rokov 20. storo\u010dia sa <strong>sviatok za\u010dal komercializova\u0165 pivn\u00fdmi spolo\u010dnos\u0165ami<\/strong>, pri\u010dom si z\u00edskal popularitu v celej krajine. Kv\u00f4li tomu sa pre mnoh\u00fdch stal v\u00fdhovorkou, aby mohli pozdvihn\u00fa\u0165 poh\u00e1re a tancova\u0165 do noci. Dokonca si Cinco de Mayo vysl\u00fa\u017eilo prez\u00fdvku \u201eCinco de Drinko.\u201c<\/p>\n<p>V\u00a0tento de\u0148 sa teda ukazuje nielen kult\u00farna hrdos\u0165, ale aj <strong>obdiv k\u00a0boju za demokraciu a\u00a0nez\u00e1vislos\u0165<\/strong>. Komunity sa preto ka\u017edoro\u010dne sna\u017eia okrem hudby a\u00a0jedla upriami\u0165 pozornos\u0165 aj na historick\u00fa skuto\u010dnos\u0165. Pl\u00e1nuj\u00fa sa <strong>\u0161peci\u00e1lne akcie pre ml\u00e1de\u017e<\/strong> a stredobodom z\u00e1ujmu s\u00fa mexick\u00e9 trad\u00edcie. Niektor\u00e9 z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch sprievodov sa konaj\u00fa v Los Angeles, Chicagu a Houstone. Hlavn\u00fdm bodom programu s\u00fa <strong>mariachi<\/strong>, mexick\u00e9 \u013eudov\u00e9 tance \u010di typick\u00e9 jedl\u00e1 a\u00a0n\u00e1poje.<\/p>\n<h3>Jedlo, pitie a rodina<\/h3>\n<p>Ke\u010f u\u017e m\u00e1te preh\u013ead o hist\u00f3rii, ako by malo vyzera\u0165 <strong>pohostenie<\/strong> po\u010das Cinco de Mayo? Jedlo zohr\u00e1va v hisp\u00e1nskej kult\u00fare v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu. Zdie\u013eanie r\u00f4znych region\u00e1lnych receptov je obzvl\u00e1\u0161\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00e9 pre umocnenie celkov\u00e9ho z\u00e1\u017eitku. Preto je cie\u013eom uk\u00e1za\u0165 <strong>rozmanitos\u0165 mexickej kuchyne<\/strong> a vychutna\u0165 si pripraven\u00e9 jedl\u00e1.<\/p>\n<p><em>Okrem klasick\u00fdch nachos a\u00a0tacos spoznajte aj menej zn\u00e1me chody:<\/em><\/p>\n<p><strong>Tamales<\/strong> \u2013 recept si vy\u017eaduje zmes m\u00e4sa, koren\u00edn a\u00a0zeleniny. Spolu sa zabalia do cest\u00ed\u010dka z\u00a0kukuri\u010dnej m\u00faky, ktor\u00e9 sa n\u00e1sledne obal\u00ed kukuri\u010dnou \u0161upkou. Na z\u00e1ver sa chu\u0165ovka dokon\u010d\u00ed podobne ako na\u0161e buchty na pare.<\/p>\n<p><strong>Menudo<\/strong> \u2013 aj ke\u010f t\u00e1to polievka nemus\u00ed by\u0165 pre slab\u00e9 \u017eal\u00fadky, paradoxne s\u00fa vn\u00fatornosti jej hlavnou pr\u00edsadou. P\u00f4vodn\u00ed obyvatelia chceli spotrebova\u0165 ka\u017ed\u00fa \u010das\u0165 k\u00f4z \u010di kr\u00e1v, \u010do viedlo k vzniku pikantn\u00e9ho jedla.<\/p>\n<p><strong>Vypr\u00e1\u017ean\u00e1 juka<\/strong> \u2013 plodina, ktor\u00e1 sa postupne dost\u00e1va aj k\u00a0n\u00e1m je prospe\u0161n\u00e1 v\u010faka svojim detoxika\u010dn\u00fdm a\u00a0protiz\u00e1palov\u00fdm \u00fa\u010dinkom. Text\u00farou pripom\u00edna tekvicu a\u00a0chu\u0165ou zemiaky, preto sa z\u00a0nej po\u013eahky pripravia chrumkav\u00e9 hranolky.<\/p>\n Sviatok si okrem trad\u00edci\u00ed ct\u00ed aj pr\u00edtomnos\u0165 bl\u00edzkych \u013eud\u00ed. zdroj: pexels.com\n<p><strong>Tequila<\/strong> \u010di presl\u00e1ven\u00e9 mexick\u00e9 s\u00f3dy s\u00fa skvel\u00fdmi pr\u00edsadami pri pr\u00edprave mie\u0161an\u00fdch drinkov. Osvie\u017euj\u00facim kokteilom je <strong>Paloma,<\/strong> ktor\u00e1 v\u00a0preklade ozna\u010duje<strong> holubicu \u2013 symbol mieru<\/strong>. Nealkoholick\u00e1 verzia pozost\u00e1va z grapefruitov\u00e9ho d\u017e\u00fasu a s\u00f3dy. Prida\u0165 tie\u017e m\u00f4\u017eete ag\u00e1vov\u00fd sirup spolu so \u0161\u0165avou z limetky. Ak chcete nejak\u00e9 percent\u00e1 naviac, prilejte tequilu. Najlep\u0161ie je pripi\u0165 si s rodinou a priate\u013emi, preto sviatok mysl\u00ed aj na tieto stretnutia. <strong>\u00dacta ku kult\u00fare a dobr\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 sta\u010dia<\/strong> na to, aby ste osl\u00e1vili Cinco de Mayo po\u010das slne\u010dn\u00e9ho m\u00e1jov\u00e9ho d\u0148a.<\/p>\n<p><strong>Zdroje: www.theguardian.com, www.today.com<\/strong><\/p>\n<p><strong>Cover photo source: pexels.com<\/strong><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>O\u00a0p\u00e1r dn\u00ed je to presne 160 rokov, odkedy Cinco de Mayo zanechalo trval\u00fa stopu v\u00a0hist\u00f3rii Mexika. Navonok to vyzer\u00e1, \u017ee jedin\u00fdm mot\u00edvom je z\u00e1bava, nie<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7682","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7682","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7682"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7682\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7682"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7682"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7682"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}