{"id":7930,"date":"2022-10-10T00:00:00","date_gmt":"2022-10-09T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/bavlneny-hrad-kupele-pamukkale\/"},"modified":"2022-10-10T00:00:00","modified_gmt":"2022-10-09T23:00:00","slug":"bavlneny-hrad-kupele-pamukkale","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/bavlneny-hrad-kupele-pamukkale\/","title":{"rendered":"Turci tomuto miestu hovoria \u201ebavlnen\u00fd hrad\u201c. Zaradili by ste k\u00fapele Pamukkale medzi \u00f4smy div sveta?"},"content":{"rendered":"<p>V\u00e1pencov\u00e9 travert\u00ednov\u00e9 k\u00fapele odr\u00e1\u017eaj\u00fa modr\u00fa oblohu a\u00a0vytv\u00e1raj\u00fa nezabudnute\u013en\u00fa scen\u00e9riu. Tureck\u00e9 Pamukkale rozhodne stoja za n\u00e1v\u0161tevu po\u010das letn\u00fdch aj zimn\u00fdch mesiacov.<\/p>\n<h3>Pozostatky antickej kult\u00fary<\/h3>\n<p>\u010ci u\u017e je niekto v\u00e1\u0161niv\u00fd cestovate\u013e alebo archeol\u00f3g, objavovanie a\u00a0obdivovanie antickej architekt\u00fary patr\u00ed medzi naj\u010dastej\u0161ie d\u00f4vody na v\u00fdlet za hranice. Pr\u00edkladom gr\u00e9cko-r\u00edmskeho \u0161t\u00fdlu je<strong> Hierapolis<\/strong>. Starovek\u00e9 ruiny predstavuj\u00fa meste\u010dko, ktor\u00e9 bolo kedysi vych\u00fdren\u00fdm term\u00e1lnym zariaden\u00edm. Vodolie\u010dbu sprev\u00e1dzali n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 praktiky, aby rozv\u00edjali trad\u00edciu vo vz\u0165ahu k miestnym kultom. Na geologickom zlome postavili predkovia <strong>Apol\u00f3nov chr\u00e1m<\/strong> zah\u0155\u0148aj\u00faci nieko\u013eko chtonsk\u00fdch bo\u017estiev. Polohu zvolili kv\u00f4li \u0161kodliv\u00fdm v\u00fdparom v snahe<strong> zav\u010fa\u010di\u0165 sa bohom<\/strong> a\u00a0zbavi\u0165 sa toxick\u00e9ho plynu.<\/p>\n<p>V\u00fdnimo\u010dn\u00e1 je kombin\u00e1cia pozoruhodn\u00fdch pr\u00edrodn\u00fdch \u00fatvarov a rozvoja komplexn\u00e9ho syst\u00e9mu kan\u00e1lov. Tie <strong>priv\u00e1dzaj\u00fa term\u00e1lnu vodu do bl\u00edzkych obc\u00ed a pol\u00ed<\/strong>. Pramene s\u00fa zdrojom hydraulick\u00e9ho syst\u00e9mu siahaj\u00faceho 70 km severoz\u00e1padne po mesto Alasehir a na z\u00e1pad pozd\u013a\u017e \u00fadolia rieky Menderes. \u0160irok\u00e9 lesy a po\u010detn\u00e9 miesta na pikniky a kempingy prispievaj\u00fa k tomuto pr\u00edrodn\u00e9mu a archeologick\u00e9mu bohatstvu, zatia\u013e \u010do jeho poloha sl\u00fa\u017ei ako zast\u00e1vka medzi tureck\u00fdmi provinciami Izmir, Ankara a Antalya.<\/p>\n Ruiny sl\u00fa\u017eia ako pripomienka kedysi modernej civiliz\u00e1cie. zdroj: pexels.com\n<p>\u010cas v\u0161ak nakoniec zv\u00ed\u0165azil a Hierapolis sa pod jeho tlakom zmenil. Ran\u00ed kres\u0165ania pri\u0161li na prelome tretieho a\u00a0\u0161tvrt\u00e9ho storo\u010dia, zru\u0161ili obradn\u00e9 ritu\u00e1ly a\u00a0nastavili nov\u00e9 pravidl\u00e1. Po\u010das obdobia stredoveku otriasli oblas\u0165ou vojny a\u00a0zemetrasenia, \u013eudia teda <strong>nemali \u010das u\u017e\u00edva\u0165 si pr\u00edrodn\u00e9 bohatstvo<\/strong>. \u00dateky pred arm\u00e1dou nechali k\u00fapele opusten\u00e9 a\u00a0postupne sa z\u00a0posv\u00e4tnej zeme stalo mesto duchov.<\/p>\n<h3>Snehobiele baz\u00e9ny<\/h3>\n<p>V r\u00e1mci Hierapolisu s\u00fa <strong>hor\u00face pramene komplexu Pamukkale<\/strong> jednou z najvyh\u013ead\u00e1vanej\u0161\u00edch atrakci\u00ed. Turisti sa na tomto mieste prenes\u00fa v \u010dase v\u010faka pr\u00edrodn\u00fdm k\u00fape\u013eom s vodou, ktorej teplota dosahuje a\u017e 35 stup\u0148ov Celzia.<\/p>\n Vzniknut\u00fd travert\u00edn vytvoril kask\u00e1dovit\u00e9 baz\u00e9ny. zdroj: unsplash.com\n<p>K\u00fapele pri\u0165ahuj\u00fa poh\u013eady svoj\u00edm nezvy\u010dajn\u00fdm vzh\u013eadom. <strong>Trblietav\u00fd travert\u00edn<\/strong> pokr\u00fdva ka\u017ed\u00fd centimeter ter\u00e1s, vidite\u013en\u00fd z pl\u00e1n\u00ed vzdialen\u00fdch viac ako desa\u0165 kilometrov. Kvapk\u00e1 dolu z \u00fatesov a medzi jazierkami, n\u00e1padne sa podob\u00e1 na chum\u00e1\u010de bavlny. Od tejto podobnosti je odvoden\u00fd aj n\u00e1zov \u2013 Pamukkale v preklade znamen\u00e1 <strong>\u201ebavlnen\u00fd hrad\u201c<\/strong>.<\/p>\n<p>Sedemn\u00e1s\u0165 terasovit\u00fdch baz\u00e9nov ukr\u00fdva v\u00a0hor\u00facej vode zmes miner\u00e1lov. Hydrog\u00e9nuhli\u010ditany, koloidn\u00e9 \u017eelezo a\u00a0to najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie: uhli\u010ditan v\u00e1penat\u00fd. K\u00fdm sa z\u00a0vody vyparuje teplo a\u00a0oxid uhli\u010dit\u00fd,<strong> usadeniny uhli\u010ditanu v\u00e1penat\u00e9ho sp\u00f4sobuj\u00fa vznik snehobieleho travert\u00ednu<\/strong>.<\/p>\n<h3>Ochrana vz\u00e1cneho miesta<\/h3>\n<p>Terasy ako vystrihnut\u00e9 z\u00a0rozpr\u00e1vkovej krajiny neostali nepov\u0161imnut\u00e9 ani medzin\u00e1rodn\u00fdmi organiz\u00e1ciami. Od roku 1988 Pamukkale patr\u00ed do zoznamu svetov\u00e9ho dedi\u010dstva<strong> UNESCO<\/strong>. Pod\u013ea toho sa <strong>upravili pravidl\u00e1 pre turistov<\/strong> a\u00a0okolit\u00fa v\u00fdstavbu. Odstr\u00e1nili sa hotely v\u00a0bl\u00edzkosti term\u00e1lneho k\u00fapaliska, rovnako sa obmedzil aj vjazd s\u00fakromn\u00fdch vozidiel.<\/p>\n<p>N\u00e1v\u0161tevn\u00edci sa v\u0161ak do Hierapolisu m\u00f4\u017eu dosta\u0165 prostredn\u00edctvom verejnej dopravy. V are\u00e1li s\u00fa zabezpe\u010den\u00e9 <strong>n\u00e1v\u0161tevn\u00edcke trasy a informa\u010dn\u00e9 panely<\/strong>. Vstup pre na travert\u00ednov\u00e9 terasy je zak\u00e1zan\u00fd z d\u00f4vodu zachovania prietoku vody, farby a \u0161trukt\u00fary. O k\u00fapanie v jedine\u010dn\u00fdch prame\u0148och ale nebudete ukr\u00e1ten\u00ed, ke\u010f\u017ee sa niektor\u00e9 hor\u00face baz\u00e9ny \u0161peci\u00e1lne vy\u010dlenili pr\u00e1ve na t\u00fato pr\u00edle\u017eitos\u0165.<\/p>\n<h3>Z\u00e1hady posv\u00e4tnej zeme<\/h3>\n<p>Ke\u010f\u017ee miesto skuto\u010dne vyzer\u00e1 ako z in\u00e9ho sveta, via\u017eu sa k nemu r\u00f4zne legendy a povesti. Povr\u00e1va sa, \u017ee Galli, eunuchsk\u00ed k\u0148azi z Hierapolisu, <strong>objavili pod miner\u00e1lnymi prame\u0148mi zvl\u00e1\u0161tnu jasky\u0148u. <\/strong>Jej vn\u00fatro bolo<strong> tmav\u00e9, <\/strong>ve\u010dne zahalen\u00e9 hustou hmlou. V\u0161etky zvierat\u00e1 v nej zoslabli a na mieste zomreli. K\u0148azi, ktor\u00ed pre\u017eili cestu do jaskyne sa domnievali, \u017ee muselo \u00eds\u0165 o vchod do podsvetia.<\/p>\n<p>Jasky\u0148u pomenovali Plutonion po Plutovi, ktor\u00fd bol gr\u00e9cko-r\u00edmskym bohom podsvetia. V\u00a0jeho mene Galli viedli \u00fazkym priestorom obetn\u00e9 b\u00fdky, ktor\u00e9 sa udusili, av\u0161ak<strong> k\u0148azi z\u00a0jaskyne vy\u0161li v\u00a0sprievode ov\u00e1ci\u00ed<\/strong> od \u010dakaj\u00faceho davu.<\/p>\n V 60. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia okolit\u00e9 hotely takmer vy\u010derpali vodu z baz\u00e9nov. Dnes sa v\u010faka mnoh\u00fdm opatreniam d\u00e1 tomuto scen\u00e1ru zabr\u00e1ni\u0165. zdroj: pexels.com\n<p>Z\u00e1hadu Plutonionu do zna\u010dnej miery vyrie\u0161ili modern\u00ed archeol\u00f3govia. Umieraj\u00faca zver sa stala obe\u0165ou <strong>bohat\u00fdch z\u00e1sob oxidu uhli\u010dit\u00e9ho<\/strong> v\u00a0k\u00fape\u013eoch Pamukkale. Ten sa ako \u0165a\u017e\u0161\u00ed plyn zhroma\u017edil na dne jaskyne a\u00a0vrstva kysl\u00edka bola pre zvierat\u00e1 nedosiahnute\u013en\u00e1.<\/p>\n<p>\u010ci u\u017e je to starod\u00e1vna energia obklopuj\u00faca zr\u00facaniny alebo efektn\u00e9 term\u00e1lne baz\u00e9ny, ide o miesto, ktor\u00e9 pri ceste do Turecka nesmiete vynecha\u0165. Term\u00e1lne pramene Pamukkale m\u00f4\u017eete nav\u0161t\u00edvi\u0165 po cel\u00fd rok, no <strong>ve\u013ekolep\u00e9 s\u00fa v zimnom obdob\u00ed<\/strong>. Sledova\u0165 st\u00fapaj\u00facu paru a u\u017e\u00edva\u0165 si ni\u010d\u00edm neru\u0161en\u00fd k\u00fape\u013e v\u00e1m napovie, ako sa kedysi c\u00edtili starovek\u00ed obyvatelia Hierapolisu.<\/p>\n<p><strong>Zdroje: www.allthatsinteresting.com, www.tourismontheedge.com<\/strong><\/p>\n<p><strong>Zdroj titulnej fotografie: www.unsplash.com<\/strong><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>V\u00e1pencov\u00e9 travert\u00ednov\u00e9 k\u00fapele odr\u00e1\u017eaj\u00fa modr\u00fa oblohu a\u00a0vytv\u00e1raj\u00fa nezabudnute\u013en\u00fa scen\u00e9riu. Tureck\u00e9 Pamukkale rozhodne stoja za n\u00e1v\u0161tevu po\u010das letn\u00fdch aj zimn\u00fdch mesiacov. Pozostatky antickej kult\u00fary \u010ci u\u017e<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7930","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7930","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7930"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7930\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7930"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7930"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7930"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}