{"id":7731,"date":"2022-06-02T00:00:00","date_gmt":"2022-06-01T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/6-najnebezpecnejsich-vtakov-ktore-poluju-aj-na-ludi\/"},"modified":"2022-06-02T00:00:00","modified_gmt":"2022-06-01T23:00:00","slug":"6-najnebezpecnejsich-vtakov-ktore-poluju-aj-na-ludi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/6-najnebezpecnejsich-vtakov-ktore-poluju-aj-na-ludi\/","title":{"rendered":"6 najnebezpe\u010dnej\u0161\u00edch vt\u00e1kov, ktor\u00e9 po\u013euj\u00fa aj na \u013eud\u00ed!"},"content":{"rendered":"<h3>Kazu\u00e1r<\/h3>\n<p>Kazu\u00e1ri s\u00fa jedin\u00fdmi z\u00e1stupcami \u010de\u013eade Casuariidae a patria do radu Casuariiformes, kam patr\u00ed aj emu. Tri druhy, z ktor\u00fdch ka\u017ed\u00fd m\u00e1 nieko\u013eko r\u00e1s, \u017eij\u00fa v biotopoch, ktor\u00e9 sa rozprestieraj\u00fa v \u010dastiach Austr\u00e1lie a Novej Guiney.<\/p>\n<p>Je zn\u00e1me, \u017ee<strong> kazu\u00e1r zab\u00edja \u013eud\u00ed rezn\u00fdmi ranami n\u00f4h, preto\u017ee najvn\u00fatornej\u0161\u00ed z jeho troch prstov m\u00e1 dlh\u00fd hrot, podobn\u00fd d\u00fdke<\/strong>. Tento exotick\u00fd vt\u00e1k <strong>\u0161printuje r\u00fdchlos\u0165ou a\u017e 50 km za hodinu!<\/strong><\/p>\n<p>Kazu\u00e1ri s\u00fa zvedav\u00ed a z \u010dasu na \u010das za\u00fato\u010dia, ale \u00fatoky na \u013eud\u00ed s\u00fa pomerne zriedkav\u00e9.<\/p>\n<p>Jeden z najnov\u0161\u00edch incidentov sa stal v roku 2012, ke\u010f turistu v Queenslande <strong>kopol kazu\u00e1r z r\u00edmsy do vody<\/strong>, ale inak zostal nezranen\u00fd. Jeden z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch \u00fatokov (a jedin\u00fd, o ktorom je zn\u00e1me, \u017ee m\u00e1 za n\u00e1sledok potvrden\u00fa smr\u0165), sa stal v roku 1926: jeden \u010dlen skupiny teenagerov \u00a0bol zabit\u00fd po tom, \u010do na neho kazu\u00e1r sko\u010dil, ke\u010f bol na zemi. Vt\u00e1k svojim <strong>dlh\u00fdm nechtom prerezal chlapcovu kr\u010dn\u00fa \u017eilu<\/strong>.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>P\u0161tros<\/h3>\n<p>P\u0161trosy s\u00fa <strong>nelietav\u00e9 vt\u00e1ky, ktor\u00e9 sa vyskytuj\u00fa iba v Afrike<\/strong>. Najv\u00e4\u010d\u0161ie \u017eij\u00face vt\u00e1ky, dospel\u00e9 samce, m\u00f4\u017eu by\u0165 vysok\u00e9 2,75 metra \u2013 takmer polovica tejto v\u00fd\u0161ky je v krku \u2013 a v\u00e1\u017ei\u0165 viac ako 150 kilogramov!<\/p>\n<p>P\u0161trosy sa v z\u00e1vislosti od ro\u010dn\u00e9ho obdobia vyskytuj\u00fa jednotlivo, v p\u00e1roch, v mal\u00fdch k\u0155d\u013eoch alebo vo ve\u013ek\u00fdch skupin\u00e1ch. P\u0161tros sa spolieha na svoje siln\u00e9 nohy \u2013 jedine\u010dne dvojprst\u00e9, s hlavn\u00fdm prstom vyvinut\u00fdm takmer ako kopyto \u2013 aby unikol svojim nepriate\u013eom, najm\u00e4 \u013eu\u010fom a v\u00e4\u010d\u0161\u00edm m\u00e4so\u017eravcom.<\/p>\n<p>Vystra\u0161en\u00fd <strong>p\u0161tros m\u00f4\u017ee dosiahnu\u0165 r\u00fdchlos\u0165 72,5 kilometrov za hodinu<\/strong>. Ak sa dostane do k\u00fata, <strong>m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 nebezpe\u010dn\u00e9 kopy schopn\u00e9 zabi\u0165 levy<\/strong> a in\u00fdch ve\u013ek\u00fdch pred\u00e1torov. \u00damrtia v d\u00f4sledku kopancov a seknut\u00ed s\u00fa zriedkav\u00e9, pri\u010dom v\u00e4\u010d\u0161ina \u00fatokov je sp\u00f4soben\u00e1 t\u00fdm, \u017ee vt\u00e1ky vyprovokuj\u00fa \u013eudia.<\/p>\n<p>Jeden<strong> z najzauj\u00edmavej\u0161\u00edch pr\u00edbehov o \u00fatoku p\u0161trosov zah\u0155\u0148al americk\u00e9ho hudobn\u00edka Johnnyho Casha<\/strong>, ktor\u00fd mal na svojom pozemku exotick\u00fd zvierac\u00ed park so p\u0161trosmi. Cash sa po\u010das svojich prech\u00e1dzok v lese v roku 1981 nieko\u013ekokr\u00e1t stretol s agres\u00edvnym p\u0161tros\u00edm samcom. Pri jednej pr\u00edle\u017eitosti sa Cash<strong> oh\u00e1\u0148al ve\u013ekou palicou a \u0161vihol \u0148ou po vt\u00e1kovi, ktor\u00fd sa vyhol \u0161vihu a sekol do Casha nohou. \u00dader ho zasiahol do \u017eal\u00fadka, a neby\u0165 silnej spony na opasku, p\u0161trosov paz\u00far by mu rozrezal brucho a zabil by ho<\/strong>.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Emu, Queensland, Australia. Zdroj: animals.howstuffworks.com\n<h3>Emu<\/h3>\n<p>Emu, ktor\u00fd pre\u017eil nieko\u013eko v\u013an vyhuben\u00ed osadn\u00edkmi, m\u00e1 siln\u00e9 telo a dlh\u00e9 nohy ako jeho pr\u00edbuzn\u00fd kazu\u00e1r.<\/p>\n<p>M\u00f4\u017ee<strong> uh\u00e1\u0148a\u0165 r\u00fdchlos\u0165ou takmer 50 km za hodinu,<\/strong> a ak je zahnan\u00fd do k\u00fata, kope svojimi ve\u013ek\u00fdmi trojprst\u00fdmi nohami. Podobne ako kazu\u00e1ri a p\u0161trosy, aj emu <strong>s\u00fa schopn\u00e9 za ur\u010dit\u00fdch podmienok vypitva\u0165 zvierat\u00e1<\/strong>; \u013eudsk\u00e9 \u00famrtia s\u00fa v\u0161ak extr\u00e9mne zriedkav\u00e9.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Lammergeier<\/h3>\n<p>Lammergeier, ktor\u00fd sa tie\u017e naz\u00fdva sup f\u00fazat\u00fd, je ve\u013ek\u00fd orol zo Star\u00e9ho sveta (\u010de\u013ea\u010f Accipitridae). Tieto vt\u00e1ky \u010dasto dosahuj\u00fa d\u013a\u017eku viac ako 1 meter, s rozp\u00e4t\u00edm kr\u00eddel a\u017e takmer 3 metre.<\/p>\n<p>Ob\u00fdvaj\u00fa <strong>horsk\u00e9 oblasti od Strednej \u00c1zie a v\u00fdchodnej Afriky, a\u017e po \u0160panielsko, a stravuj\u00fa sa na zdochlin\u00e1ch<\/strong>, najm\u00e4 na kostiach, ktor\u00e9 zhadzuj\u00fa z v\u00fd\u0161ky a\u017e 80 metrov na ploch\u00e9 skaly pod nimi. T\u00fdm sa otvoria kosti obete a vt\u00e1ky sa dostan\u00fa do drene. \u00datoky na \u013eud\u00ed s\u00fa zriedkav\u00e9 &#8211; At\u00e9nsky dramatik<strong> Aischylos v\u0161ak \u00fadajne zomrel v Gele, ke\u010f mu lammergeier pustil korytna\u010dku na hol\u00fa hlavu, lebo si ju pom\u00fdlil s kame\u0148om<\/strong>. Hoci Aischylos skuto\u010dne zomrel v Gele, odborn\u00edci sa domnievaj\u00fa, \u017ee pr\u00edbeh opisuj\u00faci podivn\u00fa pr\u00ed\u010dinu jeho smrti si vymyslel neskor\u0161\u00ed autor komiksov.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>V\u00fdr bielobrad\u00fd<\/h3>\n<p>Je zn\u00e1me, \u017ee <strong>sovy v\u0161etk\u00fdch druhov \u00fato\u010dia na \u013eud\u00ed, ke\u010f br\u00e1nia svoje ml\u00e1\u010fat\u00e1, svojich kamar\u00e1tov alebo svoje \u00fazemia<\/strong>. Medzi <strong>\u010dast\u00e9 ciele patria ni\u010d netu\u0161iaci be\u017eci a turisti<\/strong>. Obete \u010dasto vyviaznu bez zranenia a \u00famrtia na \u00fatoky sov s\u00fa extr\u00e9mne zriedkav\u00e9. Pozornos\u0165 \u00fatokov s vysok\u00fdm profilom vzbudili najm\u00e4 tieto druhy (Bubo virginianus) a sovy p\u00e1sikav\u00e9 (Strix varia).<\/p>\n<p><strong>V roku 2012 nieko\u013eko \u013eud\u00ed v parku v oblasti Seattlu hl\u00e1silo, \u017ee ich napadla ve\u013ek\u00e1 sova rohat\u00e1<\/strong>, ktor\u00e1 sa zviezla zo stromov. K podobn\u00e9mu prudk\u00e9mu \u00fatoku do\u0161lo v roku 2015 v Saleme v \u0161t\u00e1te Oregon, ke\u010f ve\u013ek\u00e1 sova rohat\u00e1 opakovane zasiahla be\u017eca, ktor\u00fd sa rozbehol a nesk\u00f4r u\u0161iel.<\/p>\n<p>Tieto vt\u00e1ky s\u00fa siln\u00e9 dravce, ktor\u00e9 \u010dasto<strong> dorastaj\u00fa do d\u013a\u017eky viac ako 60 cm, s rozp\u00e4t\u00edm kr\u00eddel, ktor\u00e9 sa \u010dasto bl\u00ed\u017ei a\u017e k 200 cm!<\/strong> Tieto sovy, ktor\u00e9 sa vyskytuj\u00fa v celej Amerike, zvy\u010dajne jedia mal\u00e9 hlodavce a vt\u00e1ky, ale je zn\u00e1me, \u017ee nosia aj v\u00e4\u010d\u0161iu koris\u0165. Sila zovretia ich paz\u00farov m\u00f4\u017ee by\u0165 a\u017e 500 psi (\u010do je podobn\u00e9 uhryznutiu ve\u013ek\u00e9ho str\u00e1\u017eneho psa, a teda dostato\u010dne ve\u013ek\u00e9 na to, aby ho natrvalo znetvorilo, oslepilo alebo zabilo). Ve\u013ek\u00e9 druhy sov sa <strong>v bitk\u00e1ch s v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi zvieratami s\u00fastre\u010fuj\u00fa na tv\u00e1r a hlavu<\/strong>.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Sova p\u00e1sikav\u00e1. Zdroj: picfair.com\n<h3>Sova p\u00e1sikav\u00e1<\/h3>\n<p>Sovy oby\u010dajn\u00e9, ktor\u00fdch biotop zah\u0155\u0148a ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 v\u00fdchodu Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov a juhov\u00fdchodnej Kanady, s\u00fa men\u0161ie ako v\u00fdr bielobrad\u00fd. V\u00e1\u017eia od 630 do 800 gramov a maj\u00fa rozp\u00e4tie kr\u00eddel pribli\u017ene 110 cm. <strong>\u00datoky sov na turistov boli hl\u00e1sen\u00e9 od Texasu po Britsk\u00fa Kolumbiu<\/strong>.<\/p>\n<p>Sova p\u00e1sikav\u00e1 <strong>\u200b\u200bzohrala \u00falohu v bizarnom vysokoprofilovom pr\u00edpade vra\u017edy v Severnej Karol\u00edne<\/strong>. V roku 2003 bol mu\u017e ods\u00faden\u00fd za vra\u017edu svojej druhej man\u017eelky \u00faderom do krbu. V roku 2011, ke\u010f si mu\u017e odsedel nieko\u013eko rokov vo v\u00e4zen\u00ed, sudca vyhodil forenzn\u00e9 d\u00f4kazy s\u00favisiace s vra\u017eednou zbra\u0148ou. Kr\u00e1tko nato<strong> spr\u00e1vy o \u00fatokoch sovy na severoz\u00e1pade Tich\u00e9ho oce\u00e1nu v kombin\u00e1cii s op\u00e4tovn\u00fdm vy\u0161etren\u00edm r\u00e1n na poko\u017eke hlavy, tv\u00e1ri a z\u00e1p\u00e4stiach obete podnietili pr\u00e1vnikov ob\u017ealovan\u00e9ho, \u200b\u200baby navrhli, \u017ee za smr\u0165 obete je zodpovedn\u00e1 sova<\/strong>. Obhajoba namietala, \u017ee po\u0161koden\u00fa, ktor\u00e1 bola v tom \u010dase pod vplyvom liekov proti bolesti a alkoholu, napadla na dvore sova. Sova sa zaplietla do vlasov obete a pokra\u010dovala v \u0161kraban\u00ed a klovan\u00ed, k\u00fdm ju obe\u0165 nedok\u00e1zala zahna\u0165 a vyslobodi\u0165, ke\u010f vbehla do domu. Po tom, \u010do vy\u0161la po schodoch na druh\u00e9 poschodie, advok\u00e1ti povedali, \u017ee obe\u0165 n\u00e1sledne spadla zo schodov dozadu, a zomrela, pri\u010dom si zlomila krk. V roku 2017 sa ob\u017ealovan\u00fd priznal k dobrovo\u013en\u00e9mu zabitiu, \u010do mu umo\u017enilo sove zachova\u0165 si svoju nevinu.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Kazu\u00e1r Kazu\u00e1ri s\u00fa jedin\u00fdmi z\u00e1stupcami \u010de\u013eade Casuariidae a patria do radu Casuariiformes, kam patr\u00ed aj emu. Tri druhy, z ktor\u00fdch ka\u017ed\u00fd m\u00e1 nieko\u013eko r\u00e1s, \u017eij\u00fa<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7731","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7731","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7731"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7731\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7731"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7731"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7731"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}