{"id":7742,"date":"2022-06-13T00:00:00","date_gmt":"2022-06-12T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/na-stovke-by-gepard-porazil-usaina-bolta-o-3-sekundy\/"},"modified":"2022-06-13T00:00:00","modified_gmt":"2022-06-12T23:00:00","slug":"na-stovke-by-gepard-porazil-usaina-bolta-o-3-sekundy","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/na-stovke-by-gepard-porazil-usaina-bolta-o-3-sekundy\/","title":{"rendered":"Na stovke by Gepard porazil Usaina Bolta o 3 sekundy!"},"content":{"rendered":"<h3>Najr\u00fdchlej\u0161ie zvierat\u00e1 na Zemi<\/h3>\n<p>V \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nej r\u00ed\u0161i m\u00f4\u017ee <strong>r\u00fdchlos\u0165 znamena\u0165 rozdiel medzi \u017eivotom a smr\u0165ou.<\/strong>\u00a0Tu s\u00fa niektor\u00e9 z najr\u00fdchlej\u0161\u00edch zvierat na svete.<\/p>\n<h3><\/h3>\n Gepard (Acinonyx jubatus). Zdroj: cms.int\n<h3>Najr\u00fdchlej\u0161ie suchozemsk\u00e9 zviera<\/h3>\n<h3>Gepard (Acinonyx jubatus)<\/h3>\n<p>Gepard dosahuje v behu na kr\u00e1tku vzdialenos\u0165 r\u00fdchlos\u0165 a\u017e \u00a0<strong>neuverite\u013en\u00fdch 113 km za hodinu!<\/strong> \u00a0Je pova\u017eovan\u00fd za najr\u00fdchlej\u0161ie suchozemsk\u00e9 zviera, aj ke\u010f je schopn\u00fd udr\u017ea\u0165 si tak\u00fato r\u00fdchlos\u0165 len na kr\u00e1tke vzdialenosti.<\/p>\n<p>Za jeho neuverite\u013en\u00fa r\u00fdchlos\u0165 m\u00f4\u017ee viacero faktorov. Gepard m\u00e1 aerodynamick\u00e9 telo vytvarovan\u00e9 mili\u00f3nmi rokov evol\u00facie &#8211; mal\u00e1 hlava, dlh\u00e9 l\u00ednie trupu a extr\u00e9mne dlh\u00fd chvost, ktor\u00fdm udr\u017euje pri behu spr\u00e1vny smer.<\/p>\n<p><strong>Pri behu sa dot\u00fdka zeme v\u017edy len jednou kon\u010datinou<\/strong>, pri\u010dom pri ka\u017edom 7-8 metrovom skoku s\u00fa dve f\u00e1zy, po\u010das ktor\u00fdch sa <strong>nedot\u00fdka zeme v\u00f4bec<\/strong>. Pr\u00e1ve v t\u00fdchto momentoch vyzer\u00e1 gepard na fotk\u00e1ch najp\u00f4sobivej\u0161ie &#8211; vyzer\u00e1 to, ako by letel.<\/p>\n<p><strong>V plnej r\u00fdchlosti dok\u00e1\u017ee gepard urobi\u0165 tak\u00e9 skoky za sekundu a\u017e tri!<\/strong> Gepardie nohy by mohli sl\u00fa\u017ei\u0165 ako vzor pre v\u00fdrobcov \u0161print\u00e9rskych tretier. Ako jedin\u00e9 ma\u010dkovit\u00e9 \u0161elmy maj\u00fa gepardy kr\u00e1tke, len \u010diasto\u010dne za\u0165a\u017eite\u013en\u00e9, paz\u00fary, ktor\u00fdmi sa odr\u00e1\u017eaj\u00fa od zeme.<\/p>\n<p><strong>Kde sa gepardy vyskytuj\u00fa?<\/strong>\u00a0P\u00f4vodne are\u00e1l geparda zah\u0155\u0148al Afriku, Arabsk\u00fd polostrov, Bl\u00edzky v\u00fdchod a Indiu. V s\u00fa\u010dasnosti sa vyskytuje predov\u0161etk\u00fdm v strednej, z\u00e1padnej a ju\u017enej Afrike. <strong>Najv\u00e4\u010d\u0161ia popul\u00e1cia gepardov aktu\u00e1lne \u017eije v Nam\u00edbii<\/strong> a odhaduje sa na pribli\u017ene 3 000 jedincov.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Vidloroh (Antilocapra americana). Zdroj: pixels.com\n<h3>Vidloroh (Antilocapra americana)<\/h3>\n<p>Zatia\u013e \u010do gepard je najr\u00fdchlej\u0161\u00ed \u0161print\u00e9r, vidloroh, zn\u00e1my aj ako <strong>americk\u00e1 antilopa, je najr\u00fdchlej\u0161\u00edm be\u017ecom na dlh\u00e9 trate<\/strong> v \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nej r\u00ed\u0161i. Je schopn\u00fd vyvin\u00fa\u0165 <strong>maxim\u00e1lnu r\u00fdchlos\u0165 96,5 km\/h<\/strong>, a viac ne\u017e pol hodiny vydr\u017e\u00ed be\u017ea\u0165 r\u00fdchlos\u0165ou 64 km\/h.<\/p>\n<p>Vidloroh dosahuje d\u013a\u017eku tela okolo 1,5 metra, d\u013a\u017eku chvosta 7-18 centimetrov, a hmotnos\u0165 sa pohybuje v rozmedz\u00ed 35-70 kilogramov.<\/p>\n<p>Ruja prebieha od septembra do polovice okt\u00f3bra, kedy okolo seba<strong> samce vytvoria skupinu troch a\u017e \u0161tyroch sam\u00edc<\/strong>. V m\u00e1ji a\u017e j\u00fani <strong>sa rodia ml\u00e1\u010fat\u00e1, v\u00e4\u010d\u0161inou dvoj\u010dat\u00e1<\/strong>, ktor\u00e9 v\u00e1\u017eia pribli\u017ene 2 kg. <strong>Matka ich rozmiestni do \u00fakrytov vzdialen\u00fdch od seba asi 100 m<\/strong>, kam ich chod\u00ed doj\u010di\u0165.<strong> Ak je jedno ml\u00e1\u010fa napadnut\u00e9 pred\u00e1torom, druh\u00e9 tak m\u00e1 \u0161ancu unikn\u00fa\u0165<\/strong>.<\/p>\n<p>Vo vo\u013enej pr\u00edrode sa vyskytuje od <strong>ju\u017enej Kanady, cez z\u00e1padn\u00e9 a stredn\u00e9 USA a\u017e po Mexiko<\/strong>.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n \u010cierny Marlin vyplaven\u00fd na breh Central Beach Plettenberg Bay. Ryba bola 3,05 metra dlh\u00e1 a mala obvod 740 mm; odhadovan\u00e1 hmotnos\u0165 Marlina bola 250 kg &#8211; 280 kg. Zdroj: showme.co.za\n<h3>Najr\u00fdchlej\u0161ia ryba<\/h3>\n<h3>Marlin \u010dierny (Makaira indica)<\/h3>\n<p>R\u00f4zne ryby m\u00f4\u017eu v pr\u00edpade potreby dosiahnu\u0165 p\u00f4sobiv\u00fa r\u00fdchlos\u0165, ale zhroma\u017e\u010fovanie presn\u00fdch a overite\u013en\u00fdch v\u00fdpo\u010dtov je n\u00e1ro\u010dn\u00e9. Pod\u013ea niektor\u00fdch zdrojov je <strong>najr\u00fdchlej\u0161\u00ed marlin \u010dierny, s odhadovanou maxim\u00e1lnou r\u00fdchlos\u0165ou a\u017e 129 km za hodinu<\/strong>.<\/p>\n<p>Tieto morsk\u00e9 stvorenia m\u00f4\u017eu dosiahnu\u0165 obzvl\u00e1\u0161\u0165 ve\u013ek\u00e9 rozmery a hmotnosti. Existuj\u00fa <strong>exempl\u00e1re dlh\u0161ie ako 3 metre, a rekordn\u00fd marlin \u010dierny v\u00e1\u017eil 708 kg!<\/strong><\/p>\n<p>Marl\u00edn \u010dierny vyskytuje sa najm\u00e4 v \u010falek\u00fdch pobre\u017en\u00fdch a ostrovn\u00fdch vod\u00e1ch Tich\u00e9ho a Indick\u00e9ho oce\u00e1nu a je<strong> obzvl\u00e1\u0161\u0165 be\u017en\u00fd vo V\u00fdchodo\u010d\u00ednskom mori, vo vn\u00fatrozemsk\u00fdch moriach Indon\u00e9zie, v Koralovom mori<\/strong> a pri pobre\u017e\u00ed Mexika a Strednej Ameriky.<\/p>\n<h3><\/h3>\n Konsk\u00e1 mucha (Tabanus trimaculatas). Zdroj: bugguide.com\n<h3>Najr\u00fdchlej\u0161\u00ed hmyz<\/h3>\n<h3>Konsk\u00e1 mucha (Tabanus trimaculatas)<\/h3>\n<p>R\u00fdchlos\u0165 hmyzu m\u00f4\u017ee by\u0165 tie\u017e \u0165a\u017ek\u00e9 presne zmera\u0165. Je v\u0161ak zn\u00e1me, \u017ee mucha oby\u010dajn\u00e1 m\u00f4\u017ee za ur\u010dit\u00fdch okolnost\u00ed dosiahnu\u0165 <strong>r\u00fdchlos\u0165 odhadovan\u00fa na 145 kilometrov za hodinu<\/strong>, \u010do je r\u00fdchlos\u0165 meran\u00e1 po\u010das vedeck\u00e9ho experimentu.<\/p>\n<p>Konsk\u00e1 mucha je nepr\u00edjemn\u00fd hmyz, ktor\u00fd je akt\u00edvny hlavne v lete, a jej <strong>uhryznutie je mimoriadne bolestiv\u00e9<\/strong>. Samice hryz\u00fa zvierat\u00e1 vr\u00e1tane \u013eud\u00ed, aby z\u00edskali krv . Uprednost\u0148uj\u00fa lietanie na slnku, vyh\u00fdbaj\u00fa sa tmav\u00fdm a tienist\u00fdm oblastiam a v noci s\u00fa neakt\u00edvne. Vyskytuj\u00fa sa po celom svete okrem niektor\u00fdch ostrovov a pol\u00e1rnych oblast\u00ed (Havaj, Gr\u00f3nsko, Island).<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Sokol s\u0165ahovav\u00fd (Falco peregrinus). Zdroj: eol.org\n<h3>Najr\u00fdchlej\u0161\u00ed vt\u00e1k<\/h3>\n<h3>Sokol s\u0165ahovav\u00fd (Falco peregrinus)<\/h3>\n<p>Pokia\u013e ide o <strong>r\u00fdchlos\u0165, z ktorej pad\u00e1 s\u00e1nka, vt\u00e1ky s\u00fa olympionikmi pr\u00edrody<\/strong>. Sokol s\u0165ahovav\u00fd je pova\u017eovan\u00fd za <strong>najr\u00fdchlej\u0161ieho vt\u00e1ka a najr\u00fdchlej\u0161ieho \u010dlena \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nej r\u00ed\u0161e<\/strong>, pri\u010dom pri love dosahuje r\u00fdchlos\u0165 letu viac ako neuverite\u013en\u00fdch 300 kilometrov za hodinu!<\/p>\n<p>Ob\u00fdva v\u0161etky kontinenty okrem Antarkt\u00eddy, a na Slovensku predov\u0161etk\u00fdm pohoria Karp\u00e1t.<\/p>\n<p>\u010eal\u0161\u00edm superr\u00fdchlym vt\u00e1kom je orol skaln\u00fd, ktor\u00fd let\u00ed r\u00fdchlos\u0165ou viac ako 240 kilometrov za hodinu.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Najr\u00fdchlej\u0161ie zvierat\u00e1 na Zemi V \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nej r\u00ed\u0161i m\u00f4\u017ee r\u00fdchlos\u0165 znamena\u0165 rozdiel medzi \u017eivotom a smr\u0165ou.\u00a0Tu s\u00fa niektor\u00e9 z najr\u00fdchlej\u0161\u00edch zvierat na svete. Najr\u00fdchlej\u0161ie suchozemsk\u00e9 zviera<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7742","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7742","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7742"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7742\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7742"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7742"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7742"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}