{"id":7767,"date":"2022-06-25T00:00:00","date_gmt":"2022-06-24T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/na-tieto-huby-si-davajte-pozor-najjedovatejsi-vyber-z-lesa\/"},"modified":"2022-06-25T00:00:00","modified_gmt":"2022-06-24T23:00:00","slug":"na-tieto-huby-si-davajte-pozor-najjedovatejsi-vyber-z-lesa","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/na-tieto-huby-si-davajte-pozor-najjedovatejsi-vyber-z-lesa\/","title":{"rendered":"Na tieto huby si d\u00e1vajte pozor! NAJJEDOVATEJ\u0160\u00cd v\u00fdber z lesa"},"content":{"rendered":"<p>Na na\u0161om \u00fazem\u00ed\u00a0maj\u00fa <strong>na svedom\u00ed muchotr\u00e1vky a\u017e\u00a095% smrte\u013en\u00fdch otr\u00e1v!<\/strong><\/p>\n<p><strong>Pre\u010d\u00edtajte si tento zoznam prudko jedovat\u00fdch h\u00fab<\/strong>, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dzaj\u00fa (nie len) na na\u0161om \u00fazem\u00ed, a vyvarujte sa ne\u0161\u0165astn\u00e9mu zberu. Pr\u00edjemn\u00e9 hub\u00e1r\u010denie a n\u00e1sledn\u00fa konzum\u00e1ciu v\u0161etk\u00fdm.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Muchotr\u00e1vka zelen\u00e1. Zdroj: mykoweb.com\n<h3>Muchotr\u00e1vka zelen\u00e1 (Amanita phalloides)<\/h3>\n<p>Sn\u00e1\u010f najsmrte\u013enej\u0161ia zo v\u0161etk\u00fdch h\u00fab, muchotr\u00e1vka zelen\u00e1, sa <strong>nach\u00e1dza v celej Eur\u00f3pe a ve\u013emi sa podob\u00e1 jedl\u00fdm hub\u00e1m<\/strong>.<\/p>\n<p>Amat\u00e9rski<strong> hub\u00e1ri si ju najviac plet\u00fa so \u0161ampi\u00f3nmi a bed\u013eami<\/strong>.<\/p>\n<p>Jej tepelne stabiln\u00e9 amatox\u00edny odol\u00e1vaj\u00fa teplot\u00e1m varenia a r\u00fdchlo po\u0161kodzuj\u00fa bunky v celom tele.<strong> Do 6 a\u017e 12 hod\u00edn po konzum\u00e1cii sa objavia prudk\u00e9 bolesti brucha, zvracanie a krvav\u00e9 hna\u010dky, ktor\u00e9 sp\u00f4sobuj\u00fa r\u00fdchlu stratu tekut\u00edn z tkan\u00edv<\/strong> a intenz\u00edvny sm\u00e4d. \u010coskoro <strong>nasleduj\u00fa pr\u00edznaky v\u00e1\u017eneho postihnutia pe\u010dene, obli\u010diek a centr\u00e1lneho nervov\u00e9ho syst\u00e9mu<\/strong>, vr\u00e1tane zn\u00ed\u017eenia v\u00fddaja mo\u010du, a zn\u00ed\u017eenia hladiny cukru v krvi.<\/p>\n<p>Tento stav vedie ku<strong> k\u00f3me a smrti vo viac ako 50 percent\u00e1ch pr\u00edpadov<\/strong>. Medzi pozoruhodn\u00e9 <strong>\u00famrtia patr\u00ed p\u00e1pe\u017e Klement VII.<\/strong>, ktor\u00fd zomrel na n\u00e1hodn\u00fa otravu muchotr\u00e1vkou zelenou v roku 1534, a pravdepodobne aj <strong>r\u00edmsky cis\u00e1r Claudius<\/strong> v roku 54 nl.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Muchotr\u00e1vka biela. Zdroj: nahuby.sk\n<h3>Muchotr\u00e1vka biela<\/h3>\n<p>Je to smrte\u013ene jedovat\u00e1 huba a<strong> pr\u00edznaky a priebeh otravy s\u00fa rovnak\u00e9 ako pri muchotr\u00e1vke zelenej<\/strong> (Amanita phalloides).<\/p>\n<p>Nesk\u00fasen\u00ed <strong>hub\u00e1ri si ju \u010dasto m\u00fdlia s bielymi druhmi pe\u010diarok<\/strong>. Prezradia ju iba lupene na spodnej strane hl\u00fabika.<\/p>\n<p>Rastie od<strong> j\u00fana do okt\u00f3bra, preva\u017ene v listnat\u00fdch lesoch v ni\u017e\u0161\u00edch poloh\u00e1ch<\/strong>.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Muchotr\u00e1vka tigrovan\u00e1. Zdroj: antropocene.it\n<h3>Muchotr\u00e1vka tigrovan\u00e1<\/h3>\n<p>Tox\u00edny, ktor\u00e9 obsahuje Muchotr\u00e1vka tigrovan\u00e1 (Amanita pantherina), predov\u0161etk\u00fdm muskar\u00edn a mykoatrop\u00edn, <strong>sp\u00f4sobuj\u00fa hlavne nervov\u00e9 podr\u00e1\u017edenie spojen\u00e9 s ospalos\u0165ou, z\u00e1vratmi \u010di halucin\u00e1ciami, \u010do m\u00f4\u017ee vy\u00fasti\u0165 a\u017e do bezvedomia<\/strong>.<\/p>\n<p>Rastie najm\u00e4 v ihli\u010dnat\u00fdch lesoch, zriedkavej\u0161ie v listnat\u00fdch, na presvetlenej\u0161\u00edch vyhriatych miestach. Roz\u0161\u00edren\u00e1 je dos\u0165 hojne od n\u00ed\u017ein a\u017e do vrchov.<\/p>\n<p><strong>Otrava muchotr\u00e1vkou tigrovanou je prudk\u00e1, a\u00a0p\u00f4sob\u00ed najnesk\u00f4r\u00a0 do 4 hod\u00edn po po\u017eit\u00ed!<\/strong> M\u00e1 psychotropn\u00e9 \u00fa\u010dinky a otr\u00e1ven\u00fd m\u00e1 pocity ako v\u00a0opitosti.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Bedli\u010dka hnedoru\u017eov\u00e1. Zdroj: nahuby.sk\n<h3>Bedli\u010dka hnedoru\u017eov\u00e1<\/h3>\n<p>Je to chutne vyzeraj\u00faca huba, obsahuj\u00faca smrtiaci amatox\u00edn, ktor\u00fd ni\u010di pe\u010de\u0148. Je <strong>\u0161iroko roz\u0161\u00edren\u00e1 po celej Eur\u00f3pe a \u010dastiach \u00c1zie<\/strong>, a je nebezpe\u010dn\u00e1 kv\u00f4li zamenite\u013enosti s in\u00fdmi jedl\u00fdmi druhmi.<\/p>\n<p>Jedl\u00e9 bedle maj\u00fa vo\u013ene posuvn\u00fd prste\u0148, ten je ale na jedovat\u00fdch bedli\u010dk\u00e1ch upevnen\u00fd pevne. <strong>Vyskytuj\u00fa sa najm\u00e4 v\u00a0smrekov\u00fdch lesoch<\/strong>, v\u00a0hor\u00e1ch s\u00a0v\u00e1penatou p\u00f4dou.<\/p>\n<p>N\u00e1hodn\u00e1 konzum\u00e1cia vedie k <strong>z\u00e1va\u017enej toxicite pe\u010dene a m\u00f4\u017ee ma\u0165 smrte\u013en\u00e9 n\u00e1sledky<\/strong>, ak sa neposkytne okam\u017eit\u00e1 lie\u010dba.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Cortinarius rubellus. Zdroj: first-nature.com\n<h3>Druh Cortinarius<\/h3>\n<p>Dva druhy &#8211; <strong>pavu\u010dinec otravn\u00fd<\/strong> (Cortinarius rubellus) a <strong>pavu\u010dinec ply\u0161ov\u00fd<\/strong> (Cortinarius orellanus), s\u00fa si navz\u00e1jom ve\u013emi podobn\u00e9. <strong>Zrada spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee sa podobaj\u00fa na mnoho jedl\u00fdch odr\u00f4d<\/strong>.<\/p>\n<p>Tieto huby obsahuj\u00fa jed zn\u00e1my ako orellan\u00edn, ktor\u00fd spo\u010diatku sp\u00f4sobuje pr\u00edznaky podobn\u00e9 be\u017enej chr\u00edpke. Orellan\u00edn m\u00e1 z\u00e1kerne dlh\u00fa dobu latencie, a m\u00f4\u017ee trva\u0165 2 dni a\u017e 3 t\u00fd\u017edne, k\u00fdm sp\u00f4sob\u00ed pr\u00edznaky, \u010do \u010dasto vedie k nespr\u00e1vnej diagn\u00f3ze. <strong>Tox\u00edn \u200b\u200bv kone\u010dnom d\u00f4sledku, ak sa nelie\u010di, sp\u00f4sobuje zlyhanie obli\u010diek a smr\u0165<\/strong>.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Kapuc\u0148ovka okrovohnedast\u00e1. Zdroj: commons.wikimedia.org\n<h3>Kapuc\u0148ovka okrovohnedast\u00e1<\/h3>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Galerina marginata (kapuc\u0148ovka okrovohnedast\u00e1), ktor\u00e1 sa <strong>be\u017ene vyskytuje na severnej pologuli a v \u010dastiach Austr\u00e1lie, je smrte\u013ene jedovat\u00e1 huba, ktor\u00e1 obsahuje podobn\u00e9 tox\u00edny ako muchotr\u00e1vka zelen\u00e1<\/strong>.<\/p>\n<p>Je nebezpe\u010dn\u00e1 hlavne preto, \u017ee si ju aj <strong>sk\u00fasen\u00ed hub\u00e1ri \u010dasto plet\u00fa s jednou z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch kulin\u00e1rskych lah\u00f4dok,<\/strong> \u0161upina\u010dkou menlivou.<\/p>\n<p><strong>Smrte\u013enou d\u00e1vkou pre dospel\u00e9ho \u010dloveka je 12-15 plodn\u00edc<\/strong>. Po\u017eitie sp\u00f4sobuje hna\u010dku, vracanie, podchladenie a po\u0161kodenie pe\u010dene. Ak sa nieli\u010di, m\u00f4\u017ee vies\u0165 k smrti.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Conocybe filaris. Zdroj: mycoportal.org\n<h3><strong>Conocybe filaris<\/strong><\/h3>\n<p>Tento druh je be\u017enou hubou v<strong> severoz\u00e1padnom Pacifiku v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch<\/strong>. Po\u017eitie m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 smrte\u013en\u00e9 zlyhanie org\u00e1nov.<\/p>\n<p>P\u00f4sobi nevinne a vyzer\u00e1 ako tuctov\u00e1 tr\u00e1vnikov\u00e1 huba, no zdanie klame. Po po\u017eit\u00ed v\u00e1s \u010dak\u00e1 n\u00e1stup gastrointestin\u00e1lnych sympt\u00f3mov, v\u00e4\u010d\u0161inou \u00a0<strong>6-24 hod\u00edn po konzum\u00e1cii h\u00fab, \u010do \u010dasto vedie k po\u010diato\u010dnej nespr\u00e1vnej diagn\u00f3ze otravy jedlom alebo \u017eal\u00fado\u010dnej chr\u00edpky<\/strong>.<\/p>\n<p>Je zn\u00e1me, \u017ee t\u00e1to huba obsahuje obzvl\u00e1\u0161\u0165 smrtiaci amatox\u00edn, ktor\u00fd pri po\u017eit\u00ed m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 nenapravite\u013en\u00e9 po\u0161kodenie pe\u010dene.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Na na\u0161om \u00fazem\u00ed\u00a0maj\u00fa na svedom\u00ed muchotr\u00e1vky a\u017e\u00a095% smrte\u013en\u00fdch otr\u00e1v! Pre\u010d\u00edtajte si tento zoznam prudko jedovat\u00fdch h\u00fab, ktor\u00e9 sa nach\u00e1dzaj\u00fa (nie len) na na\u0161om \u00fazem\u00ed, a<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7767","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7767","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7767"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7767\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7767"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7767"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7767"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}