{"id":7772,"date":"2022-06-27T00:00:00","date_gmt":"2022-06-26T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/skotsky-startup-buduje-plastove-cesty-slovensko-smizany\/"},"modified":"2022-06-27T00:00:00","modified_gmt":"2022-06-26T23:00:00","slug":"skotsky-startup-buduje-plastove-cesty-slovensko-smizany","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/skotsky-startup-buduje-plastove-cesty-slovensko-smizany\/","title":{"rendered":"\u0160k\u00f3tsky startup buduje plastov\u00e9 cesty po celom svete. V\u00fdsledok ich pr\u00e1ce n\u00e1jdete aj na Slovensku"},"content":{"rendered":"<p>Ekologick\u00fa alternat\u00edvu do svojej infra\u0161trukt\u00fary zara\u010fuje \u010doraz viac kraj\u00edn. Plastov\u00e9 cesty s\u00fa teda \u010fal\u0161ou f\u00e1zou pri vytv\u00e1ran\u00ed lep\u0161\u00edch podmienok na ochranu Zeme.<\/p>\n<h3>K zachovaniu udr\u017eate\u013enosti prispieva \u0161k\u00f3tsky podnik<\/h3>\n<p>Celosvetov\u00e1 snaha obmedzi\u0165 \u010di \u00faplne <strong>odstr\u00e1ni\u0165<\/strong> <strong>pou\u017e\u00edvanie<\/strong> <strong>plastov<\/strong> sa prejavuje vo viacer\u00fdch oblastiach n\u00e1\u0161ho \u017eivota. Ak chcete na\u010falej vyu\u017e\u00edva\u0165 na n\u00e1kup plastov\u00e9 ta\u0161ky, priplat\u00edte si za ne. Jednorazov\u00e9 pr\u00edbory v\u00a0stravovac\u00edch zariadeniach sa postupne st\u00e1vaj\u00fa minulos\u0165ou, a\u00a0to aj<strong> na Slovensku<\/strong>. V\u00a0r\u00e1mci technologick\u00e9ho rozvoja vznikli<strong> drony<\/strong> mapuj\u00face \u0165a\u017eko dostupn\u00e9 oblasti a\u00a0<strong>vyh\u013ead\u00e1vaj\u00fa odpad<\/strong>, ktor\u00fd za sebou zanechali \u013eudia. Napriek tomu sa<strong> tony plastov<\/strong> st\u00e1le nach\u00e1dzaj\u00fa nielen na s\u00fa\u0161i, ale aj v\u00a0moriach a\u00a0oce\u00e1noch.<\/p>\n Ka\u017ed\u00fd rok unikne z pobre\u017en\u00fdch kraj\u00edn do oce\u00e1nov asi 8 mili\u00f3nov ton plastov\u00e9ho odpadu. zdroj: unsplash.com\n<p>Pokia\u013e by tento \u013eahko tvarovate\u013en\u00fd materi\u00e1l nesp\u00f4soboval na\u0161ej plan\u00e9te to\u013ek\u00e9 probl\u00e9my, bol by jedn\u00fdm z naju\u017eito\u010dnej\u0161\u00edch vyn\u00e1lezov modernej doby. Odpove\u010fou na jeho \u0161etrnej\u0161ie spracovanie je <strong>recykl\u00e1cia<\/strong>. Ani pri tej ale nie je zaru\u010den\u00e9 op\u00e4tovn\u00e9 vyu\u017eitie v\u0161etk\u00fdch \u010dast\u00ed. <strong>Nerecyklovate\u013en\u00e9 plasty<\/strong> si v\u0161ak vzala na mu\u0161ku spolo\u010dnos\u0165 <strong>MacRebur<\/strong>.<\/p>\n<p>\u0160k\u00f3tska firma sa \u0161pecializuje na spotrebu nerecyklovate\u013en\u00fdch odpadov\u00fdch plastov, ktor\u00e9 boli ur\u010den\u00e9 na skl\u00e1dku alebo sp\u00e1lenie. V\u010faka nim tak vznikli<strong> cesty posilnen\u00e9 plastov\u00fdmi zvy\u0161kami<\/strong> vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii, Est\u00f3nsku, \u0160panielsku \u010di v Ju\u017enej Afrike. Medzi klientmi svieti aj na\u0161a krajina a produkty MacRebur sa postarali o <strong>vytvorenie ekologickej cesty v obci Smi\u017eany.<\/strong><\/p>\n<h3>Plast v\u00a0asfalte nie je na \u0161kodu, pr\u00e1ve naopak<\/h3>\n<p>Plastov\u00e9 cesty sa v Eur\u00f3pe roz\u0161\u00edrili v\u010faka my\u0161lienke gener\u00e1lneho riadite\u013ea spolo\u010dnosti, <strong>Tobyho McCartneyho<\/strong>. Po\u010das charitat\u00edvneho projektu na juhu Indie sa stret\u00e1val s \u013eu\u010fmi, ktor\u00ed na skl\u00e1dkach pracovali ako \u201ezbera\u010di\u201c. Zbierali <strong>potenci\u00e1lne op\u00e4tovne pou\u017eite\u013en\u00e9 predmety<\/strong> a pred\u00e1vali ich. \u010cas\u0165 nazbieran\u00fdch plastov dali do cestn\u00fdch v\u00fdmo\u013eov a poliali naftou. Zap\u00e1len\u00e1 zmes sa roztopila a vytvorila proviz\u00f3rnu plastov\u00fa v\u00fdpl\u0148 dier.<\/p>\n MacRebur zistil, \u017ee za\u010dlenenie plastu zlep\u0161uje flexibilitu ciest a pom\u00e1ha im lep\u0161ie sa vyrovna\u0165 s teplotn\u00fdmi zmenami. zdroj: unsplash.com\n<p>V\u0161etci vieme, ak\u00e9 nepr\u00edjemn\u00e9 m\u00f4\u017eu by\u0165 v\u00fdmole pre podvozky na\u0161ich \u00e1ut. Ak ich dok\u00e1\u017eeme zredukova\u0165 a z\u00e1rove\u0148 vyu\u017ei\u0165 zvy\u0161ky plastu, ide o dvojn\u00e1sobn\u00fa v\u00fdhru. Pri v\u00fdrobe asfaltu sa be\u017ene pou\u017e\u00edva ropa, voda a miner\u00e1lne l\u00e1tky. Macrebur<strong> premen\u00ed plastov\u00fd odpad na granule,<\/strong> ktor\u00e9 sa zmie\u0161aj\u00fa s tajnou zlo\u017ekou aktiv\u00e1tora. V\u00fdsledkom je <strong>ni\u017e\u0161ie mno\u017estvo fos\u00edlnych pal\u00edv v asfaltovej zmesi<\/strong>.<\/p>\n<p>Povrch vyzer\u00e1 ako tradi\u010dn\u00e1 cesta, ale v\u010faka flexibiln\u00fdm vlastnostiam plastov je a\u017e o 60 % pevnej\u0161\u00ed. Spolo\u010dnos\u0165 tak \u010derp\u00e1 z &#8222;nevyu\u017eite\u013en\u00fdch&#8220; zdrojov a zna\u010dne prospieva \u017eivotn\u00e9mu prostrediu.<\/p>\n<p>Zdru\u017eenie vlastn\u00edkov lesov a v\u00fdchodoslovensk\u00e1 obec Smi\u017eany potrebovali zabezpe\u010di\u0165 lep\u0161\u00ed pr\u00edstup do rekrea\u010dn\u00e9ho strediska Ko\u0161iarny Brie\u017eok. Kvalita cesty umo\u017enila prechod aj \u013eu\u010fom, ktor\u00ed maj\u00fa nasmerovan\u00e9 do N\u00e1rodn\u00e9ho parku Slovensk\u00fd raj.<\/p>\n<h3>\u010eal\u0161\u00ed krok Slovenska k\u00a0ekologick\u00e9mu \u017eivotu<\/h3>\n<p>\u0160t\u00e1tny podnik<strong> Lesy Slovenskej republiky<\/strong> sa zaviazal k neprestajn\u00e9mu\u00a0nach\u00e1dzaniu mo\u017enost\u00ed na udr\u017eate\u013en\u00fd rozvoj. <strong>Vyu\u017eitie plastov v\u00a0prospech na\u0161ej infra\u0161trukt\u00fary<\/strong> je preto jednozna\u010dne pozit\u00edvnou \u010dinnos\u0165ou. Na 1005 m cesty firma spotrebovala viac ako 1000 ton asfaltu. Vy\u0161e <strong>1500 kg recyklovan\u00e9ho plastu<\/strong> nahradilo \u010das\u0165 zmesi prid\u00e1vanej do asfaltu.<\/p>\n<p>Plast teda neskon\u010dil na skl\u00e1dke, ale v\u010faka inovat\u00edvnej met\u00f3de na\u0161iel svoje uplatnenie. Pre predstavu,<strong> po\u010det pou\u017eit\u00e9ho materi\u00e1lu sa rovn\u00e1 302\u00a0400 kusom jednorazov\u00fdch plastov\u00fdch ta\u0161iek<\/strong>. Projekt tak u\u0161etril 4\u00a0302kg CO<sub>2.<\/sub><\/p>\n<h3>\u010c\u00edm viac n\u00e1padov, t\u00fdm lep\u0161ie pre na\u0161u plan\u00e9tu<\/h3>\n<p>Verejn\u00fd org\u00e1n <strong>Zero Waste Scotland<\/strong> u\u017e sk\u00f4r varoval, \u017ee<strong> v \u0160k\u00f3tsku sa ka\u017edoro\u010dne vyhod\u00ed do ko\u0161a viac ako 64 000 ton<\/strong> plastov\u00fdch obalov a flia\u0161 na potraviny, \u010do stoj\u00ed 11 mili\u00f3nov libier. Zakladatelia podniku MacRebur preto d\u00fafaj\u00fa, \u017ee plastov\u00e9 cesty in\u0161piruj\u00fa \u010fal\u0161\u00edch v\u00fdvoj\u00e1rov. Plusom na zapojenie sa do obdobn\u00fdch v\u00fdskumov je aj rozhodnutie vl\u00e1dy Spojen\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva. Na<strong> anal\u00fdzu funk\u010dnosti plastov\u00fdch ciest<\/strong> s cie\u013eom zabr\u00e1ni\u0165 v\u00fdmo\u013eom vy\u010dlenili 1,6 mili\u00f3na libier (1,8 mili\u00f3na \u20ac).<\/p>\n Produkcia plastov dramaticky rastie, z 2,3 mili\u00f3nov ton v roku 1950 na 448 mili\u00f3nov ton v roku 2015. O\u010dak\u00e1va sa, \u017ee produkcia sa do roku 2050 zdvojn\u00e1sob\u00ed. zdroj: unsplash.com\n<p>Snaha zlep\u0161i\u0165 kvalitu ciest a\u00a0z\u00e1rove\u0148 vyu\u017ei\u0165 plasty na dobr\u00fd \u00fa\u010del nie je \u013eahostajn\u00e1 ani in\u00fdm krajin\u00e1m. Jednou z\u00a0nich je napr\u00edklad<strong> India, v\u00a0ktorej sa ka\u017edoro\u010dne vyhod\u00ed viac ne\u017e 3,3 mili\u00f3na ton<\/strong> plastov\u00e9ho odpadu. Od roku 2015 vl\u00e1da zaviedla <strong>povinnos\u0165 pou\u017e\u00edva\u0165 plastov\u00fd odpad pri v\u00fdstavbe ciest v bl\u00edzkosti ve\u013ek\u00fdch miest s viac ako 500 000 obyvate\u013emi<\/strong>.<\/p>\n<p>Aj ke\u010f je t\u00e1to technol\u00f3gia pre Indiu a vlastne aj zvy\u0161ok sveta relat\u00edvne nov\u00e1, jej roz\u0161\u00edrenie je len ot\u00e1zkou \u010dasu. <strong>Plastov\u00e9 cesty maj\u00fa \u0161ancu \u010deli\u0165 popularite hne\u010f z\u00a0dvoch d\u00f4vodov \u2013 s\u00fa \u0161etrnej\u0161ie k\u00a0pr\u00edrode a\u00a0vytv\u00e1raj\u00fa odolnej\u0161ie cesty<\/strong>.<\/p>\n<p><strong>Zdroje: www.bbc.com, www.macrebur.com<\/strong><\/p>\n<p><strong>Zdroj titulnej fotografie: unsplash.com<\/strong><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Ekologick\u00fa alternat\u00edvu do svojej infra\u0161trukt\u00fary zara\u010fuje \u010doraz viac kraj\u00edn. Plastov\u00e9 cesty s\u00fa teda \u010fal\u0161ou f\u00e1zou pri vytv\u00e1ran\u00ed lep\u0161\u00edch podmienok na ochranu Zeme. K zachovaniu udr\u017eate\u013enosti<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7772","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7772","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7772"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7772\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7772"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7772"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7772"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}