{"id":7762,"date":"2022-06-16T00:00:00","date_gmt":"2022-06-15T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/zem-a-pocasie-8-zaujimavych-otazok-a-odpovedi\/"},"modified":"2022-06-16T00:00:00","modified_gmt":"2022-06-15T23:00:00","slug":"zem-a-pocasie-8-zaujimavych-otazok-a-odpovedi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/zem-a-pocasie-8-zaujimavych-otazok-a-odpovedi\/","title":{"rendered":"Zem a po\u010dasie – 8 zauj\u00edmav\u00fdch ot\u00e1zok a odpoved\u00ed"},"content":{"rendered":"

1. Z \u010doho sa sklad\u00e1 vzduch?<\/h3>\n

Vzduch je zmes plynov, ktor\u00e9 obiehaj\u00fa okolo Zeme, udr\u017eiavan\u00e9 na mieste gravit\u00e1ciou. Vzduch tvor\u00ed atmosf\u00e9ru Zeme.<\/p>\n

Vzduch, ktor\u00fd d\u00fdchame, pozost\u00e1va zo 78 percent plynn\u00e9ho dus\u00edka, 21 percent kysl\u00edka, 0,9 percenta arg\u00f3nu a 0,03 percenta oxidu uhli\u010dit\u00e9ho<\/strong> spolu s vodnou parou (pl\u00e1vaj\u00face molekuly vody). Pr\u00edtomn\u00e9 s\u00fa aj stopy in\u00fdch plynov a drobn\u00e9 k\u00fasky prachu, pe\u013eov\u00e9 zrnk\u00e1 z rastl\u00edn a in\u00e9 pevn\u00e9 \u010dastice. Ke\u010f sa atmosf\u00e9ra rozprestiera nad Zemou, smerom do vesm\u00edru, vzduch sa sten\u010duje a men\u00ed sa kombin\u00e1cia plynov vo vzduchu.<\/p>\n

 <\/p>\n

2. Pre\u010do je oz\u00f3nov\u00e1 vrstva pre Zem d\u00f4le\u017eit\u00e1?<\/h3>\n

Oz\u00f3nov\u00e1 vrstva sa nach\u00e1dza vo v\u00fd\u0161ke 15 a\u017e 40 kilometrov v atmosf\u00e9re<\/strong> a vznik\u00e1 interakciou slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia s ur\u010dit\u00fdmi molekulami vzduchu.<\/p>\n

Oz\u00f3nov\u00e1 vrstva je d\u00f4le\u017eit\u00e1 pre v\u0161etok \u017eivot na plan\u00e9te Zem, preto\u017ee chr\u00e1ni v\u0161etky \u017eiv\u00e9 veci pred \u00fa\u010dinkami \u0161kodliv\u00e9ho ultrafialov\u00e9ho \u017eiarenia<\/strong> Slnka. Vedci sa domnievaj\u00fa, \u017ee asi pred 2 miliardami rokov kysl\u00edk produkovali morsk\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy v plytkej vode. Tento odch\u00e1dzaj\u00faci kysl\u00edk pomohol vytvori\u0165 oz\u00f3nov\u00fa vrstvu. So zvy\u0161uj\u00facou sa hladinou kysl\u00edka sa vyv\u00edjali oce\u00e1nske \u017eivo\u010d\u00edchy<\/strong>. Akon\u00e1hle bola ochrann\u00e1 vrstva na mieste v atmosf\u00e9re, morsk\u00e9 rastliny a \u017eivo\u010d\u00edchy sa mohli bezpe\u010dne \u0161\u00edri\u0165 na pevninu<\/strong>.<\/p>\n

Strata oz\u00f3nu znamen\u00e1, \u017ee niektor\u00e9 citliv\u00e9 organizmy \u2013 nevyhnutn\u00e9 pre potravinov\u00fd re\u0165azec Zeme \u2013 m\u00f4\u017eu by\u0165 zabit\u00e9 vystaven\u00edm intenz\u00edvnemu ultrafialov\u00e9mu \u017eiareniu zo Slnka.<\/p>\n

 <\/p>\n

3. Pre\u010do je nebo modr\u00e9?<\/h3>\n

Biele svetlo Slnka pozost\u00e1va z mnoh\u00fdch vlnov\u00fdch d\u013a\u017eok. Pri samostatnom poh\u013eade ka\u017ed\u00e1 vlnov\u00e1 d\u013a\u017eka zodpoved\u00e1 inej farbe<\/strong>.<\/p>\n

Molekuly vzduchu a \u010dastice hmoty, ktor\u00e9 tvoria zemsk\u00fa atmosf\u00e9ru, rozpty\u013euj\u00fa \u010das\u0165 slne\u010dn\u00e9ho svetla, ke\u010f cestuje na Zem, najm\u00e4 krat\u0161ie vlnov\u00e9 d\u013a\u017eky, ktor\u00e9 n\u00e1m d\u00e1vaj\u00fa modr\u00fa farbu. Tieto sveteln\u00e9 vlny, ktor\u00e9 k n\u00e1m prich\u00e1dzaj\u00fa zo v\u0161etk\u00fdch uhlov oblohy, sp\u00f4sobuj\u00fa, \u017ee obloha vyzer\u00e1 modro.<\/p>\n Svetlo z neba, modr\u00e1 plan\u00e9ta Zem v bielych oblakoch, jasn\u00e9 slne\u010dn\u00e9 svetlo zhora. Zdroj: 123rf.com\n

<\/h3>\n

4. Ako vid\u00edme vietor?<\/h3>\n

Zem obklopuje vrstva vzduchu naz\u00fdvan\u00e1 atmosf\u00e9ra. Vzduch v tejto vrstve sa pohybuje z miesta na miesto, ke\u010f sa ohreje alebo ochlad\u00ed<\/strong>. Tento pohybuj\u00faci sa vzduch sa naz\u00fdva vietor. Vetry \u0161\u00edria vlhkos\u0165 a teplo po celom svete a tie\u017e produkuj\u00fa ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 n\u00e1\u0161ho po\u010dasia. Medzi stromami m\u00f4\u017eete vidie\u0165 vietor, ktor\u00fd sa niekedy pohybuje pomaly<\/strong>, a je sotva vidite\u013en\u00fd. Vietor m\u00f4\u017eete c\u00edti\u0165 aj ako jemn\u00fd v\u00e1nok v tv\u00e1ri a vo vlasoch. Inokedy sa vzduch m\u00f4\u017ee pohybova\u0165 ve\u013emi r\u00fdchlo a sta\u0165 sa extr\u00e9mnou a ni\u010divou udalos\u0165ou, ako je torn\u00e1do, vyhadzovanie stromov a po\u0161kodenie \u00e1ut a budov.<\/p>\n

<\/h3>\n

5. Kde je najveternej\u0161ie miesto na Zemi?<\/h3>\n

Antarkt\u00edda je najchladnej\u0161\u00ed, najveternej\u0161\u00ed, najsuch\u0161\u00ed a naj\u013eadovej\u0161\u00ed kontinent<\/strong> na Zemi. Vietor m\u00f4\u017ee niekedy dosiahnu\u0165 r\u00fdchlos\u0165 a\u017e 322 kilometrov za hodinu<\/strong> po\u010das piatich hod\u00edn denne!<\/p>\n

<\/h3>\n

6. \u010co sp\u00f4sobuje d\u00fahu?<\/h3>\n

D\u00faha je obl\u00fak, ktor\u00fd zobrazuje v\u0161etky farby s r\u00f4znymi vlnov\u00fdmi d\u013a\u017ekami, ktor\u00e9 tvoria vidite\u013en\u00e9 svetlo.<\/p>\n

D\u00fahu tvor\u00ed sedem farieb a v\u017edy sa objavuj\u00fa v rovnakom porad\u00ed<\/strong>: \u010derven\u00e1 s najdlh\u0161ou vlnovou d\u013a\u017ekou je navrchu<\/strong>, za \u0148ou nasleduje oran\u017eov\u00e1, \u017elt\u00e1, zelen\u00e1, modr\u00e1, indigo, a fialov\u00e1, ktor\u00e1 m\u00e1 najkrat\u0161iu vlnov\u00fa d\u013a\u017eku<\/strong>.<\/p>\n

D\u00faha nast\u00e1va, ke\u010f slne\u010dn\u00e9 svetlo prech\u00e1dza kvap\u00f4\u010dkami vody a je l\u00e1man\u00e9 alebo ohnut\u00e9 ich zaoblen\u00fdm tvarom do samostatn\u00fdch vlnov\u00fdch d\u013a\u017eok. D\u00fahy mo\u017eno niekedy vidie\u0165 v hmle vodop\u00e1dov a na oblohe po\u010das da\u017e\u010fovej preh\u00e1nky, ke\u010f e\u0161te svieti Slnko.<\/p>\n

Na \u010dasti oblohy oproti Slnku sa objav\u00ed d\u00faha. Preto\u017ee Slnko mus\u00ed by\u0165 tie\u017e n\u00edzko na oblohe, bl\u00edzko horizontu, neskor\u00e9 popoludnie je najlep\u0161\u00ed \u010das na h\u013eadanie d\u00fahy<\/strong>, ak bol de\u0148 slne\u010dn\u00fd s nieko\u013ek\u00fdmi kr\u00e1tkymi da\u017e\u010fov\u00fdmi preh\u00e1nkami alebo b\u00farkami.<\/p>\n

 <\/p>\n

7. Pre\u010do pr\u00fadov\u00e9 lietadl\u00e1 zanech\u00e1vaj\u00fa na oblohe biele stopy?<\/h3>\n

Tryskov\u00e9 lietadl\u00e1 zanech\u00e1vaj\u00fa na svojich dr\u00e1hach biele stopy, naz\u00fdvan\u00e9 kondenza\u010dn\u00e9 trate, z rovnak\u00e9ho d\u00f4vodu, \u017ee niekedy m\u00f4\u017eete vidie\u0165 svoj dych v chladn\u00e9 zimn\u00e9 r\u00e1no<\/strong>.<\/p>\n

Hor\u00face, vlhk\u00e9 v\u00fdfukov\u00e9 plyny z pr\u00fadov\u00fdch motorov sa mie\u0161aj\u00fa s atmosf\u00e9rou, ktor\u00e1 m\u00e1 vo vysokej nadmorskej v\u00fd\u0161ke ove\u013ea ni\u017e\u0161\u00ed tlak a teplotu p\u00e1r, ako v\u00fdfukov\u00e9 plyny. Vodn\u00e1 para obsiahnut\u00e1 vo v\u00fdfukov\u00fdch plynoch kondenzuje a m\u00f4\u017ee zamrzn\u00fa\u0165, a tento proces mie\u0161ania vytv\u00e1ra oblak.<\/p>\n

V z\u00e1vislosti od toho, ako vysoko lietadlo let\u00ed, a od teploty a vlhkosti atmosf\u00e9ry, m\u00f4\u017eu by\u0165 kondenza\u010dn\u00e9 \u010diary hrub\u00e9 alebo tenk\u00e9, dlh\u00e9 alebo kr\u00e1tke. Na predpovedanie po\u010dasia mo\u017eno pou\u017ei\u0165 aj r\u00f4zne typy kondenza\u010dn\u00fdch st\u00f4p<\/strong>. Napr\u00edklad tenk\u00e1, kr\u00e1tkotrvaj\u00faca kondenza\u010dn\u00e1 \u010diara nazna\u010duje n\u00edzku vlhkos\u0165 vzduchu vo vysokej nadmorskej v\u00fd\u0161ke, \u010do je znakom pekn\u00e9ho po\u010dasia. Hrub\u00e1, dlhotrvaj\u00faca kondenz\u00e1cia odha\u013euje vlhk\u00fd vzduch vo vysok\u00fdch nadmorsk\u00fdch v\u00fd\u0161kach a m\u00f4\u017ee by\u0165 skor\u00fdm indik\u00e1torom b\u00farky.<\/p>\n

<\/h3>\n

8. Pre\u010do s\u00fa da\u017e\u010fov\u00e9 mraky siv\u00e9?<\/h3>\n

Da\u017e\u010fov\u00e9 oblaky s\u00fa vo v\u0161eobecnosti tmavosiv\u00e9, preto\u017ee svetlo cez ne nem\u00f4\u017ee prenikn\u00fa\u0165 kv\u00f4li hlbok\u00fdm a husto nahromaden\u00fdm kvap\u00f4\u010dkam vody<\/strong> a \u013eadu vo vn\u00fatri oblaku. Vo v\u0161eobecnosti farba oblaku z\u00e1vis\u00ed od vz\u0165ahu oblaku k slne\u010dn\u00e9mu \u017eiareniu. Oblaky teda vyzeraj\u00fa siv\u00e9, ke\u010f blokuj\u00fa slne\u010dn\u00e9 svetlo. \u010c\u00edm je oblak hustej\u0161\u00ed, t\u00fdm viac svetla blokuje<\/strong>. Ke\u010f je oblak hrub\u00fd asi 900 metrov, takmer \u017eiadne slne\u010dn\u00e9 svetlo neprenikne cez oblak.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

1. Z \u010doho sa sklad\u00e1 vzduch? Vzduch je zmes plynov, ktor\u00e9 obiehaj\u00fa okolo Zeme, udr\u017eiavan\u00e9 na mieste gravit\u00e1ciou. Vzduch tvor\u00ed atmosf\u00e9ru Zeme. Vzduch, ktor\u00fd d\u00fdchame,<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7762","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7762","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7762"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7762\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7762"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7762"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7762"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}