\u0160tefan Boleslav Roman je osobnos\u0165 slovenskej hist\u00f3rie, ktor\u00e1 je porovn\u00e1van\u00e1 s Milanom Rastislavom \u0160tef\u00e1nikom ako jedna z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch slovensk\u00fdch osobnost\u00ed 20. storo\u010dia. Aj Roman sa usiloval o presadzovanie slovensk\u00fdch z\u00e1ujmov a v\u010faka \u00faspe\u0161n\u00e9mu podnikaniu v z\u00e1mor\u00ed sa mu to aj darilo.<\/p>\n
<\/p>\n
Osobnosti \u0160tefana Boleslava Romana<\/strong> sme sa venovali u\u017e v troch pr\u00edspevkoch, ktor\u00e9 v\u00e1m odpor\u00fa\u010dame pre\u010d\u00edta\u0165. Kanadsk\u00e1 obchodn\u00e1 komora pripravila knihu Ur\u00e1nov\u00fd kr\u00e1\u013e<\/strong> a s\u00e9riu pr\u00edspevkov, v ktor\u00fdch predstavuje Romana z viacer\u00fdch uhlov poh\u013eadu – ako na podnikate\u013ea, akt\u00edvneho katol\u00edka i v\u00fdznamn\u00fa osobnos\u0165 slovensk\u00fdch dej\u00edn, ktor\u00e1 zalo\u017eila a financovala Svetov\u00fd kongres Slov\u00e1kov a dosiahla zv\u00fd\u0161enie povedomia o slovensk\u00fdch probl\u00e9moch v z\u00e1mor\u00ed.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Svoj prv\u00fd ve\u013ek\u00fd \u00faspech dosiahol \u0160tefan Roman v roku 1953, ke\u010f predal svoju invest\u00edciu 10 000 dol\u00e1rov vo firme Concord Mining Syndicate<\/strong>, po objaven\u00ed ropy v oblasti Leduc v provincii Alberta za dva mili\u00f3ny dol\u00e1rov. Za tento zisk k\u00fapil podiel v spolo\u010dnosti North Denison Mines<\/strong> iba za nie\u010do vy\u0161e 8 centov za akciu a do roku 1954 spolo\u010dnos\u0165 ovl\u00e1dol a premenoval na Consolidated Denison Mines<\/strong>.<\/p>\n V roku 1954 u\u017e pri prvom vrte v Elliot Lake v provincii Ontario, pribli\u017ene tis\u00edc kilometrov severne od Toronta, Roman rozpoznal l\u00edniu pret\u00ednaj\u00facu konglomer\u00e1t ur\u00e1nu. T\u00e1 nesk\u00f4r potvrdila najv\u00e4\u010d\u0161ie n\u00e1lezisko ur\u00e1nu<\/strong>, ktor\u00e9 bolo doposia\u013e na svete objaven\u00e9.<\/p>\n Tento objav urobil z jeho spolo\u010dnosti Denison Mines najv\u00e4\u010d\u0161ieho producenta ur\u00e1nu na svete. Popul\u00e1cia mesta Elliot Lake sa v priebehu rokov 1956 a\u017e 1961 zv\u00fd\u0161ila\u00a0 z 3 791 na 13 179 dom\u00e1cich. Nie v\u0161etci v meste v\u0161ak boli dom\u00e1ci, popul\u00e1cia sa pod\u013ea dostupn\u00fdch \u00fadajov koncom 50. rokov ust\u00e1lila na neuverite\u013en\u00fdch 25-tis\u00edc obyvate\u013eoch! Vplyv Romana teda mal dosah aj na zmenu \u017eivotov tis\u00edcov \u013eud\u00ed a ich rod\u00edn, hoci je pravdou, \u017ee v nasleduj\u00facich rokoch sa z lokality v\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed ods\u0165ahovala pod vplyvom v\u00fdvoja trhovej situ\u00e1cie s ur\u00e1nom.<\/p>\n <\/p>\n Treba zd\u00f4razni\u0165, \u017ee ve\u013ek\u00fd podnikate\u013esk\u00fd \u00faspech prich\u00e1dzal kr\u00e1tko po skon\u010den\u00ed druhej svetovej vojny, ktor\u00e1 podnietila dopyt po ur\u00e1ne ako surovine. Spojen\u00e9 \u0161t\u00e1ty americk\u00e9 v auguste 1945 zhodili at\u00f3mov\u00e9 bomby v Japonsku – \u201eLitle Boy\u201c na Hiro\u0161imu a \u201eFat Man\u201c na Nagasaki.<\/p>\n V auguste 1949 testoval at\u00f3mov\u00fa bombu aj Sovietsky zv\u00e4z v Semipalatinskom jadrovom polyg\u00f3ne, v okt\u00f3bri 1952 Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia a vo febru\u00e1ri 1960 aj Franc\u00fazsko.<\/p>\n V\u00a0novembri roku 1952 testovali USA prv\u00fa vod\u00edkov\u00fa bombu \u201eIvy Mike\u201c na ostrove Elugelab. Mala silu 10,4 megatony, \u010do bolo 600-kr\u00e1t silnej\u0161ie ako at\u00f3mov\u00e9 bomby, ktor\u00e9 zni\u010dili Hiro\u0161imu a\u00a0Nagasaki.<\/p>\n V auguste 1953 vyrobil vod\u00edkov\u00fa bombu aj Sovietsky zv\u00e4z, a to najm\u00e4 v\u010faka fyzikovi Andrejovi Sacharovovi. Testoval ju na strelnici v Semipalatinsku v Kazachstane. Okrem USA a ZSSR vod\u00edkov\u00fa bombu testovali u\u017e len tri krajiny, Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia, Franc\u00fazsko a \u010c\u00edna.<\/p>\n Za\u010diatkom 60. rokov sa charakter produkcie ur\u00e1nu zmenil. Arm\u00e1da Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch ukon\u010dila n\u00e1kup kanadsk\u00fdch ur\u00e1nov\u00fdch r\u00fad pre \u00fa\u010dely v\u00fdroby at\u00f3mov\u00fdch zbran\u00ed a od tejto doby sa ur\u00e1n za\u010dal dod\u00e1va\u0165 pre komer\u010dn\u00e9 jadrov\u00e9 elektr\u00e1rne.<\/p>\n Toti\u017e u\u017e v roku 1958 bolo zrejm\u00e9, \u017ee svetov\u00e1 produkcia ur\u00e1nu \u010faleko prevy\u0161uje dopyt a kanadsk\u00ed v\u00fdrobcovia dostali neofici\u00e1lne ozn\u00e1menie, \u017ee americk\u00e9 opcie na kanadsk\u00fa produkciu ur\u00e1nu v rokoch 1962 a\u017e 1966 nebud\u00fa uplatnen\u00e9. To sa napokon potvrdilo v roku 1959.<\/p>\n Jadrov\u00e9 elektr\u00e1rne sa za\u010dali budova\u0165 v USA, v Sovietskom zv\u00e4ze, vo Franc\u00fazsku, v Japonsku a nesk\u00f4r v\u0161ade inde. Hne\u010f po druhej svetovej vojne, v roku 1946, vznikla v USA organiz\u00e1cia USAEC (United States Atomic Energy Commission). Vplyvom v\u00fdroby at\u00f3movej bomby v Sovietskom zv\u00e4ze v roku 1949 USAEC v rokoch 1950 a\u017e 1952 20-kr\u00e1t zv\u00fd\u0161ila svoj rozpo\u010det. Do konca roku 1959 vykupovala za pevn\u00e9 vysok\u00e9 ceny v\u0161etku produkciu ur\u00e1novej rudy v USA a Kanade, vr\u00e1tane tej od s\u00fakromn\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed.<\/p>\n <\/p>\n Podnikate\u013esk\u00fd \u00faspech \u0160tefana Boleslava Romana v \u0161t\u00fdle \u201eself-made mana\u201c op\u00edsala vo svojej knihe Controlling Interest biznis redaktorka Diane Francis.<\/p>\n V roku 1967 t\u00fd\u017edenn\u00edk kanadsk\u00e9ho bansk\u00e9ho priemyslu \u201eThe Northern Miner\u201c \u0160tefana B. Romana vybral ako \u201eprv\u00e9ho mu\u017ea v banskom priemysle\u201c za to, \u017ee doslova \u201egeograficky uk\u00e1zal, \u017ee kanadsk\u00e9 peniaze a odborn\u00e9 znalosti m\u00f4\u017eu ve\u013emi \u00faspe\u0161ne konkurova\u0165 komuko\u013evek na svete\u201c.<\/p>\n V tom \u010dase prostredn\u00edctvom svojej u\u017e aj tak ve\u013ekej a r\u00fdchlo rozv\u00edjaj\u00facej sa spolo\u010dnosti Denison Mines vytvoril v\u00f4bec najv\u00e4\u010d\u0161ie dod\u00e1vky a predaj ur\u00e1nu na svete<\/strong>.<\/p>\n Jeho vtedaj\u0161ia r\u00ed\u0161a prez\u00fdvan\u00e1 aj \u201eThe Roman Empire\u201c zah\u0155\u0148ala prakticky cel\u00fd svet<\/strong>. Okrem \u0165a\u017eby a predaja ur\u00e1nu aj \u0165a\u017ebu uhlia v Britskej Kolumbii (vlastnil najv\u00e4\u010d\u0161ie uholn\u00e9 bane v Kanade), \u0165a\u017ebu liadku v kanadskej provincii New Brunswick a \u0165a\u017ebu ropy a zemn\u00e9ho plynu v Gr\u00e9cku (priatelil sa s vtedaj\u0161\u00edm gr\u00e9ckym prezidentom), Egypte, \u0160panielsku, Taliansku a v z\u00e1padnej Kanade.<\/p>\n Zaoberal sa aj finan\u010dn\u00fdmi slu\u017ebami prostredn\u00edctvom 45 % podielu v spolo\u010dnosti Standard Trustco a v\u00fdrobou priemyseln\u00fdch miner\u00e1lov v celej Severnej Amerike.<\/p>\n \u0160tefan Boleslav Roman je umiestnen\u00fd v kanadskej v siene sl\u00e1vy The Canadian Mining Hall of Fame a z\u00edskal najvy\u0161\u0161ie vyznamenanie Kanady – The Order of Canada.<\/p>\n <\/p>\n \u0160tefan Roman bol vynikaj\u00facim podnikate\u013eom, mal mimoriadne schopnosti predv\u00edda\u0165, ale aj zdrav\u00e9 sebavedomie, odvahu riskova\u0165 a po\u010das cel\u00e9ho \u017eivota sa sna\u017eil riadi\u0165 zdrav\u00fdm \u201esedliackym\u201c rozumom<\/strong>, pripom\u00edna Kanadsk\u00e1 obchodn\u00e1 komora.<\/p>\n Pre bli\u017e\u0161ie inform\u00e1cie nav\u0161t\u00edvte port\u00e1l www.Kanada.sk<\/strong>.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" \u0160tefan Boleslav Roman je osobnos\u0165 slovenskej hist\u00f3rie, ktor\u00e1 je porovn\u00e1van\u00e1 s Milanom Rastislavom \u0160tef\u00e1nikom ako jedna z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch slovensk\u00fdch osobnost\u00ed 20. storo\u010dia. Aj Roman sa usiloval o presadzovanie slovensk\u00fdch z\u00e1ujmov a v\u010faka \u00faspe\u0161n\u00e9mu podnikaniu v z\u00e1mor\u00ed sa mu to aj darilo.<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7977","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7977","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7977"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7977\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7977"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7977"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7977"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}\u0160tefan Boleslav Roman ako priemyseln\u00fd magn\u00e1t: \u00faspechy od za\u010diatku<\/h3>\n
Ur\u00e1n potrebovala ka\u017ed\u00e1 ve\u013emoc<\/h3>\n
Namiesto zbran\u00ed sa ur\u00e1n preorientoval na v\u00fdrobu energie<\/h3>\n
K\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 bolo prisp\u00f4sobi\u0165 sa trhu a vedie\u0165 odhadn\u00fa\u0165 trendy<\/h3>\n