{"id":7873,"date":"2022-08-31T00:00:00","date_gmt":"2022-08-30T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/inspiracia-zivotom-aj-filozofiou-soren-kierkegaard\/"},"modified":"2022-08-31T00:00:00","modified_gmt":"2022-08-30T23:00:00","slug":"inspiracia-zivotom-aj-filozofiou-soren-kierkegaard","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/inspiracia-zivotom-aj-filozofiou-soren-kierkegaard\/","title":{"rendered":"In\u0161pir\u00e1cia \u017eivotom aj filozofiou: S\u00f8ren Kierkegaard"},"content":{"rendered":"

Filozofia S\u00f8rena Kierkegaarda mala ve\u013ek\u00fd vplyv na v\u00fdvoj filozofie 20. storo\u010dia, najm\u00e4 existencializmu a postmodernizmu.<\/strong><\/p>\n

S\u00f8ren Kierkegaard, naroden\u00fd v roku 1813 v Kodani, bol d\u00e1nsky filozof, teol\u00f3g a kult\u00farny kritik<\/strong>, ktor\u00fd mal ve\u013ek\u00fd vplyv na existencializmus a protestantsk\u00fa teol\u00f3giu v 20. storo\u010d\u00ed. Kierkegaard je mnoh\u00fdmi ozna\u010dovan\u00fd za otca existencializmu.<\/p>\n

Nap\u00e1dal vtedaj\u0161ie liter\u00e1rne, filozofick\u00e9 a cirkevn\u00e9 zriadenia za nespr\u00e1vne vysvet\u013eovanie najvy\u0161\u0161ej \u00falohy \u013eudskej existencie<\/strong> \u2013 sta\u0165 sa sam\u00fdm sebou v etickom a n\u00e1bo\u017eenskom zmysle.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u017divot pln\u00fd kol\u00edzi\u00ed<\/h3>\n

Kierkegaardov \u017eivot bol \u010dato ozna\u010dovan\u00fd za jednotv\u00e1rny a stereotypn\u00fd, ale opak je pravdou.<\/p>\n

Pr\u00edbeh jeho \u017eivota je dr\u00e1mou v \u0161tyroch prekr\u00fdvaj\u00facich sa dejstv\u00e1ch, z ktor\u00fdch ka\u017ed\u00e9 m\u00e1 svoju osobit\u00fa kr\u00edzu. V\u0161etky n\u00e1strahy a \u00fadely osudu, ktor\u00fdmi si pre\u0161iel, ho vyformovali do tej bytosti a filozofa, ktor\u00fdm sa stal.<\/p>\n

Kierkegaard sa zap\u00edsal na univerzitu v Kodani v roku 1830, ale \u0161t\u00fadium dokon\u010dil a\u017e v roku 1841. Podobne ako nemeck\u00fd filozof Georg Wilhelm Friedrich Hegel, ktor\u00e9ho syst\u00e9m ostro kritizoval, aj Kierkegaard vst\u00fapil na univerzitu<\/strong>, aby \u0161tudoval teol\u00f3giu.<\/p>\n

Po\u010das \u0161t\u00fadia na univerzite Kierkegaard sk\u00famal liter\u00e1rne postavy dona Juana, potuln\u00e9ho \u017dida a najm\u00e4 Fausta, h\u013eadaj\u00fac existenci\u00e1lne modely pre svoj vlastn\u00fd \u017eivot.<\/p>\n

 <\/p>\n Pomn\u00edk Sorena Kierkegaarda v Kodani. Zdroj: idnes.cz\n

K prvej v\u00e1\u017enej\u0161ej kol\u00edzi\u00ed do\u0161lo po\u010das \u0161tudentsk\u00fdch \u010dias – odcudzil sa otcovi aj viere, v ktorej bol vychovan\u00fd, a ods\u0165ahoval sa z rodinn\u00e9ho domu<\/strong>. Ale v roku 1838, tesne pred smr\u0165ou svojho otca, bol zmieren\u00fd s otcom aj s kres\u0165anskou vierou – t\u00e1 sa stala my\u0161lienkou, pre ktor\u00fa bude \u017ei\u0165 a zomrie<\/strong>.<\/p>\n

Stal sa kres\u0165anom a pova\u017eoval to za \u00falohu na cel\u00fd \u017eivot<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>\n

Po smrti svojho otca Kierkegaard pokra\u010doval vo svojom vzdel\u00e1van\u00ed, zlo\u017eil doktorandsk\u00e9 sk\u00fa\u0161ky a nap\u00edsal svoju dizerta\u010dn\u00fa pr\u00e1cu. Medzit\u00fdm zru\u0161il z\u00e1snuby s Regine Olsen, \u010d\u00edm inicioval druh\u00fa ve\u013ek\u00fa kr\u00edzu svojho \u017eivota<\/strong>. Stretli sa v roku 1837, ke\u010f mala len 15 rokov, a zasn\u00fabili sa v roku 1840. O necel\u00fd rok nesk\u00f4r, jej vr\u00e1til prste\u0148 s d\u00f4vodom, \u017ee ju nedok\u00e1\u017ee urobi\u0165 \u0161\u0165astnou.<\/p>\n

Jasn\u00e9 je, \u017ee tento vz\u0165ah ho prenasledoval do konca \u017eivota<\/strong>. Vo svojom testamente uviedol, \u017ee z\u00e1snuby pova\u017euje za z\u00e1v\u00e4zn\u00e9 ako man\u017eelstvo<\/strong>, a nechal cel\u00fd svoj majetok Regine (t\u00e1 ho v\u0161ak neprijala, ke\u010f\u017ee sa vydala d\u00e1vno predt\u00fdm, ako Kierkegaard zomrel). Je tie\u017e jasn\u00e9, \u017ee t\u00e1to kr\u00edza spustila obdobie \u00fa\u017easnej liter\u00e1rnej produktivity, po\u010das ktor\u00e9ho Kierkegaard publikoval mnoh\u00e9 jeho najzn\u00e1mej\u0161ie diela<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>\n S\u00f8ren Kierkegaard. Zdroj: zeotavio.com\n

<\/h3>\n

Kierkegaard a filozofia<\/h3>\n

 <\/p>\n

Kierkegaard absol\u00fatne neuzn\u00e1val vedu,<\/strong> myslel si \u017ee je pre filozofiu \u00faplne neplodn\u00e1 a bezv\u00fdznamn\u00e1.<\/p>\n

\u00dasilie o\u00a0vedeck\u00e9 poznanie pokladal za ne\u0161\u0165astie<\/strong> doby. Neuzn\u00e1va ani delenie na objekt a\u00a0subjekt<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>\n

Hlavn\u00e9 t\u00e9my Kierkegaardovej my\u0161lienky – 3 \u00farovne \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota<\/h3>\n

 <\/p>\n

Kierkegaard rozli\u0161uje tri \u00farovne individu\u00e1lnej existencie, prostredn\u00edctvom ktor\u00fdch sa \u010dlovek st\u00e1va autentick\u00fdm ja, a to estetick\u00fa, etick\u00fa a n\u00e1bo\u017eensk\u00fa<\/strong>.<\/p>\n

Po\u017ei\u010dial si my\u0161lienku \u0161t\u00e1di\u00ed z Hegelovej filozofie, hoci Kierkegaard interpretuje tento pojem sk\u00f4r existenci\u00e1lnym ne\u017e konceptu\u00e1lnym<\/strong> sp\u00f4sobom.<\/p>\n

 <\/p>\n

A, Estetick\u00e1<\/h3>\n

Po\u010das svojho \u017eivota sa Kierkegaard venoval umeniu a estetike. Niektor\u00e9 z jeho pseudonymov sa ozna\u010duj\u00fa v kateg\u00f3ri\u00ed \u201en\u00e1bo\u017eensk\u00ed b\u00e1snici\u201c, a s\u00e1m Kierkegaard bol pre svoj v\u00e1\u0161niv\u00fd a ironick\u00fd \u0161t\u00fdl p\u00edsania \u010dasto naz\u00fdvan\u00fd \u201eb\u00e1snik-filozof\u201c<\/strong>.<\/p>\n

No hoci Kierkegaard oce\u0148oval bohatstvo kr\u00e1sy a estetick\u00e9ho z\u00e1\u017eitku, ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 jeho diel mala uk\u00e1za\u0165 nezmyselnos\u0165 a nezodpovednos\u0165 \u017eivota \u017eit\u00e9ho v\u00fdlu\u010dne na estetickej \u00farovni<\/strong>.<\/p>\n

Estetick\u00e1 sf\u00e9ra navy\u0161e zah\u0155\u0148a aj ove\u013ea ni\u017e\u0161ie formy pote\u0161enia. Existuje ve\u013ea stup\u0148ov estetickej existencie, no \u010di u\u017e s\u00fa na ni\u017e\u0161om, alebo vy\u0161\u0161om stupni, st\u00e1le h\u013eadaj\u00fa len tie najlep\u0161ie estetick\u00e9 vylep\u0161enia, a v kone\u010dnom d\u00f4sledku s\u00fa nezodpovedn\u00e9, preto\u017ee nevidia ni\u010d vy\u0161\u0161ie ako seba<\/strong>.<\/p>\n

Kierkegaard si myslel, \u017ee tento sp\u00f4sob \u017eivota, je sp\u00f4sob, ak\u00fdm \u017eije v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed.<\/strong><\/p>\n

To znamen\u00e1, \u017ee ich \u017eivoty a aktivity sa riadia p\u00f4\u017eitkom, pote\u0161en\u00edm a z\u00e1ujmom, a nie nejak\u00fdm hlbok\u00fdm a zmyslupln\u00fdm z\u00e1v\u00e4zkom k nie\u010domu, \u010do presahovalo ich vlastn\u00fa bezprostrednos\u0165<\/strong>. Z tohto d\u00f4vodu v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed, \u010di u\u017e si to uvedomuj\u00fa alebo nie, \u017eije z\u00fafal\u00fd \u017eivot.<\/p>\n

 <\/p>\n

B, Etick\u00e1<\/h3>\n

 <\/p>\n

Druh\u00e1 \u00farove\u0148 existencie je etick\u00e1. V r\u00e1mci celistvosti a rozmanitosti Kierkegaardovho autorstva sa o etike diskutovalo r\u00f4znymi (a niekedy zdanlivo protikladn\u00fdmi) sp\u00f4sobmi.<\/p>\n

Vo v\u0161eobecnosti mo\u017eno rozli\u0161ova\u0165 medzi dvoma \u0161irok\u00fdmi sp\u00f4sobmi ch\u00e1pania etiky v r\u00e1mci Kierkegaardov\u00fdch diel, ako celku, v z\u00e1vislosti od toho, \u010di vn\u00edmame etiku vo vz\u0165ahu k estetike, alebo vo vz\u0165ahu k n\u00e1bo\u017eenstvu<\/strong>.<\/p>\n

Prv\u00fdm sp\u00f4sobom je d\u00f4raz na existenci\u00e1lnu vo\u013ebu, pojem, z ktor\u00e9ho si existenci\u00e1lni myslitelia neskor\u0161ieho 20. storo\u010dia \u010dasto po\u017ei\u010davali my\u0161lienky.<\/p>\n

Etick\u00e1 existencia je tu definovan\u00e1 t\u00fdm, \u017ee jednotlivec urob\u00ed autentick\u00fa vo\u013ebu, ktor\u00e1 ho zav\u00e4zuje k ur\u010dit\u00e9mu smerovaniu<\/strong> \u017eivota. Pritom vstupuje na cestu sebau\u010denia dodr\u017eiavan\u00edm hodn\u00f4t a etick\u00fdch noriem, ktor\u00e9 presahuj\u00fa jeho bezprostredn\u00e9 t\u00fa\u017eby. Na tejto etickej \u00farovni jeho \u010diny za\u010d\u00ednaj\u00fa nabera\u0165 ist\u00fa konzistentnos\u0165 a s\u00fadr\u017enos\u0165, ktor\u00e1 im v estetickej sf\u00e9re ch\u00fdbala<\/strong>.<\/p>\n

Vyz\u00fdva ka\u017ed\u00e9ho jednotlivca, aby bral do \u00favahy svoj vlastn\u00fd \u017eivot sk\u00faman\u00edm svojich \u010dinov z h\u013eadiska v\u0161eobecn\u00fdch a absol\u00fatnych po\u017eiadaviek. Etika je nie\u010do, \u010do \u010dlovek dosiahne t\u00fdm, \u017ee si uvedom\u00ed, \u017ee je do toho zahrnut\u00e9 cel\u00e9 jeho sebaporozumenie. Zmysel \u017eivota teda spo\u010d\u00edva v tom, \u010di \u010dlovek svoje presved\u010denie praktizuje \u010destn\u00fdm, v\u00e1\u0161niv\u00fdm a oddan\u00fdm sp\u00f4sobom<\/strong>.<\/p>\n

 <\/p>\n

C, N\u00e1bo\u017eensk\u00e1<\/h3>\n

Podobne ako k etickej, aj k n\u00e1bo\u017eenskej \u00farovni existencie pristupuje Kierkegaard a jeho pseudonymy r\u00f4znymi sp\u00f4sobmi.<\/p>\n

Hoci etick\u00e9 a n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 s\u00fa \u00fazko prepojen\u00e9, pr\u00e1ve to, ako Kierkegaard vn\u00edmal tento vz\u0165ah, bolo predmetom sporu medzi u\u010dencami<\/strong>. R\u00f4zne pseudonymn\u00e9 diela toti\u017e zobrazuj\u00fa reho\u013en\u00edkov nielen r\u00f4znymi, ale zdanlivo nezlu\u010dite\u013en\u00fdmi sp\u00f4sobmi<\/strong>. Etika aj n\u00e1bo\u017eenstvo spo\u010d\u00edvaj\u00fa na uvedomen\u00ed si vy\u0161\u0161ej reality, ktor\u00e1 d\u00e1va zmysel \u010dinom<\/strong>.<\/p>\n

Pri prechode od etick\u00e9ho k n\u00e1bo\u017eensk\u00e9mu v\u0161ak vyvst\u00e1va ot\u00e1zka, do akej miery sa rozum a etick\u00e9 hodnoty, ktor\u00e9 sl\u00fa\u017eia ako sprostredkovate\u013e univerz\u00e1lneho, nielen prekra\u010duj\u00fa, ale aj kr\u00ed\u017eia<\/strong>. To nasto\u013euje ot\u00e1zku vz\u0165ahu medzi vierou a rozumom, a do akej miery viera presahuje rozum, a do akej miery ide proti rozumu.<\/p>\n

Tu Kierkegaardov ironick\u00fd, nesystematick\u00fd a pseudonymn\u00fd \u0161t\u00fdl p\u00edsania zanech\u00e1va jeho \u010ditate\u013ea v mno\u017estvo nejasnost\u00ed.<\/p>\n

Zatia\u013e \u010do \u017eivot v etickej sf\u00e9re zah\u0155\u0148a z\u00e1v\u00e4zok dodr\u017eiava\u0165 niektor\u00e9 etick\u00e9 univerz\u00e1lne normy, existencia v n\u00e1bo\u017eenskej sf\u00e9re zah\u0155\u0148a bezprostredn\u00fd a priamy vz\u0165ah k Ve\u010dn\u00e9mu.<\/strong><\/p>\n

 <\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Filozofia S\u00f8rena Kierkegaarda mala ve\u013ek\u00fd vplyv na v\u00fdvoj filozofie 20. storo\u010dia, najm\u00e4 existencializmu a postmodernizmu. S\u00f8ren Kierkegaard, naroden\u00fd v roku 1813 v Kodani, bol d\u00e1nsky<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7873","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7873","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7873"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7873\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7873"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7873"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7873"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}