{"id":7937,"date":"2022-10-16T00:00:00","date_gmt":"2022-10-15T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/stefan-boleslav-roman-neobycajny-greckokatolik\/"},"modified":"2022-10-16T00:00:00","modified_gmt":"2022-10-15T23:00:00","slug":"stefan-boleslav-roman-neobycajny-greckokatolik","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/stefan-boleslav-roman-neobycajny-greckokatolik\/","title":{"rendered":"\u0160tefan Boleslav Roman &#8211; Neoby\u010dajn\u00fd gr\u00e9ckokatol\u00edk"},"content":{"rendered":"<ul>\n<li><strong>Kanadsk\u00e1 obchodn\u00e1 komora na Slovensku vydala k 100. v\u00fdro\u010diu narodenia \u0160tefana B. Romana reprezenta\u010dn\u00fa knihu s n\u00e1zvom \u0160tefan Boleslav Roman \u2013 Ur\u00e1nov\u00fd kr\u00e1\u013e.<\/strong><\/li>\n<li><strong>Spolu s M.R. \u0160tef\u00e1nikom sa pova\u017euje za najv\u00fdznamnej\u0161ieho Slov\u00e1ka 20. storo\u010dia.<\/strong><\/li>\n<li><strong>V \u017eivote sa prejavoval ako celkom neoby\u010dajn\u00fd gr\u00e9ckokatol\u00edk s medzin\u00e1rodn\u00fdm vplyvom.<\/strong><\/li>\n<li><strong>Katedr\u00e1lu, ktor\u00fa nechal postavi\u0165, vysv\u00e4til s\u00e1m J\u00e1n Pavol II.<\/strong><\/li>\n<\/ul>\n<p><strong>Kanadsk\u00e1 obchodn\u00e1 komora na Slovensku vydala k 100. v\u00fdro\u010diu narodenia \u0160tefana B. Romana reprezenta\u010dn\u00fa knihu s n\u00e1zvom \u0160tefan Boleslav Roman \u2013 Ur\u00e1nov\u00fd kr\u00e1\u013e, o ktorej ste si mohli pre\u010d\u00edta\u0165 v samostatnom pr\u00edspevku spred t\u00fd\u017ed\u0148a. V dne\u0161nom pr\u00edspevku pribli\u017euje Kanadsk\u00e1 obchodn\u00e1 komora t\u00fato v\u00fdznamn\u00fa osobnos\u0165 slovensko-svetov\u00fdch dej\u00edn ako neoby\u010dajn\u00e9ho gr\u00e9ckokatol\u00edka. P\u00ed\u0161e Joseph M. Burza.<\/strong><\/p>\n<blockquote class=\"wp-embedded-content\" data-secret=\"L2KtzwN7Up\"><p><a href=\"https:\/\/www.unitedlife.sk\/bol-najbohatsi-a-najvplyvnejsi-slovensky-podnikatel-v-historii-stefana-boleslava-romana-predstavuje-kniha-uranovy-kral\/\" rel=\"nofollow noopener\" target=\"_blank\">He was the richest and most influential Slovak businessman in history. \u0160tefan Boleslav Roman is introduced in the book The Uranium King<\/a><\/p><\/blockquote>\n<p><iframe class=\"wp-embedded-content\" sandbox=\"allow-scripts\" security=\"restricted\" style=\"position: absolute; visibility: hidden;\" title=\"&#8220;Bol najbohat\u0161\u00ed a najvplyvnej\u0161\u00ed slovensk\u00fd podnikate\u013e v hist\u00f3rii. \u0160tefana Boleslava Romana predstavuje kniha Ur\u00e1nov\u00fd kr\u00e1\u013e&#8221; &#8212; UnitedLife\" src=\"https:\/\/www.unitedlife.sk\/bol-najbohatsi-a-najvplyvnejsi-slovensky-podnikatel-v-historii-stefana-boleslava-romana-predstavuje-kniha-uranovy-kral\/embed\/#?secret=X1OCEaoyrI#?secret=L2KtzwN7Up\" data-secret=\"L2KtzwN7Up\" width=\"600\" height=\"338\" frameborder=\"0\" marginwidth=\"0\" marginheight=\"0\" scrolling=\"no\"><\/iframe><\/p>\n<ul>\n<li><strong>Kanadsk\u00e1 obchodn\u00e1 komora na Slovensku vydala k 100. v\u00fdro\u010diu narodenia \u0160tefana B. Romana reprezenta\u010dn\u00fa knihu s n\u00e1zvom \u0160tefan Boleslav Roman \u2013 Ur\u00e1nov\u00fd kr\u00e1\u013e.<\/strong><\/li>\n<li><strong>Ide o v\u00fdznamn\u00e9ho podnikate\u013ea slovensk\u00e9ho p\u00f4vodu, o ktorom ve\u013ea na\u0161incov v\u00f4bec nevie.<\/strong><\/li>\n<li><strong>Pr\u00e1vneho poradcu jeho firme robil niekdaj\u0161\u00ed prezident USA Richard Nixon.<\/strong><\/li>\n<li><strong>Spolu s M.R. \u0160tef\u00e1nikom sa pova\u017euje za najv\u00fdznamnej\u0161ieho Slov\u00e1ka 20. storo\u010dia.<\/strong><\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Kto bol \u0160tefan Boleslav Roman?<\/h3>\n<p><span style=\"font-weight: 400;\"><strong>\u0160tefan Boleslav Roman je pova\u017eovan\u00fd spolu s\u00a0Milanom Rastislavom \u0160tef\u00e1nikom za najv\u00fdznamnej\u0161ieho Slov\u00e1ka 20. storo\u010dia<\/strong>. Z\u00e1rove\u0148 ide o najbohat\u0161ieho a najvplyvnej\u0161ieho\u00a0 podnikate\u013ea slovensk\u00e9ho p\u00f4vodu v hist\u00f3rii. Nie je ve\u013ea Slov\u00e1kov, \u010do sa presadilo vo svete a z\u00edskalo medzin\u00e1rodn\u00e9 renom\u00e9.\u00a0<\/span><\/p>\n<p><span style=\"font-weight: 400;\">Romanove z\u00e1sluhy m\u00f4\u017eeme rozdeli\u0165 do troch z\u00e1kladn\u00fdch oblast\u00ed: <\/span><\/p>\n<ol>\n<li><span style=\"font-weight: 400;\"><strong>Podnikate\u013esk\u00e1 \u010dinnos\u0165<\/strong> (\u0165a\u017eba ur\u00e1nov\u00e1 ruda, plyn, ropa, zlato, zinok, at\u010f.)\u00a0 <\/span><\/li>\n<li><span style=\"font-weight: 400;\"><strong>Cirkevn\u00e1 \u010dinnos\u0165<\/strong> &#8211; vytvorenie gr\u00e9ckokatol\u00edckej eparchie v\u00a0Kanade, postavenie Katedr\u00e1ly Premenenia P\u00e1n)\u00a0 <\/span><\/li>\n<li><span style=\"font-weight: 400;\"><strong>\u010cinnos\u0165 na poli slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho hnutia<\/strong> \u2013 zalo\u017eenie Svetov\u00e9ho kongresu Slov\u00e1kov a jeho financovanie a\u017e do jeho smrti.<\/span><\/li>\n<\/ol>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Z\u00e1sluhy Romana v\u00a0cirkevnej oblasti<\/h3>\n<p>\u0160tefan Boleslav Roman poch\u00e1dzal z dediny Ve\u013ek\u00fd Ruskov (dnes Nov\u00fd Ruskov) z viacpo\u010detnej rodiny gr\u00e9ckokatol\u00edckeho vyznania. <strong>\u0160tefan Roman bol nielen Slov\u00e1k telom i du\u0161ou, ale aj presved\u010den\u00fd gr\u00e9ckokatol\u00edk<\/strong>.<\/p>\n<p>Po pr\u00edchode do Kanady za\u010dal tancova\u0165 v \u013eudovom s\u00fabore, kde si na\u0161iel aj bud\u00facu man\u017eelku Betty Roman, roden\u00fa Gardo\u0148ov\u00fa (1923 &#8211; 2017), ktor\u00e1 sa ako 5-ro\u010dn\u00e1 pres\u0165ahovala do Kanady z obce Z\u00e1rie\u010die ne\u010faleko P\u00fachova.<\/p>\n<p>Kr\u00e1tko po pr\u00edchode <strong>za\u010dal p\u00f4sobi\u0165 v Kanadskej lige<\/strong>, kde sa nesk\u00f4r stal jej podpredsedom. Po zalo\u017een\u00ed spolo\u010dnosti <strong>Mines Limited<\/strong> a k\u00fapen\u00ed pozemkov pri Elliot Lake, kde sa na\u0161li najv\u00e4\u010d\u0161ie lo\u017eisk\u00e1 ur\u00e1novej rudy na svete, sa ne\u00fanavne venoval aj zlep\u0161eniu postaveniu gr\u00e9ckokatol\u00edckej cirkvi v Kanade a na Slovensku.<\/p>\n<p>Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti sa spriatelil sa s p\u00e1pe\u017esk\u00fdm nunciom v Kanade <strong>Sebastianom Baggiom<\/strong>, ktor\u00fd sa nesk\u00f4r stal kardin\u00e1lom a pre svoju anga\u017eovanos\u0165 ako jedin\u00fd laik z Kanady sa z\u00fa\u010dastnil zasadania <strong>Druh\u00e9ho vatik\u00e1nskeho koncilu v roku 1962<\/strong>.<\/p>\n<p>V roku 1963 usporiadal ve\u013ekolep\u00e9 celokanadsk\u00e9 cyrilometodsk\u00e9 oslavy v Toronte k 1100. v\u00fdro\u010diu pr\u00edchodu apo\u0161tolov Cyrila a Metoda.<\/p>\n<p><strong>V roku 1963 mu p\u00e1pe\u017e J\u00e1n XXIII. udelil Rad velite\u013ea rytierov sv. Gregora Ve\u013ek\u00e9ho<\/strong>, \u010do je najvy\u0161\u0161ie mo\u017en\u00e9 vyznamenanie pre laikov.<\/p>\n<p>Bol to pr\u00e1ve \u0160tefan B. Roman, kto sa zasl\u00fa\u017eil o to, \u017ee v roku 1968 boli vr\u00e1ten\u00e9 majetky gr\u00e9ckokatol\u00edckej cirkvi, ktor\u00e9 jej boli n\u00e1silne od\u0148at\u00e9 v roku 1948 a pridelen\u00e9 pravosl\u00e1vnej cirkvi. Vyu\u017eil pritom svoj obchodn\u00fd talent &#8211; dodavky kanadskej p\u0161enice do vtedaj\u0161ieho \u010ceskoslovenska boli podmienen\u00e9 pr\u00e1ve legaliz\u00e1ciou Gr\u00e9ckokatol\u00edckej cirkvi.<\/p>\n<p>Od roku 1971 financoval vyd\u00e1vanie \u010dasopisu M\u00e1ria, mesa\u010dn\u00edka slovensk\u00fdch gr\u00e9ckokatol\u00edkov v Kanade.<\/p>\n<p>V roku 1980 zalo\u017eil v Kanade prv\u00fa slovensk\u00fa eparchiu (diec\u00e9zu) &#8211; <strong>Eparchiu sv\u00e4t\u00fdch Cyrila a Metoda<\/strong> na \u010dele s biskupom Michalom Rusn\u00e1kom.<\/p>\n<p><strong>\u010ealej sa v\u00fdznamnou mierou zasl\u00fa\u017eil o vytvorenie Slovensk\u00e9ho \u00fastavu sv\u00e4t\u00e9ho Cyrila a Met\u00f3da v R\u00edme<\/strong>. Pri svojich lobingov\u00fdch aktivit\u00e1ch \u00fazko spolupracoval s vatik\u00e1nskym \u0161t\u00e1tnym sekret\u00e1rom <strong>kardin\u00e1lom Agostinom Casarolim<\/strong>. Na zasadnut\u00ed <strong>Svetov\u00e9ho kongresu Slov\u00e1kov v R\u00edme v roku 1975<\/strong> v hoteli Cavalieri Hilton na v\u0155\u0161ku nad Vatik\u00e1nom sa z\u00fa\u010dastnilo viacero kardin\u00e1lov a arcibiskupov.<\/p>\n REPROFOTO od VatincanNews.va: \u0160tefan B. Roman na pr\u00edpravnom zasaden\u00ed Svetov\u00e9ho kongresu Slov\u00e1kov v New Yorku v roku 1970.\n<p>V kanadskom meste Unionville (dnes Markham pri Toronte) nechal postavi\u0165 na svojich pozemkoch <strong>monument\u00e1lnu trojve\u017eov\u00fa Katedr\u00e1lu Premenenia P\u00e1na za 25 mili\u00f3nov dol\u00e1rov &#8211; zn\u00e1mu ako Cathedral of the Transfiguration<\/strong>. Ide o <strong>zv\u00e4\u010d\u0161eninu Chr\u00e1mu Presv\u00e4tej Bohorodi\u010dky z jeho rodnej obce Ve\u013ek\u00fd Ruskov<\/strong>, \u010do je dnes n\u00e1rodn\u00e1 kult\u00farna pamiatka v Novom Ruskove.<\/p>\n<p><strong> Z\u00e1kladn\u00fd kame\u0148 Katedr\u00e1ly posv\u00e4til 15. septembra 1984 osobne p\u00e1pe\u017e sv. J\u00e1n Pavol II.\u00a0 <\/strong>P\u00e1pe\u017e bol na ofici\u00e1lnej n\u00e1v\u0161teve Kanady, no n\u00e1v\u0161tevu \u0160tefana B. Romana a posv\u00e4tenie z\u00e1kladn\u00e9ho kame\u0148a katedr\u00e1ly pritom nemal v ofici\u00e1lnom programe.<\/p>\n Katedr\u00e1la Premenenia P\u00e1na v Unionville, postaven\u00e1 pod\u013ea chr\u00e1mu v dne\u0161nom Novom Ruskove.\n<p>&nbsp;<\/p>\n P\u00e1pe\u017e J\u00e1n Pavol II. a \u0160tefan B. Roman pri p\u00e1pe\u017eskej n\u00e1v\u0161teve a posviacke katedr\u00e1ly (1984)\n<p>V\u00fdnimo\u010dn\u00e9 bolo to, \u017ee i\u0161lo o <strong>historicky prv\u00fa katedr\u00e1lu na americkom kontinente<\/strong>, <strong>ktor\u00fa posv\u00e4til priamo p\u00e1pe\u017e<\/strong>. Katedr\u00e1la m\u00e1 najv\u00e4\u010d\u0161ie zvony v celej Kanade, ktor\u00e9 v\u00e1\u017eili 37, 21 a 13-tis\u00edc libier (16 800, 9 500 a 5 800 kg). Zvony z bronzu odliala firma Fonderie Paccard, teda t\u00e1 ist\u00e1 spolo\u010dnos\u0165, \u010do odlievala zvony aj pre sl\u00e1vnu franc\u00fazsku Katedr\u00e1lu Notre-Dame.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><iframe title=\"DJI Air2S - Cathedral of the Transfiguration | Markham | ON Canada | 4k cinematic\" src=\"https:\/\/www.youtube.com\/embed\/uuoJmH6vgm4\" width=\"100%\" height=\"500\" frameborder=\"0\" allowfullscreen=\"allowfullscreen\"><\/iframe><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<blockquote><p>\u0160tefan B. Roman zomrel ako 66-ro\u010dn\u00fd 23. marca 1988 v kanadskom Markhame. Slovensko nav\u0161t\u00edvil trikr\u00e1t (1954, 1966 a 1968), uznania v domovine sa mu dostalo a\u017e posmrtne.<\/p><\/blockquote>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Jednej z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch osobnost\u00ed slovensk\u00e9ho krajansk\u00e9ho sveta \u0160tefanovi Boleslavovi Romanovi odhalila Matica slovensk\u00e1 a Miestny odbor MS v Prievidzi 4. okt\u00f3bra 2021 bustu v Martine. Ide o historicky prv\u00fa bustu tejto osobnosti na Slovensku. Foto: Matica slovensk\u00e1, matica.sk\n<p><strong>Bli\u017e\u0161ie inform\u00e1cie n\u00e1jdete na port\u00e1li www.Kanada.sk.<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<blockquote class=\"wp-embedded-content\" data-secret=\"56v5BNyelf\"><p><a href=\"https:\/\/www.unitedlife.sk\/stefan-boleslav-roman-a-svetovy-kongres-slovakov\/\" rel=\"nofollow noopener\" target=\"_blank\">\u0160tefan Boleslav Roman a Svetov\u00fd kongres Slov\u00e1kov<\/a><\/p><\/blockquote>\n<p><iframe class=\"wp-embedded-content\" sandbox=\"allow-scripts\" security=\"restricted\" style=\"position: absolute; visibility: hidden;\" title=\"&#8220;\u0160tefan Boleslav Roman a Svetov\u00fd kongres Slov\u00e1kov&#8221; &#8212; UnitedLife\" src=\"https:\/\/www.unitedlife.sk\/stefan-boleslav-roman-a-svetovy-kongres-slovakov\/embed\/#?secret=Xdd1vuAHJJ#?secret=56v5BNyelf\" data-secret=\"56v5BNyelf\" width=\"600\" height=\"338\" frameborder=\"0\" marginwidth=\"0\" marginheight=\"0\" scrolling=\"no\"><\/iframe><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Katedr\u00e1lu, ktor\u00fa nechal postavi\u0165, vysv\u00e4til s\u00e1m J\u00e1n Pavol II., spolu s M.R. \u0160tef\u00e1nikom sa pova\u017euje za najv\u00fdznamnej\u0161ieho Slov\u00e1ka 20. storo\u010dia.<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7937","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7937","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7937"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7937\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7937"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7937"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7937"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}