Kontroverzn\u00e9 svoj\u00edm preveden\u00edm a my\u0161lienkou. Sl\u00e1vni maliari ve\u013eakr\u00e1t riskovali vystaven\u00edm svojich diel, no v s\u00fa\u010dasnosti ich obdivuje cel\u00fd svet<\/p>\n
V ide\u00e1lnych podmienkach by cenz\u00fara umenia nemala existova\u0165. Ka\u017ed\u00fd umelec cez obrazy vyjadruje svoj postoj k sebe, svetu \u010di konceptu, ktor\u00fd je mu bl\u00edzky. Navy\u0161e, ma\u013eby sa postupom rokov vyv\u00edjaj\u00fa a prech\u00e1dzaj\u00fa r\u00f4znymi \u0161t\u00fdlmi. Vyvolali by tieto diela pohor\u0161enie aj dnes alebo boli zar\u00e1\u017eaj\u00face kv\u00f4li dobe, v ktorej vznikli?<\/p>\n
S\u00a0kritickou reakciou sa stretlo prv\u00e9 ve\u013ek\u00e9 dielo Gustava Courbeta. Mas\u00edvna ma\u013eba<\/strong> s rozmermi 3,15 x 6,6 metra zobrazuje dedin\u010danov chystaj\u00facich sa na pohreb v Ornans. Zauj\u00edmavos\u0165ou je, \u017ee miestom pohrebu je rodisko maliara. Obraz takisto symbolizuje pochov\u00e1vanie predo\u0161l\u00e9ho umeleck\u00e9ho smeru<\/strong> (romantizmus) a\u00a0n\u00e1stup realizmu.<\/strong><\/p>\n \u010cakali honosn\u00fa ma\u013ebu, dostali pochm\u00farny pohreb. Napriek tomu dnes obraz stoj\u00ed pribli\u017ene 15 mili\u00f3nov dol\u00e1rov. zdroj: pinterest.com\n Ke\u010f sa dielo odhalilo na v\u00fdstave pred publikom, vysl\u00fa\u017eilo si negat\u00edvne hodnotenia. Pod\u013ea kritikov si oby\u010dajn\u00ed \u013eudia nezasl\u00fa\u017eia, aby boli zve\u010dnen\u00ed na obrazoch<\/strong>. Vraj s\u00fa pr\u00edli\u0161 \u0161kared\u00ed a cel\u00e1 scen\u00e9ria je ve\u013emi ponur\u00e1<\/strong>. Vr\u00e1skav\u00e9 tv\u00e1re a ve\u013ek\u00e9 nosy duchovn\u00fdch predstavite\u013eov sa ich vraj dotkli preto, lebo tieto znaky pova\u017eovali za priamy \u00fatok na \u010destnos\u0165 kres\u0165anov.<\/p>\n Andy Warhol, ved\u00faca osobnos\u0165 hnutia pop art,<\/strong> sa stal jedn\u00fdm z najvplyvnej\u0161\u00edch a najkontroverznej\u0161\u00edch umelcov svojej doby. Jeho pr\u00e1ca a\u00a0obrazy sk\u00famali hranicu medzi umeleck\u00fdm vyjadren\u00edm, kult\u00farou celebr\u00edt, masovou produkciou a masmedi\u00e1lnou kult\u00farou. V\u00a060-tych rokoch vznikla jeho svetozn\u00e1me dielo \u2013 32 plechoviek Campbellovej polievky<\/strong>. Ma\u013eba zhotoven\u00e1 pomocou sie\u0165otla\u010de niektor\u00fdch zaujala, in\u00ed \u0148ou poh\u0155dali. Obraz pre nich nebol dostato\u010dn\u00fd na to, aby sa mohol ozna\u010dova\u0165 za umeleck\u00fd v\u00fdtvor.<\/p>\n Polievku v americk\u00fdch obchodoch be\u017ene k\u00fapite, samotn\u00e9 dielo v\u0161ak stoj\u00ed o poznanie viac – spolo\u010dn\u00e1 cena v\u0161etk\u00fdch obrazov sa odhaduje na 200 mili\u00f3nov. zdroj: unsplash.com\n Medzi 32 pr\u00edchu\u0165ami s\u00fa jemn\u00e9 rozdiely a nedokonalosti, \u010do znamen\u00e1, \u017ee \u201evysok\u00e9\u201c umenie \u00a0sa odvol\u00e1valo na \u201en\u00edzku\u201c t\u00e9mu. Ide tak o pr\u00edklad, ktor\u00fd vyjadruje podstatu pop artu. Debata o tom, ako sa umenie m\u00f4\u017ee zaobera\u0165 nie\u010d\u00edm tak ka\u017edodenn\u00fdm<\/strong> zabezpe\u010dila, \u017ee si obrazy z\u00edskali zv\u00fd\u0161en\u00fa pozornos\u0165.<\/p>\n Olympia Edouarda Maneta vyvolala v 60-tych rokoch 19. storo\u010dia ve\u013ek\u00fd \u0161kand\u00e1l pre svoj modern\u00fd n\u00e1met a jeho revolu\u010dn\u00e9 spracovanie: \u017eensk\u00fd akt<\/strong>. Dnes je pova\u017eovan\u00fd za jedno z majstrovsk\u00fdch diel modern\u00e9ho maliarstva a odvtedy ovplyvnil mnoho gener\u00e1ci\u00ed maliarov.<\/p>\n Vy\u0161e 65 mili\u00f3nov: tak\u00e1 je cena obrazu, ktor\u00fd vyvolal pob\u00farenie. zdroj: pinterest.com\n Manet zobrazil prostit\u00fatku, h\u013eadiacu na kohoko\u013evek, kto sa na obraz pozer\u00e1. To stavia div\u00e1ka do poz\u00edcie klienta<\/strong>. Pr\u00e1ve t\u00e1to konfront\u00e1cia a odstr\u00e1nenie v\u0161etk\u00fdch tradi\u010dn\u00fdch metafor v r\u00e1mci zn\u00e1zornenia \u017eensk\u00e9ho tela sp\u00f4sobilo rozruch medzi kritikmi a Manetov\u00fdmi kolegami.<\/p>\n Obraz na prv\u00fd poh\u013ead nevyzer\u00e1 pr\u00edli\u0161 kontroverzne. Ned\u00e1 sa ale tvrdi\u0165, \u017ee zn\u00e1zornen\u00e1 oper\u00e1cia sa zaobi\u0161la bez reakcie. Odhalenie chirurgick\u00e9ho z\u00e1kroku<\/strong> bolo revolu\u010dn\u00e9 v sp\u00f4sobe, ak\u00fdm \u013eudia vn\u00edmali medic\u00ednu. Zatia\u013e \u010do \u017eena v\u013eavo p\u00f4sob\u00ed ve\u013emi ustr\u00e1chane, chladn\u00e9 tv\u00e1re lek\u00e1rov a otvoren\u00e1 rana sp\u00f4sobili div\u00e1kom \u0161ok.<\/p>\n Revolu\u010dn\u00e1 ma\u013eba m\u00e1 cenu 68 mili\u00f3nov dol\u00e1rov. zdroj: pinterest.com\n Gal\u00e9ria z\u00a0tohto d\u00f4vodu odmietla obraz vystavi\u0165. Pravdepodobne v\u010faka vplyvu<\/strong> Dr. Grossa a jeho kolegov dielo aspo\u0148 umiestnili v\u00a0nemocnici, na oddelen\u00ed vyplnenom nemocni\u010dnou poste\u013enou bieliz\u0148ou a n\u00e1bytkom. Koment\u00e1tori sa nad umiestnen\u00edm \u010dudovali: \u201eBol to jeden z najsilnej\u0161\u00edch a naj\u017eiv\u0161\u00edch obrazov, ak\u00e9 sa daj\u00fa na v\u00fdstave vidie\u0165, a mal by ma\u0165 miesto v Gal\u00e9rii umenia.<\/em><\/strong>\u201c Na\u0161\u0165astie je dnes ma\u013eba v celej svojej kr\u00e1se vystaven\u00e1 pre n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov M\u00fazea umenia vo Filadelfii.<\/p>\n Obrovsk\u00e1 n\u00e1stenn\u00e1 ma\u013eba od Pabla Picassa zobrazuje masaker baskickej dediny Guernica<\/strong> v roku 1937. Odvtedy stala zn\u00e1zornen\u00edm ka\u017ed\u00e9ho zbombardovan\u00e9ho mesta. Je to jeden z najmocnej\u0161\u00edch umeleck\u00fdch vyjadren\u00ed proti fa\u0161izmu<\/strong> a cel\u00e9 roky bol predmetom sporu v\u010faka svojmu posolstvu. Picasso ho odmietol vystavi\u0165 v \u0160panielsku, dok\u00fdm sa sloboda v krajine neobnovila.<\/p>\n Na rozdiel od in\u00fdch diel Picassa, Guernica nikdy nebola na predaj. Kritici ju ale oce\u0148uj\u00fa na 200 mili\u00f3nov dol\u00e1rov. zdroj: pinterest.com\n Obrazy maj\u00fa v\u017edy nejak\u00e9 dominantn\u00e9 prvky<\/strong>, tentoraz s\u00fa nimi b\u00fdk a k\u00f4\u0148. Histori\u010dka umenia, Patricia Failing vysvet\u013euje, pre\u010do umelec zvolil pr\u00e1ve tieto zvierat\u00e1. \u201eB\u00fdk a k\u00f4\u0148 s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00fdmi postavami v \u0161panielskej kult\u00fare.“ <\/em><\/strong>Picasso b\u00fdkom ozna\u010doval brutalitu a temnotu a k\u00f4\u0148 pod\u013ea neho reprezentoval Guerni\u010danov.<\/p>\n Zdroje: www.artsandculture.google.com, www.blog.singulart.com, www.magazine.artland.com<\/strong><\/p>\n Zdroj titulnej fotografie: moma.org<\/strong><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Kontroverzn\u00e9 svoj\u00edm preveden\u00edm a my\u0161lienkou. Sl\u00e1vni maliari ve\u013eakr\u00e1t riskovali vystaven\u00edm svojich diel, no v s\u00fa\u010dasnosti ich obdivuje cel\u00fd svet Cie\u013eom je zachyti\u0165 em\u00f3ciu V ide\u00e1lnych<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7726","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7726","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7726"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7726\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7726"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7726"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7726"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}Andy Warhol \u2013 Campbellova polievka (1962)<\/h3>\n
Edouard Manet \u2013 Olympia (1863)<\/h3>\n
Thomas Eakins \u2013 Grossova klinika (1875)<\/h3>\n
Pablo Picasso – Guernica (1937)<\/h3>\n