{"id":7753,"date":"2022-06-23T00:00:00","date_gmt":"2022-06-22T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/neo-luddizmus-skupiny-ktore-sa-brania-modernym-technologiam\/"},"modified":"2022-06-23T00:00:00","modified_gmt":"2022-06-22T23:00:00","slug":"neo-luddizmus-skupiny-ktore-sa-brania-modernym-technologiam","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/neo-luddizmus-skupiny-ktore-sa-brania-modernym-technologiam\/","title":{"rendered":"B\u00e1\u0165 sa alebo sa neb\u00e1\u0165 technologick\u00e9ho pokroku?"},"content":{"rendered":"

Slovo luddizmus alebo luddit<\/strong> sa v dne\u0161nej dobe pova\u017euje za synonymum primit\u00edvnosti, zaostalosti, neznalosti z\u00e1zrakov inov\u00e1ci\u00ed a strachu z modernej spolo\u010dnosti<\/strong>. Ak\u00fd je v\u0161ak skuto\u010dn\u00fd p\u00f4vod tohoto hnutia?<\/p>\n

P\u00f4vodn\u00fd luddizmus<\/h3>\n

Tento n\u00e1zov vych\u00e1dza z historick\u00e9ho odkazu anglick\u00fdch Ludditov<\/strong>, ktor\u00ed boli akt\u00edvni v rokoch 1811 a\u017e 1816<\/strong>. Ludditi boli tajn\u00e1 organiz\u00e1cia robotn\u00edkov<\/strong>, ktor\u00ed rozb\u00edjali stroje v textiln\u00fdch tov\u00e1r\u0148ach v Anglicku na za\u010diatku 19. storo\u010dia, v obdob\u00ed rast\u00facej industrializ\u00e1cie, hospod\u00e1rskych \u0165a\u017ekost\u00ed a rozsiahlych nepokojov medzi robotn\u00edckou triedou. Ich n\u00e1zov poch\u00e1dza z pr\u00edbehu o Nedovi Luddovi<\/strong>, tk\u00e1\u010dskom u\u010d\u0148ovi, ktor\u00fd \u00fadajne v z\u00e1chvate hnevu rozbil dva pletacie stroje.<\/p>\n Ilustra\u010dn\u00e1 foto: Hasan Almasi\n

Nerozb\u00edjali halabala<\/h3>\n

Ludditi z\u00e1merne a cielene vyberali stroje, ktor\u00e9 rozbij\u00fa. Zameriavali sa na tie, ktor\u00e9 vlastnili v\u00fdrobcovia, o ktor\u00fdch bolo zn\u00e1me, \u017ee platia n\u00edzke mzdy, nedbaj\u00fa na bezpe\u010dnos\u0165 pracovn\u00edkov a zr\u00fdch\u013euj\u00fa pracovn\u00e9 tempo<\/strong>. Dokonca aj v r\u00e1mci jednej tov\u00e1rne boli niektor\u00e9 stroje zni\u010den\u00e9 a in\u00e9 omilosten\u00e9 v z\u00e1vislosti od obchodn\u00fdch prakt\u00edk ich majite\u013eov<\/strong>.<\/p>\n

Rozb\u00edjanie strojov nebolo reakciou na nov\u00fa technol\u00f3giu, ale odpor vo\u010di vykoris\u0165ovaniu pracovn\u00edkov<\/strong>. Ludisti vlastne chceli, aby sa technol\u00f3gia vyu\u017e\u00edvala tak, aby sa pr\u00e1ca stala hum\u00e1nnej\u0161ou a aby pracovn\u00edci z\u00edskali v\u00e4\u010d\u0161iu auton\u00f3miu<\/strong>. Na druhej strane bohat\u00ed majitelia chceli zn\u00ed\u017ei\u0165 n\u00e1klady a zv\u00fd\u0161i\u0165 produktivitu<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>\n

Majitelia tov\u00e1rn\u00ed vyhrali spor<\/h3>\n

Majitelia tov\u00e1rn\u00ed nakoniec zv\u00ed\u0165azili. Podarilo sa im presved\u010di\u0165 \u0161t\u00e1t, aby rozb\u00edjanie strojov<\/strong> vyhl\u00e1sil za vlastizradu<\/strong>, ktor\u00e1 sa trestala obesen\u00edm<\/strong>. Na prenasledovanie Ludditov bola vyslan\u00e1 arm\u00e1da.<\/p>\n

 <\/p>\n

Neo-Luddizmus, od anarchistov a\u017e po ka\u017ed\u00e9ho z n\u00e1s<\/h3>\n

\u013dudia ozna\u010dovan\u00ed za neo-ludditov poch\u00e1dzaj\u00fa z r\u00f4znych prostred\u00ed.<\/p>\n

Niektor\u00ed s\u00fa proti technol\u00f3gi\u00e1m z d\u00f4vodu, \u017ee m\u00f4\u017eu prispie\u0165 k niektor\u00e9mu alebo v\u0161etk\u00fdm nasleduj\u00facim javom:<\/p>\n

    \n
  1. strate osobn\u00e9ho s\u00fakromia,<\/li>\n
  2. zhor\u0161ovaniu \u017eivotn\u00e9ho prostredia,<\/li>\n
  3. konzumerizmu,<\/li>\n
  4. autorit\u00e1rstvu,<\/li>\n
  5. krutosti vo\u010di zvierat\u00e1m,<\/li>\n
  6. soci\u00e1lnemu rozkladu,<\/li>\n
  7. oddeleniu pracovn\u00edka od v\u00fdrobn\u00fdch prostriedkov.<\/li>\n<\/ol>\n

    \u010eal\u0161\u00ed sa stavaj\u00fa proti technol\u00f3gi\u00e1m z d\u00f4vodu, \u017ee m\u00f4\u017eu prispie\u0165 k niektor\u00e9mu alebo v\u0161etk\u00fdm z t\u00fdchto javov:<\/p>\n

      \n
    1. \u00fapadok spolo\u010densk\u00fdch mravov,<\/li>\n
    2. dehumaniz\u00e1cia,<\/li>\n
    3. kolaps tradi\u010dn\u00fdch sp\u00f4sobov \u017eivota,<\/li>\n
    4. konzumn\u00fd sp\u00f4sob \u017eivota,<\/li>\n
    5. \u00fapadok n\u00e1bo\u017eenstva,<\/li>\n
    6. ateistick\u00fd nihilizmus.<\/li>\n<\/ol>\n

      Technof\u00f3bia<\/h3>\n

      Pod\u013ea r\u00f4znych odhadov m\u00e1 60 % a\u017e 80 % svetovej popul\u00e1cie ur\u010dit\u00fd druh technof\u00f3bnych pocitov<\/strong>. M\u00f4\u017eeme za to vini\u0165 \u013eudsk\u00fa povahu, ktor\u00e1 je vo svojej podstate netolerantn\u00e1 vo\u010di v\u0161etk\u00e9mu, \u010do je len trochu nekonformn\u00e9, cudzie alebo jednoducho nezn\u00e1me a nov\u00e9. Rovnako aj Hollywood v tomto pr\u00edpade zohral svoju rolu.\u00a0Takmer v\u0161etky hollywoodske sci-fi superblockbustery\u00a0 s\u00fa hlboko technof\u00f3bne:<\/strong><\/p>\n

        \n
      • Termin\u00e1tor,<\/li>\n
      • Ja, robot,<\/li>\n
      • Matrix,<\/li>\n
      • WALL-E,<\/li>\n
      • Avatar.<\/li>\n<\/ul>\n

        Pre\u010do by sme sa nemali b\u00e1\u0165 technologick\u00e9ho pokroku?<\/h3>\n

        Jedin\u00fd sp\u00f4sob, ako vyrie\u0161i\u0165 svoje obavy z technologick\u00e9ho pokroku, je zapoji\u0165 sa do jeho v\u00fdroby. Ako pri v\u0161etko, hrozby existuj\u00fa. No odmietav\u00ed odporcovia technol\u00f3gi\u00ed to maj\u00fa ove\u013ea \u013eah\u0161ie ako optimistick\u00ed obhajcovia.<\/p>\n

        \u201eRad\u0161ej \u017eijem v bud\u00facnosti. Odhliadnuc od bezpe\u010dnej\u0161\u00edch ciest, na ktor\u00fdch jazdia robotick\u00e9 aut\u00e1, je na futuristickej technol\u00f3gii ve\u013ea dobr\u00e9ho. M\u00f4j dom v Kalifornii je takzvan\u00fd pas\u00edvny dom, ktor\u00fd spotrebuje ve\u013emi m\u00e1lo energie na vykurovanie alebo chladenie. V\u010faka sol\u00e1rnym panelom na streche sa moje \u00fa\u010dty za energiu bl\u00ed\u017eia k nule. Ako chronick\u00e9mu \u010dloveku trpiacemu srdcov\u00fdmi \u0165a\u017ekos\u0165ami mi skuto\u010dnos\u0165, \u017ee m\u00f4j iPhone je obalen\u00fd elektronick\u00fdmi senzormi, ktor\u00e9 mi umo\u017e\u0148uj\u00fa z\u00edska\u0165 okam\u017eit\u00fd, podrobn\u00fd elektrokardiogram a posla\u0165 ho lek\u00e1rovi, ve\u013emi re\u00e1lne zlep\u0161uje \u017eivot. Napriek tomu sa v mnoh\u00fdch diskusi\u00e1ch o inov\u00e1ci\u00e1ch takmer ignoruj\u00fa pr\u00edle\u017eitosti, ktor\u00e9 prin\u00e1\u0161a technologick\u00fd rozvoj, s\u00fastre\u010fuj\u00fa sa len na hrozby.\u201c<\/em> Vivek Wadhwa, podnikate\u013e a profesor<\/p>\n Ilustra\u010dn\u00e1 foto: Possessed Photography\n

         <\/p>\n

        M\u00fasime sa spolo\u010dne usilova\u0165 o svetl\u00fa bud\u00facnos\u0165 a nie o temn\u00fa!<\/strong><\/p>\n

         <\/p>\n

        Kto pr\u00edde o pr\u00e1cu kv\u00f4li pokroku? Zd\u00e1 sa, \u017ee skoro v\u0161etci a nie je to zl\u00e9<\/h2>\n

        P\u00ed\u0161e Erik Str\u00ed\u017e: M\u00e1 sa pokrok nasilu obmedzova\u0165, aby mali \u013eudia pr\u00e1cu? Digitaliz\u00e1cia, automatiz\u00e1cia a robotiz\u00e1cia. Tieto tri pojmy stoja za na\u0161imi vyhliadkami do bl\u00edzkej bud\u00facnosti, v ktorej mnoh\u00ed z n\u00e1s pr\u00eddu o pr\u00e1cu a povolanie kv\u00f4li pokroku. Pr\u00e1ve tak isto, ako o ne prich\u00e1dzali na\u0161i predkovia.<\/strong><\/p>\n \u0160i\u010dky v dielni Simpson’s Gloves Pty Lt v Richmonde na historickej fotografii z roku cca 1932 | Foto: Museums Victoria\n

         <\/p>\n

        Ke\u010f James Watt<\/strong> prv\u00fdkr\u00e1t videl parn\u00fd stroj, asi si nemyslel, \u017ee sa stane symbolom revol\u00facie, ktor\u00e1 doslova vyformuje nov\u00fd svet.<\/p>\n

        Watt parn\u00fd stroj toti\u017e nevyna\u0161iel<\/strong>, hoci n\u00e1m tak\u00fato historick\u00fa nepravdu vnucuje verejn\u00e1 mienka. Watt sa o parnom stroji dozvedel a\u017e v roku 1759, teda dnes nesmierne dlh\u00fdch 47 rokov po tom, \u010do ho ako prv\u00ed zostrojili anglick\u00fd kov\u00e1\u010d Thomas Newcomen<\/strong> so svoj\u00edm spolo\u010dn\u00edkom Thomasom Saveryom<\/strong>. To sa p\u00edsal rok 1712 a a\u017e do roku 1733, kedy sa skon\u010dila platnos\u0165 pantentu, dvojica vyrobila viac ako sto t\u00fdchto strojov.<\/p>\n

        V 18. storo\u010d\u00ed sa inform\u00e1cie \u0161\u00edrili nepomerne pomal\u0161ie ako dnes, a to aj napriek tomu, \u017ee Newcomen aj Watt \u017eili fakticky v rovnakom regi\u00f3ne a obaja dokonca p\u00f4sobili v Lond\u00fdne. Za \u017eivota sa v\u0161ak nemali ako stretn\u00fa\u0165, preto\u017ee zatia\u013e \u010do Watt sa narodil v roku 1736, Newcomen zomrel o sedem rokov sk\u00f4r.<\/p>\n

        Po tom, \u010do sa teda James Watt v roku 1759 dozvedel o parnom stroji od Newcomena, na\u0161iel sp\u00f4sob, ako ho zdokonali\u0165. Op\u00e4\u0165 to nebola z\u00e1le\u017eitos\u0165 kr\u00e1tkej doby, p\u00f4vodn\u00fd atmosf\u00e9rick\u00fd parn\u00fd stroj na \u010derpanie vody z ban\u00ed mal mo\u017enos\u0165 vysk\u00fa\u0161a\u0165 si fyzicky a\u017e o \u010fal\u0161ie \u0161tyri roky nesk\u00f4r, a\u017e napokon v roku 1765 ho zdokonalil tak, \u017ee fakticky sa stal jeho nov\u00fdm vyn\u00e1lezcom. Modernej\u0161\u00ed dvoj\u010dinn\u00fd pohonn\u00fd motor si v\u0161ak nechal patentova\u0165 a\u017e v roku 1784. A chtiac-nechtiac t\u00fdm na\u0161tartoval priemyseln\u00fa revol\u00faciu<\/strong>, ktor\u00e1 u\u017e vtedy bola na spadnutie.<\/p>\n

        Dovtedy sa na pohon pou\u017e\u00edvalo viacero zariaden\u00ed, siln\u00fd zdrojom energie bolo vodn\u00e9 koleso<\/strong>. Parn\u00fd stroj od Watta sa v Spojenom kr\u00e1\u013eovstve ujal a stal sa z\u00e1kladom pre obrovsk\u00fd rast priemyslu. Podnietil presun \u013eud\u00ed z vidieka do miest a zapo\u010dal obrovsk\u00fd cyklus, ktor\u00fd funguje a\u017e dodnes.<\/p>\n

        Parn\u00e9 stroje sa ako zdroje pohonu za\u010dali pou\u017e\u00edva\u0165 predov\u0161etk\u00fdm v textilnom priemysle, ale postupne sa dostali do v\u0161etk\u00fdch vtedaj\u0161\u00edch priemyseln\u00fdch odvetv\u00ed. Firmy chceli parn\u00e9 stroje a potrebovali nov\u00fdch zamestnancov, ktor\u00ed by ich obsluhovali. A potrebovali \u010fal\u0161\u00edch \u013eud\u00ed pre rast\u00face mno\u017estvo in\u00fdch zariaden\u00ed, ktor\u00e9 bolo tie\u017e potrebn\u00e9 obsluhova\u0165, \u010do podnecovalo ponuku pr\u00e1ce. Aj parn\u00e9 stroje bolo potrebn\u00e9 vyr\u00e1ba\u0165 a vznikali nov\u00e9 potreby v\u00fdroby prec\u00edzne vyhotoven\u00fdch kovov\u00fdch s\u00fa\u010diastok, \u010do op\u00e4\u0165 umo\u017e\u0148ovalo vznik nov\u00fdch pracovn\u00fdch miest. Ke\u010f\u017ee existoval dopyt po produktoch v\u00fdroby, bolo mo\u017en\u00e9 vytvori\u0165 ponuku a uzatvoril sa za\u010darovan\u00fd kruh.<\/p>\n

        V priebehu nasleduj\u00facich rokov nastali obrovsk\u00e9 spolo\u010densk\u00e9 zmeny, industri\u00e1lna revol\u00facia zmenila aj ka\u017edodenn\u00e9 \u017eivoty be\u017en\u00fdch \u013eud\u00ed<\/strong>.<\/p>\n

        Isto sa u\u017e vtedy mnoh\u00ed s\u0165a\u017eovali na pokrok<\/strong> tvrdiac, \u017ee stroje pripravuj\u00fa chudobu aj o trocha tej pr\u00e1ce, ktor\u00fa dovtedy konali vlastn\u00fdmi rukami a pomerne primit\u00edvnymi met\u00f3dami. Stroje boli r\u00fdchlej\u0161ie, efekt\u00edvnej\u0161ie, v kone\u010dnom d\u00f4sledku aj lacnej\u0161ie.<\/p>\n

        \u201eDrinu prenechajme strojom\u201c<\/h3>\n

        Pokrok v\u0161ak st\u00e1le nebol dostato\u010dne intenz\u00edvny. O viac ako storo\u010die nesk\u00f4r sa \u010desk\u00fd priemyseln\u00edk Tomas Bata<\/strong> (1876-1932) vo svojich pozn\u00e1mkach podrobne venuje svojmu vn\u00fatorn\u00e9mu boju, ktor\u00fd zv\u00e1dzal ako mlad\u00fd \u010dlovek, dospievaj\u00faci na ide\u00e1ch jednoduch\u00e9ho \u017eivota pod\u013ea Tolst\u00e9ho, ke\u010f musel prist\u00fapi\u0165 k pou\u017eitiu strojov.<\/p>\n

        Obuvn\u00edcky priemysel v na\u0161om regi\u00f3ne e\u0161te aj v za\u010diatkoch 20. storo\u010dia preferoval ru\u010dn\u00fa v\u00fdrobu pred tou strojovou, dokonca sa vo vtedaj\u0161\u00edch \u010desk\u00fdch Obuvn\u00edckych listech<\/em> objavovali zaru\u010den\u00e9 spr\u00e1vy o tom, ako stroje \u00faplne ustupuj\u00fa a ru\u010dn\u00e1 pr\u00e1ca je jedinou bud\u00facnos\u0165ou.<\/p>\n

        Ba\u0165a musel vyu\u017ei\u0165 nemeck\u00e9 obuvn\u00edcke stroje<\/strong>, hoci zna\u010dne jednoduch\u00e9 a lacn\u00e9, na to, aby bol schopn\u00fd splni\u0165 objedn\u00e1vku. Jeho \u013eudia, akoko\u013evek \u0161ikovn\u00ed, neboli schopn\u00ed vyhotovi\u0165 tak\u00e9 mno\u017estvo obuvi, ak\u00e9 sa Ba\u0165a zaviazal doda\u0165. Stroje boli nielen vyk\u00fapen\u00edm z neistoty o schopnosti doda\u0165 objednan\u00e9, ale aj zdrojom hor\u00facej hlavy. Ba\u0165a prekonal urputn\u00fd vn\u00fatorn\u00fd boj, preto\u017ee sa s\u00e1m domnieval, \u017ee stroje ber\u00fa poctiv\u00fdm \u013eu\u010fom pr\u00e1cu, \u017eivobytie a z neho ako zamestn\u00e1vate\u013ea robia otrok\u00e1ra<\/strong>. Tento boj napokon prekonal aj v\u010faka tomu, \u017ee s\u00e1m videl, ako dok\u00e1\u017eu stroje pom\u00f4c\u0165 v\u00fdrobe a teda aj samotn\u00fdm pracovn\u00edkom.<\/p>\n

        T\u00ed v\u0161ak, pochopite\u013ene, neboli v\u017edy nad\u0161en\u00ed, predov\u0161etk\u00fdm jednotliv\u00ed obuvn\u00edci prich\u00e1dzali o svoje drobn\u00e9 z\u00e1robky. Obuvn\u00edctvo bolo a st\u00e1le je remeslo, ale v modernom svete sa st\u00e1vala mal\u00e1 ru\u010dn\u00e1 v\u00fdroba a predaj na jarmokoch<\/strong> zastaral\u00fdm. Ba\u0165a budoval predajne s pevn\u00fdmi cenami<\/strong> a so zaru\u010denou kvalitou, zatia\u013e \u010do mal\u00ed obuvn\u00edci s proviz\u00f3rnymi st\u00e1nkami na trhoch ceny zjedn\u00e1vali a kvalita ich v\u00fdrobkov bola priamo \u00famern\u00e1 kvalite dodan\u00e9ho materi\u00e1lu a individu\u00e1lnym remeseln\u00fdm zru\u010dnostiam.<\/p>\n

        K n\u00e1m teda priemyseln\u00e1 revol\u00facia zapo\u010dat\u00e1 v Spojenom kr\u00e1\u013eovstve prich\u00e1dza o podstatn\u00fd \u010dasov\u00fd \u00fasek v hist\u00f3rii nesk\u00f4r a jednotlivci sa s \u0148ou e\u0161te dlho nevedia vysporiada\u0165.<\/p>\n

        "Tato na\u0161e zaostalost za n\u011bkter\u00fdmi z\u00e1padn\u00edmi st\u00e1ty ve vyu\u017eit\u00ed hybn\u00e9 s\u00edly, byla zp\u016fsobena vedle nedostate\u010dn\u00e9 podnikavosti na\u0161eho obyvatelstva i p\u0159ek\u00e1\u017ekami, kter\u00e9 musel stroj, a\u0165 hybn\u00fd nebo odborn\u00fd, p\u0159ekonati ve sv\u00fdch po\u010d\u00e1tc\u00edch. Byl dlouho pova\u017eov\u00e1n za nep\u0159\u00edtele pracuj\u00edc\u00edch lid\u00ed, a j\u00e1 s\u00e1m byl sv\u011bdkem p\u0159ed 30 lety, jak obuvnick\u00fd tovary\u0161 rozbil \u0161ic\u00ed stroj, pova\u017euje jej za sv\u00e9ho konkurenta<\/strong>. Tento odpor byl p\u0159ekon\u00e1n postupem vzd\u011blanosti na\u0161eho lidu<\/em>,\u201c p\u00ed\u0161e Tom\u00e1\u0161 Ba\u0165a vo svojom prejave z roku 1924.<\/p>\n

        Vzdelanie bolo pod\u013ea Ba\u0165u rie\u0161en\u00edm mnoh\u00fdch probl\u00e9mov, vr\u00e1tane akcept\u00e1cie pokroku.<\/p>\n

        Dnes vieme, \u017ee t\u00e1to jeho cesta bola mimoriadna v na\u0161ich kon\u010din\u00e1ch, ale v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch americk\u00fdch sa jednalo o be\u017enej\u0161iu prax s dlhoro\u010dnou trad\u00edciou. To netvrd\u00edme my, ale s\u00e1m Ba\u0165a.<\/p>\n

        Rozsvecova\u010di pouli\u010dn\u00fdch l\u00e1mp<\/h3>\n

        Pre\u0161lo sto rokov, odkedy za\u010dal Tom\u00e1\u0161 Ba\u0165a kona\u0165 svoje dielo vo ve\u013ekom meradle a my sme dnes svedkami e\u0161te podstatnej\u0161ieho technologick\u00e9ho pokroku. V\u00fdvoj po\u010d\u00edta\u010dov v polovici 20. storo\u010dia a nesk\u00f4r znamenal obrovsk\u00fa ranu pre \u013eud\u00ed, ktor\u00ed nechceli zmeny a boli nepriate\u013emi pokroku.<\/p>\n

        Asi najviac v\u0161ak utrpeli a\u017e za\u010diatkom 21. storo\u010dia, ke\u010f sa po\u010d\u00edta\u010de miniaturizovali v nev\u00eddanej miere. Dnes m\u00e1me svoje smart hodinky a smartf\u00f3ny, ktor\u00e9 s\u00fa v\u00fdkonnej\u0161ie ako v\u0161etky po\u010d\u00edta\u010de v NASA, ke\u010f v 60. rokoch 20. storo\u010dia spustila programy Gemini a Apollo.<\/p>\n

        S technologick\u00fdm rozvojom ve\u013emi \u00fazko s\u00favisia aj automatiz\u00e1cia, robotiz\u00e1cia a digitaliz\u00e1cia. To je t\u00e1 \u0161tvrt\u00e1 priemyseln\u00e1 revol\u00facia (4.0)<\/strong>. Napr\u00edklad pracovn\u00e9 poz\u00edcie ako SEO \u0161pecialista \u010di mana\u017e\u00e9r soci\u00e1lnych siet\u00ed e\u0161te pred p\u00e4tn\u00e1stimi rokmi ani neexistovali a dnes sa o ne uch\u00e1dza obrovsk\u00e9 mno\u017estvo mlad\u00fdch \u013eud\u00ed.<\/p>\n

        Z v\u00fdsledkov \u0161t\u00fadie The Future of Employment od Oxfordskej univerzity vypl\u00fdva, \u017ee 45 a\u017e 47 % v\u0161etk\u00fdch s\u00fa\u010dasn\u00fdch pracovn\u00fdch miest v USA u\u017e nebude potrebn\u00fdch a vytratia sa do dvadsiatich rokov. Zatia\u013e \u010do niektor\u00e9 bud\u00fa automatizovan\u00e9, in\u00e9 bude v\u00fdrazne vylep\u0161en\u00e9 technol\u00f3giami tak, ako tomu bolo doteraz.<\/p>\n

        Nie je to ni\u010d nov\u00e9, ve\u010f mno\u017estvo pracovn\u00fdch poz\u00edci\u00ed, ktor\u00e9 existovali pred dvesto rokmi, s\u00fa dnes nen\u00e1vratne straten\u00e9 a nem\u00e1me o nich ani len predstavu. E\u0161te pred nieko\u013ek\u00fdmi rokmi sa aj \u010deskoslovensk\u00fdmi mestami prech\u00e1dzali rozsvecova\u010di pouli\u010dn\u00fdch l\u00e1mp a zd\u00e1 sa, \u017ee okrem Borisa Filana, ktor\u00fd sa o nich zmie\u0148uje v Bratislavsk\u00fdch krutostiach<\/em>, takmer nikomu nech\u00fdbaj\u00fa. Podobn\u00fd osud postihol aj mestsk\u00fdch buben\u00edkov, ktor\u00ed zvu\u010dn\u00fdm hlasom oznamovali d\u00f4le\u017eit\u00e9 novinky.<\/p>\n

        T\u00e1to \u0161t\u00fadia vy\u0161la v roku 2013, ke\u010f sa nemal ako zoh\u013eadni\u0165 \u010fal\u0161\u00ed b\u00farliv\u00fd technologick\u00fd pokrok, ktor\u00fd nasledoval.<\/p>\n

        Pod\u013ea McKinsey Global Institute pr\u00edde kv\u00f4li automatiz\u00e1cii o pr\u00e1cu a\u017e 400 a\u017e 800 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed – vraj do roku 2030, pri\u010dom v Nemecku a USA m\u00e1 trati\u0165 pr\u00e1cu dokonca ka\u017ed\u00fd tret\u00ed \u010dlovek. To bola v\u0161ak \u0161t\u00fadia z roku 2017, ke\u010f nikto ani len nechyroval, \u017ee pr\u00edde nejak\u00fd nov\u00fd koronav\u00edrus a ochorenie Covid-19.<\/p>\n

        Amazon patr\u00ed medzi mimoriadne inovat\u00edvne spolo\u010dnosti, ktor\u00e9 u\u017e dnes v enormnej miere vyu\u017e\u00edvaj\u00fa robotiz\u00e1ciu a automatiz\u00e1ciu pri vn\u00fatornej logistike. A nielen tam, ve\u010f e\u0161te v roku 2018 Amazon zaplatil len za doru\u010dovanie z\u00e1sielok astronomick\u00fdch 27 mili\u00e1rd USD, \u010do ho n\u00fati nach\u00e1dza\u0165 nov\u00e9 rie\u0161enia namiesto kuri\u00e9rov – napr\u00edklad doru\u010dovac\u00edch robotov. <\/strong><\/p>\n

        Plati\u0165 \u013eud\u00ed je to najmenej efekt\u00edvne rie\u0161enie<\/strong>, bud\u00facnos\u0165 optimaliz\u00e1cie n\u00e1kladov spo\u010d\u00edva v umelej inteligencii, automatiz\u00e1cii a v robotike. \u010c\u00edsla hovoria ve\u013emi jasne: u\u017e len vynechanie platu \u0161of\u00e9ra z cel\u00e9ho procesu u\u0161etr\u00ed 60 percent n\u00e1kladov. V pr\u00edpade Amazonu s\u00fa to desiatky a perspekt\u00edvne a\u017e stovky mili\u00e1rd dol\u00e1rov ro\u010dne. Tip na \u010dl\u00e1nok: \u010co zanech\u00e1va Jeff Bezos a ako spravil z Amazonu fenom\u00e9n?<\/em><\/p>\n

        Ktor\u00e9 pracovn\u00e9 miesta e\u0161te zanikn\u00fa?<\/h3>\n

        Je na mieste p\u00fdta\u0165 sa, ktor\u00e9 pracovn\u00e9 poz\u00edcie skuto\u010dne s\u00fa nahradite\u013en\u00e9 strojmi, po\u010d\u00edta\u010dmi a robotmi. Je celkom pochopite\u013en\u00e9, \u017ee minim\u00e1lne nasledovn\u00e9 pracovn\u00e9 poz\u00edcie v preva\u017enej miere \u010doskoro nahradia po\u010d\u00edta\u010de, roboty a stroje (alebo u\u017e d\u00e1vno za\u010dali):<\/p>\n

          \n
        • pracovn\u00edk p\u00e1sovej v\u00fdroby;<\/li>\n
        • skladn\u00edk;<\/li>\n
        • pracovn\u00edk kontroly kvality;<\/li>\n
        • upratova\u010d;<\/li>\n
        • pracovn\u00edk v stavebnom priemysle;<\/li>\n
        • \u00faradn\u00edci;<\/li>\n
        • administrat\u00edvny pracovn\u00edk, at\u010f.<\/li>\n<\/ul>\n

          V skuto\u010dnosti pred pokrokom ale nie s\u00fa chr\u00e1nen\u00ed ani \u013eudia s vy\u0161\u0161\u00edm vzdelan\u00edm<\/strong> a zdanlivo nenahradite\u013en\u00fdmi pracovn\u00fdmi sk\u00fasenos\u0165ami.<\/p>\n

          Tak napr\u00edklad pr\u00e1vnik a sudca. Umel\u00e1 inteligencia, vylep\u0161en\u00e9 strojov\u00e9 u\u010denie, dok\u00e1\u017ee v akomko\u013evek okamihu pracova\u0165 s pre \u010dloveka nekone\u010dn\u00fdm obsahom, v zlomku sekundy vybera\u0165 pr\u00e1ve tie z\u00e1kony, ktor\u00e9 s\u00fa pr\u00e1ve potrebn\u00e9 a zoh\u013ead\u0148ova\u0165 pritom v\u0161etky ostatn\u00e9, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu do probl\u00e9mu vstupova\u0165 \u010do i len margin\u00e1lne. So spr\u00e1vnym technologick\u00fdm vyhotoven\u00edm z\u00e1konov, ktor\u00fd by umel\u00e1 inteligencia vedela \u010d\u00edta\u0165, si m\u00f4\u017ee po\u010d\u00edta\u010d jednoducho vypo\u010du\u0165 v\u0161etky detaily ak\u00e9hoko\u013evek pr\u00edpadu, spr\u00e1vne a nezaujato interpretova\u0165 zisten\u00e9, da\u0165 v\u0161etko do kontextu z\u00e1konov a vo chv\u00edli rozhodn\u00fa\u0165 o z\u00e1konnosti \u010di nez\u00e1konnosti a pr\u00edpadne aj ur\u010di\u0165 trest.<\/p>\n

          Bude to tak fungova\u0165? Nepochybne.<\/p>\n

          Kedy? Vtedy, ke\u010f \u013eudia prekonaj\u00fa domnienku, \u017ee s\u00fa nenahradite\u013en\u00ed a \u017ee stroj nenahrad\u00ed \u013eudsk\u00fd um.<\/p>\n

          Skorumpovan\u00e9 s\u00fadnictvo na Slovensku je dokonalou uk\u00e1\u017ekou, \u017ee \u010dloveku sa ned\u00e1 d\u00f4verova\u0165, preto\u017ee nem\u00e1 nadh\u013ead, je \u013eahko zmanipulovate\u013en\u00fd, podplatite\u013en\u00fd, d\u00e1 sa zastra\u0161i\u0165 alebo uvies\u0165 do omylu<\/strong> pokrytectvom a alibizmom. Po\u010d\u00edta\u010d by sa tomu mohol vedie\u0165 vyvarova\u0165 a na v\u0161etk\u00fdch pou\u017e\u00edva\u0165 rovnak\u00fd meter bez oh\u013eadu na to, ak\u00e9ho dobr\u00e9ho pr\u00e1vnika si kto vedel zaplati\u0165.<\/p>\n

          Mana\u017e\u00e9ri, riaditelia, finan\u010dn\u00ed sprostredkovatelia, politici, detto.<\/p>\n

          Naopak, iba ve\u013emi \u0165a\u017eko nahradite\u013en\u00e9 s\u00fa poz\u00edcie ako zdravotn\u00edk, z\u00e1chran\u00e1r, policajt, vojak, hasi\u010d, soci\u00e1lny pracovn\u00edk<\/strong>, psychol\u00f3g, psychiater a \u010fal\u0161ie. Tieto a \u010fal\u0161ie povolania, ktor\u00e9 nevyhnutne pracuj\u00fa s \u013eu\u010fmi samotn\u00fdmi, mo\u017eno inovova\u0165, modernizova\u0165, ale nemo\u017eno si predstavi\u0165 svet, v ktorom za zlodejom pr\u00edde robot a po\u017eiada ho o vylo\u017eenie kradnut\u00e9ho tovaru. A chor\u00ed a d\u00f4chodcovia si nezasl\u00fa\u017eia, aby sa o nich starali iba roboty s falo\u0161n\u00fdmi \u013eudsk\u00fdmi em\u00f3ciami. Rovnako nenahradite\u013en\u00ed sa zdaj\u00fa by\u0165 umelci a v\u00f4bec kreat\u00edvni \u013eudia, ktor\u00ed prin\u00e1\u0161aj\u00fa hodnoty \u0165a\u017eko merate\u013en\u00e9 \u010d\u00edslami a \u0161tatistikami – a v\u0161etci \u013eudia, ktor\u00ed pracuj\u00fa okolo nich, ako kameramani, osvet\u013eova\u010di, organiz\u00e1tori podujat\u00ed, technici, marketingov\u00ed pracovn\u00edci a tak \u010falej.<\/p>\n

          Pokrok je dobr\u00fd, ale aj krut\u00fd<\/h3>\n

          Pokrok prin\u00e1\u0161a zmeny, ktor\u00e9 s\u00fa v kone\u010dnom d\u00f4sledku dobr\u00e9 pre jednotlivcov, tak aj pre cel\u00fa spolo\u010dnos\u0165. Ale v \u010dase pr\u00edchodu tohto pokroku, paradoxne, \u0161kod\u00ed pr\u00e1ve jednotlivcovi, ak sa nevie zaob\u00eds\u0165 inak. Podstatou probl\u00e9mu tu v\u0161ak nie je samotn\u00fd pokrok, ale neschopnos\u0165 prisp\u00f4sobi\u0165 sa pokroku, nov\u00fdm veciam, ignorovanie potreby celo\u017eivotn\u00e9ho vzdel\u00e1vania a objavovania. Strata istoty je \u010dast\u00fdm argumentom v neprospech pokroku, len\u017ee aj to len alibizmus. Ve\u010f istotu m\u00e1 ma\u0165 \u010dlovek v sebe samom a m\u00e1 ju stava\u0165 pr\u00e1ve na vedom\u00ed, \u017ee nech pr\u00edde ak\u00e1ko\u013evek zmena, bude ma\u0165 vn\u00fatorn\u00fd z\u00e1ujem tejto zmene \u010deli\u0165 a so \u017eivotom sa vysporiada\u0165. Druhou stranou mince s\u00fa \u013eudia, ktor\u00fa inteligentn\u00ed, vzdelan\u00ed, \u0161ikovn\u00ed a aj napriek tomu maj\u00fa obavy.<\/p>\n

          Pri tom v\u0161etkom sledujeme, \u017ee \u013eudia sa boja aj o pr\u00e1cu, na ktor\u00fa sa inokedy s\u0165a\u017euj\u00fa<\/strong>, \u017ee je n\u00e1ro\u010dn\u00e1, nebezpe\u010dn\u00e1, pr\u00edli\u0161 slabo platen\u00e1. Zdanliv\u00fd rozpor spo\u010d\u00edva predov\u0161etk\u00fdm v tom, \u017ee t\u00edto \u013eudia skuto\u010dne nemaj\u00fa in\u00e9 mo\u017enosti uplatnenia, \u010do bud\u00fa musie\u0165 rie\u0161i\u0165 nielen oni jednotlivo, ale aj vl\u00e1dy jednotliv\u00fdch kraj\u00edn.<\/p>\n

          Peter Kri\u0161tofovi\u010d<\/strong> vo svojej aj dnes ve\u013emi aktu\u00e1lnej a p\u00f4sobivej predn\u00e1\u0161ke Recept na \u00faspech<\/em> z roku 2011 vyslovil aj nasledovn\u00e9 my\u0161lienky:<\/p>\n

            \n
          • V\u017edy je probl\u00e9m uhol poh\u013eadu. Preto je d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby si pracoval na sebe viac a pochopil, \u017ee \u017eivot bol, je a bude zlo\u017eit\u00fd. Bol, je a bude nespravodliv\u00fd. <\/em><\/li>\n
          • Ak bude\u0161 ma\u0165 svoju hodnotu, nemus\u00ed\u0161 sa b\u00e1\u0165 bud\u00facnosti. <\/em><\/li>\n
          • Dnes u\u017e ist\u00e9 nie je ni\u010d. M\u00e1\u0161 zamestnanie v silnej zna\u010dke, t\u00e1 o desa\u0165 rokov nemus\u00ed existova\u0165. Padla paradigma, \u017ee zamestnanie u ve\u013ekej, najlep\u0161ie nadn\u00e1rodnej, firmy je najv\u00e4\u010d\u0161ia istota v \u017eivote.<\/em><\/li>\n
          • To, \u010do ti d\u00e1 najv\u00e4\u010d\u0161iu istotu v \u017eivote, si ty s\u00e1m, tvoja hodnota<\/em>.<\/li>\n<\/ul>\n

            V na\u0161om kontexte s\u00fa to siln\u00e9 my\u0161lienky, preto\u017ee ich pochopenie a podporenie m\u00f4\u017ee dospie\u0165 k akcept\u00e1cii pokroku a uvedomeniu si, \u017ee hoci sa pre pokrok pracovn\u00e9 miesta stratia, tak \u010di tak bud\u00fa nahraden\u00e9 nov\u00fdmi.<\/p>\n

            Zdanlivo nahradite\u013en\u00e9 a jednoduch\u00e9 pracovn\u00e9 poz\u00edcie v skuto\u010dnosti e\u0161te ve\u013emi dlho zostan\u00fa zachovan\u00e9. Je ale nepravdepodobn\u00e9, \u017ee to bude dlhodob\u00fdm \u0161tandardom, preto\u017ee jednou z m\u00e1la ist\u00f4t je aj t\u00e1, \u017ee pokrok je skr\u00e1tka nezastavite\u013en\u00fd.<\/p>\n

             <\/p>\n

             <\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

            Slovo luddizmus alebo luddit sa v dne\u0161nej dobe pova\u017euje za synonymum primit\u00edvnosti, zaostalosti, neznalosti z\u00e1zrakov inov\u00e1ci\u00ed a strachu z modernej spolo\u010dnosti. Ak\u00fd je v\u0161ak skuto\u010dn\u00fd<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7753","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7753","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7753"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7753\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7753"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7753"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7753"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}