{"id":7869,"date":"2022-08-29T00:00:00","date_gmt":"2022-08-28T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/ma-ju-iba-43-ludi-na-svete-zlata-krv\/"},"modified":"2022-08-29T00:00:00","modified_gmt":"2022-08-28T23:00:00","slug":"ma-ju-iba-43-ludi-na-svete-zlata-krv","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/ma-ju-iba-43-ludi-na-svete-zlata-krv\/","title":{"rendered":"M\u00e1 ju iba 43 \u013eud\u00ed na svete. \u010c\u00edm je \u201ezlat\u00e1 krv\u201c tak\u00e1 v\u00fdnimo\u010dn\u00e1?"},"content":{"rendered":"

Krv m\u00e1 u ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka rovnak\u00fa funkciu. Neznamen\u00e1 to v\u0161ak, \u017ee neexistuj\u00fa skupiny, ktor\u00e9 s\u00fa jedine\u010dnej\u0161ie ne\u017e ostatn\u00e9. Jednou z\u00a0nich je cenne znej\u00faca zlat\u00e1 krv.<\/p>\n

Medic\u00ednske pokroky<\/h3>\n

V\u00fdvoj \u013eudstva je z\u00a0ve\u013ekej \u010dasti zalo\u017een\u00fd na pude sebaz\u00e1chovy. T\u00e1 sa odv\u00edja od prim\u00e1rnych potrieb \u2013 aby sme pre\u017eili, mus\u00edme d\u00fdcha\u0165, jes\u0165, pi\u0165, spa\u0165 a\u00a0chr\u00e1ni\u0165 sa pred teplom \u010di chladom. Paradoxne sme v\u0161ak zab\u00fadali zis\u0165ova\u0165, ako funguje na\u0161e telo.<\/strong><\/p>\n

Na\u0161i predkovia rozumeli d\u00f4le\u017eitosti krvi iba okrajovo. Sta\u010dili im z\u00e1klady \u2013 ke\u010f ju nevidie\u0165, v\u0161etko je fajn, no ak je mimo tela, nast\u00e1vaj\u00fa probl\u00e9my. Met\u00f3dy \u201epokus-omyl\u201c vynech\u00e1me a\u00a0posunieme sa o\u00a0nieko\u013eko tis\u00edc rokov dopredu.<\/p>\n

Objav Williama Harveyho o cirkul\u00e1cii krvi <\/strong>v roku 1628 priviedol medic\u00ednu na cestu modernej hematol\u00f3gie. Prv\u00e1 \u00faspe\u0161n\u00e1 transf\u00fazia z \u010dloveka na \u010dloveka<\/strong> sa uskuto\u010dnila a\u017e v roku 1818, ke\u010f sa britsk\u00e9mu p\u00f4rodn\u00edkovi Jamesovi Blundellovi podarilo lie\u010di\u0165 pop\u00f4rodn\u00e9 krv\u00e1canie. Napriek zavedenej osved\u010denej technike, v nasleduj\u00facich desa\u0165ro\u010diach mnoho pacientov po transf\u00fazii krvi z\u00e1hadne zomieralo.<\/p>\n

Objav krvn\u00fdch skup\u00edn<\/h3>\n

Aj ke\u010f je n\u00e1\u0161 imunitn\u00fd syst\u00e9m prepracovan\u00fd, n\u00e1jdu sa v\u00a0\u0148om medzery. Ak osoba s krvnou skupinou A dostane transf\u00faziu krvi typu B, imunitn\u00fd syst\u00e9m nerozpozn\u00e1 nov\u00fa l\u00e1tku ako nevyhnutnos\u0165 na z\u00e1chranu \u017eivota. Namiesto toho ozna\u010d\u00ed \u010derven\u00e9 krvinky za votrelcov<\/strong> a\u00a0zni\u010d\u00ed ich. To je d\u00f4vod, pre\u010do to\u013eko \u013eud\u00ed bu\u010f ochorelo alebo zomrelo po\u010das transf\u00fazie pred Landsteinerov\u00fdm skvel\u00fdm objavom.<\/p>\n Chv\u00ed\u013eu n\u00e1m trvalo, k\u00fdm sme pochopili zlo\u017eitos\u0165 krvi. Dnes u\u017e vieme, z \u010doho t\u00e1to l\u00e1tka pozost\u00e1va. zdroj: unsplash.com\n

Rak\u00fasky lek\u00e1r Karl Landsteiner <\/strong>za\u010diatkom 20. storo\u010dia pracoval na roztrieden\u00ed krvn\u00fdch skup\u00edn. V roku 1909 klasifikoval krvn\u00e9 skupiny<\/strong> A, B, AB a O. Za svoj medic\u00ednsky pr\u00ednos dostal v roku 1930 Nobelovu cenu<\/strong> za fyziol\u00f3giu alebo medic\u00ednu.<\/p>\n

\u017divotodarn\u00e1 tekutina sa sklad\u00e1 zo \u0161tyroch zlo\u017eiek \u2013 \u010derven\u00fdch a bielych krviniek, plazmy a krvn\u00fdch do\u0161ti\u010diek. Ka\u017ed\u00e1 z nich zohr\u00e1va d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu vo funkcii krvi, ale \u010derven\u00e9 krvinky zodpovedaj\u00fa za na\u0161e r\u00f4zne krvn\u00e9 skupiny<\/strong>. Obsahuj\u00fa prote\u00edny naz\u00fdvan\u00e9 antig\u00e9ny<\/strong> a pr\u00edtomnos\u0165 alebo nepr\u00edtomnos\u0165 konkr\u00e9tnych antig\u00e9nov ur\u010duje krvn\u00fa skupinu. Krv typu A m\u00e1 iba antig\u00e9ny A, typ B iba B, typ AB oba a typ O ani jeden. \u010cerven\u00e9 krvinky nes\u00fa \u010fal\u0161\u00ed antig\u00e9n naz\u00fdvan\u00fd RhD prote\u00edn<\/strong>. Ke\u010f sa v nich nach\u00e1dza, krvn\u00e1 skupina sa pova\u017euje za pozit\u00edvnu. Ke\u010f ch\u00fdba, hovor\u00ed sa, \u017ee je negat\u00edvna. Typick\u00e9 kombin\u00e1cie antig\u00e9nov A, B a RhD n\u00e1m d\u00e1vaj\u00fa osem be\u017en\u00fdch krvn\u00fdch skup\u00edn (A+, A-, B+, B-, AB+, AB-, O+ a O-).<\/p>\n

Len p\u00e1r desiatok \u013eud\u00ed<\/h3>\n

Existuje ve\u013ea z\u00e1had t\u00fdkaj\u00facich sa krvn\u00fdch skup\u00edn. Napr\u00edklad st\u00e1le nevieme, pre\u010do sa u \u013eud\u00ed vyvinuli antig\u00e9ny A a B. Niektor\u00e9 te\u00f3rie poukazuj\u00fa na tieto antig\u00e9ny ako na ved\u013eaj\u0161\u00ed produkt chor\u00f4b, ktor\u00e9 stretli r\u00f4zne popul\u00e1cie v priebehu hist\u00f3rie. Ale nem\u00f4\u017eeme to poveda\u0165 s istotou. Osem be\u017en\u00fdch krvn\u00fdch skup\u00edn<\/strong> je pr\u00edli\u0161n\u00fdm zjednodu\u0161en\u00edm skuto\u010dn\u00e9ho fungovania krvn\u00fdch skup\u00edn.<\/p>\n Rh- null prv\u00fdkr\u00e1t identifikovali v roku 1961, u \u017eeny z kme\u0148a Aborig\u00e9nov. zdroj: pexels.com\n

Skuto\u010dnou zvl\u00e1\u0161tnos\u0165ou je Rh- null<\/strong>. U\u017e jej n\u00e1zov napoved\u00e1, \u017ee neobsahuje ani jeden RhD prote\u00edn. V tom sa l\u00ed\u0161i od ospevovanej nuly negat\u00edv. Obidve skupiny daruj\u00fa krv komuko\u013evek, av\u0161ak O- sa sklad\u00e1 aj z antig\u00e9nu RhD. Rh- null identifikovali iba u 43 \u013eud\u00ed na svete<\/strong>. Ak sa niekomu z nich nie\u010do stane, transf\u00fazia je mo\u017en\u00e1 iba medzi t\u00fdmto skromn\u00fdm po\u010dtom darcov<\/strong>. Pre svoju ve\u013ek\u00fa vz\u00e1cnos\u0165 je zn\u00e1ma pod menom \u201ezlat\u00e1 krv.\u201c<\/p>\n

Zlat\u00e1 krv nie je jedinou v\u00fdnimkou<\/h3>\n

Zd\u00e1 sa, \u017ee zlat\u00e1 krvn\u00e1 skupina je v\u00fdsledkom genetickej mut\u00e1cie<\/strong>. T\u00fa m\u00f4\u017eu sp\u00f4sobi\u0165 napr\u00edklad pr\u00edbuzensk\u00e9 man\u017eelstv\u00e1. Rizikom je v\u0161ak aj g\u00e9n, ktor\u00fd pren\u00e1\u0161a iba jedna strana rodiny. Dedi\u010dn\u00e1 stomatocyt\u00f3za sp\u00f4sobuje zv\u00fd\u0161en\u00fd rozpad \u010derven\u00fdch krviniek. Ke\u010f majitelia Rh- null potrebuj\u00fa ve\u013ek\u00fa oper\u00e1ciu, m\u00f4\u017ee by\u0165 n\u00e1ro\u010dn\u00e9 zabezpe\u010di\u0165, aby lek\u00e1ri mali v pohotovostnom re\u017eime k dispoz\u00edcii z\u00e1sobu zlatej krvi.<\/p>\n Vedci tie\u017e sk\u00famaj\u00fa vytvorenie syntetickej krvi. Ak uspej\u00fa, mo\u017eno sa im podar\u00ed zmierni\u0165 jej s\u00fa\u010dasn\u00fd nedostatok. zdroj: pexels.com\n

\u010co sa t\u00fdka jedine\u010dn\u00fdch krvn\u00fdch skup\u00edn, miesto na zozname patr\u00ed \u010fal\u0161\u00edm dvom:<\/p>\n

    \n
  • AB-<\/em> m\u00e1 pribli\u017ene jedno percento svetovej popul\u00e1cie. Pod\u013ea v\u00fdskumov v\u00a0USA, tento typ sa n\u00e1jde u\u00a0jedn\u00e9ho zo 167 \u013eud\u00ed. Preto\u017ee AB- m\u00e1 na svojich \u010derven\u00fdch krvink\u00e1ch antig\u00e9ny A aj B, je kompatibiln\u00e1 so v\u0161etk\u00fdmi ostatn\u00fdmi hlavn\u00fdmi Rh-negat\u00edvnymi krvn\u00fdmi skupinami. Takisto je univerz\u00e1lnym darcom plazmy.<\/li>\n<\/ul>\n

     <\/p>\n

      \n
    • HH<\/em> skupinu prv\u00fdkr\u00e1t objavili v 50. rokoch na indickom subkontinente. Konkr\u00e9tnym mestom bol Bombaj, preto sa jej niekedy hovor\u00ed aj bombajsk\u00e1. S\u00edce ide o typ O-, no ch\u00fdba jej dodato\u010dn\u00fd H antig\u00e9n, ktor\u00fd funguje ako zlo\u017eka krvnej skupiny ABO. Krv im dok\u00e1\u017eu darova\u0165 len t\u00ed s rovnakou skupinou, av\u0161ak oni ju vedia poskytn\u00fa\u0165 v\u0161etk\u00fdm s ABO.<\/li>\n<\/ul>\n

       <\/p>\n

      Pre\u010do vlastne nem\u00e1me v\u0161etci toto\u017en\u00fa krvn\u00fa skupinu? Op\u00e4\u0165 tu zohr\u00e1va \u00falohu evol\u00facia. Pr\u00e1ve vytv\u00e1ranie r\u00f4znych antig\u00e9nov na vonkaj\u0161ej strane \u010derven\u00fdch krviniek viedlo k\u00a0vytvoreniu \u010fal\u0161\u00edch typov. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee k prv\u00e9mu z nich do\u0161lo asi pred 13 mili\u00f3nmi rokov. V s\u00fa\u010dasnosti je uznan\u00fdch 30 krvn\u00fdch skup\u00edn a ich pomery sa v r\u00f4znych etnick\u00fdch skupin\u00e1ch l\u00ed\u0161ia.<\/p>\n

      Zdroje: www.bigthink.com, www.medicinenet.com<\/strong><\/p>\n

      Zdroj titulnej fotografie: www.pexels.com<\/strong><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

      Krv m\u00e1 u ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka rovnak\u00fa funkciu. Neznamen\u00e1 to v\u0161ak, \u017ee neexistuj\u00fa skupiny, ktor\u00e9 s\u00fa jedine\u010dnej\u0161ie ne\u017e ostatn\u00e9. Jednou z\u00a0nich je cenne znej\u00faca zlat\u00e1 krv.<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7869","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7869","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7869"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7869\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7869"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7869"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7869"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}