{"id":7987,"date":"2022-11-15T00:00:00","date_gmt":"2022-11-14T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/iran-jazd-pasivna-ventilacia-klimatizacia-fifa\/"},"modified":"2022-11-15T00:00:00","modified_gmt":"2022-11-14T23:00:00","slug":"iran-jazd-pasivna-ventilacia-klimatizacia-fifa","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/iran-jazd-pasivna-ventilacia-klimatizacia-fifa\/","title":{"rendered":"Modern\u00e9 prevedenie starobylej klimatiz\u00e1cie onedlho vyu\u017eije aj Svetov\u00fd poh\u00e1r FIFA"},"content":{"rendered":"<p>Lapa\u010de vetra kedysi sl\u00fa\u017eili ako pas\u00edvna klimatiz\u00e1cia, bez ktorej sa nezaobi\u0161la \u017eiadna dom\u00e1cnos\u0165 v tropickom podneb\u00ed. S\u00fa\u010dasn\u00e1 snaha o \u010do najmen\u0161iu spotrebu energi\u00ed sa k tejto mo\u017enosti op\u00e4\u0165 vracia.<\/p>\n<h3>Teploty neklesaj\u00fa<\/h3>\n<p>Extr\u00e9mne v\u00fdkyvy tepla za\u017e\u00edvame u\u017e nieko\u013eko rokov. Ka\u017ed\u00e9 leto po\u010d\u00favame to, ako si m\u00e1me pam\u00e4ta\u0165, \u017ee nasleduj\u00face bude op\u00e4\u0165 o nie\u010do such\u0161ie. Pranostiky o \u201eKatar\u00edne na blate\u201c d\u00e1vno nes\u013eubuj\u00fa zasne\u017een\u00e9 Vianoce. <strong>St\u00fapaj\u00face hodnoty na teplomeroch<\/strong> ignoruj\u00fa \u0161tyri ro\u010dn\u00e9 obdobia, ktor\u00fdmi sme sa kedysi poctivo riadili. Dlh\u0161ia potreba ochladzovania preto sp\u00f4sobuje zv\u00fd\u0161en\u00fd dopyt po najr\u00fdchlej\u0161ej sp\u00e1se, a tou je klimatiz\u00e1cia.<\/p>\n Spa\u013euj\u00face Slnko, vyschnut\u00e9 polia, nedostatok vody &#8211; glob\u00e1lne otep\u013eovanie zasahuje na\u0161e \u017eivoty z ka\u017edej strany. zdroj: unsplash.com\n<p>Slovensko, le\u017eiace v strednej Eur\u00f3pe, takisto zastihla zmena kl\u00edmy. Podiel klimatiz\u00e1ci\u00ed sa odr\u00e1\u017ea od ekonomickej \u00farovne &#8211; naj\u010dastej\u0161ie sa vyskytuj\u00fa v rodinn\u00fdch domoch, av\u0161ak sk\u00f4r v mest\u00e1ch ne\u017e na dedin\u00e1ch. Nepotrebujeme zn\u00ed\u017ei\u0165 teplotu len po\u010das leta a zimy, ale aj v takzvan\u00fdch prechodn\u00fdch obdobiach na jar a na jese\u0148. V\u00fdsledkom je <strong>n\u00e1rast vyu\u017e\u00edvania elektrickej energie<\/strong> potrebnej na spr\u00e1vny chod chladiacich syst\u00e9mov.<\/p>\n<h3>Starod\u00e1vne chladiace ve\u017ee<\/h3>\n<p>Krajiny, ktor\u00e9 sa museli s\u00a0nekon\u010diacim teplom vysporiada\u0165 u\u017e pred st\u00e1ro\u010diami, sa <strong>vedeli vyn\u00e1js\u0165<\/strong> aj bez elektriny. Prv\u00e9 technol\u00f3gie na zachyt\u00e1vanie vetra sa na\u0161li napr\u00edklad v starovekom Egypte. Budovy tu mali <strong>hrub\u00e9 steny a m\u00e1lo okien smeruj\u00facich k Slnku.<\/strong> Okn\u00e1 na nas\u00e1vanie vzduchu boli v\u017edy na strane prevl\u00e1daj\u00facich vetrov a v\u00fdstupn\u00fd otvor sa nach\u00e1dzal na druhom konci \u2013 v arab\u010dine je tento druh architekt\u00fary zn\u00e1my pod n\u00e1zvom <em>malqaf<\/em>. Niektor\u00ed historici v\u0161ak tvrdia, \u017ee rodiskom lapa\u010da vetra bol samotn\u00fd Ir\u00e1n.<\/p>\n Okrem plnenia funk\u010dn\u00e9ho \u00fa\u010delu chladenia domov, mali ve\u017ee aj siln\u00fd kult\u00farny v\u00fdznam. V\u00a0roku 2017 sa Jazd zaradil do svetov\u00e9ho dedi\u010dstva UNESCO. zdroj: unsplash.com\n<p>O <strong>perzskej civiliz\u00e1cii<\/strong> sa v\u0161eobecne vie, \u017ee do \u0161trukt\u00far svojich budov prid\u00e1vala vylep\u0161enia na umo\u017enenie kvalitnej\u0161ieho chladenia. Mesto Jazd patr\u00ed pr\u00e1ve kv\u00f4li nad\u010dasovej architekt\u00fare k stredobodu tvorivej vynaliezavosti. <strong>Jazd je pre mnoh\u00fdch domovom starovek\u00fdch in\u017einierskych z\u00e1zrakov.<\/strong> Na jeho \u00fazem\u00ed n\u00e1jdete podzemn\u00fa chladiacu \u0161trukt\u00faru <em>yakhch\u0101l<\/em>, podzemn\u00fd zavla\u017eovac\u00ed syst\u00e9m <em>kanats<\/em> a dokonca aj sie\u0165 kuri\u00e9rov <em>pirradazi\u0161<\/em>, ktor\u00ed predbehli po\u0161tov\u00e9 slu\u017eby v USA o viac ako 2 000 rokov.<\/p>\n<p>Hovor\u00ed sa, \u017ee Jazd m\u00e1 najviac lapa\u010dov vetra na svete. Ich pr\u00edtomnos\u0165 bola pre hor\u00facu a vyprahnut\u00fa krajinu nevyhnutn\u00e1, aj ke\u010f dnes s\u00fa sk\u00f4r historickou pamiatkou. Tieto \u0161trukt\u00fary teraz pri\u0165ahuj\u00fa akademikov, architektov a in\u017einierov sp\u00e4\u0165 do p\u00fa\u0161tneho mesta, aby zistili, ak\u00fa \u00falohu by mohli hra\u0165 pri udr\u017eiavan\u00ed chladu v r\u00fdchlo sa zahrievaj\u00facom svete.<\/p>\n<h3>How does it work?<\/h3>\n<p>Vysok\u00e9 <strong>kom\u00ednov\u00e9 kon\u0161trukcie sa tiahnu zo strechy za \u00fa\u010delom rozoslania chladn\u00e9ho vetra do vn\u00fatra budovy<\/strong>. Tvar ve\u017ee v\u0161ak podlieha viacer\u00fdm faktorom \u2013 rozlo\u017eeniu domu, polohe, \u010di po\u010dtu otvorov. Najjednoduch\u0161\u00ed dizajn smeruje k ve\u017ei otv\u00e1raj\u00facej sa smerom k prevl\u00e1daj\u00facemu vetru, aby sa vytvorilo prirodzen\u00e9 vetranie.<\/p>\n<p>Existuj\u00fa <strong>dve hlavn\u00e9 sily<\/strong>, ktor\u00fdmi sa klimatiz\u00e1cia poh\u00e1\u0148a naprie\u010d objektom: <strong>prich\u00e1dzaj\u00faci vietor a zmena vztlaku vzduchu v z\u00e1vislosti od teploty.<\/strong> Starovek\u00ed architekti brali do \u00favahy fakt, \u017ee teplej\u0161\u00ed vzduch m\u00e1 tendenciu st\u00fapa\u0165 nad chladnej\u0161\u00ed a hustej\u0161\u00ed vzduch. Po prv\u00e9, vzduch zachyten\u00fd otvorom lapa\u010da vetra pr\u00fadi ni\u017e\u0161ie do obydlia, pri\u010dom sa na \u00fap\u00e4t\u00ed ve\u017ee uklad\u00e1 v\u0161etok piesok alebo ne\u010distoty. Potom vzduch pr\u00fadi cel\u00fdm interi\u00e9rom budovy. Za pomoci tlaku ohriaty vzduch st\u00fapa a op\u00fa\u0161\u0165a budovu cez in\u00fa ve\u017eu alebo vybudovan\u00fd otvor.<\/p>\n<h3>Ochladenie po\u010das Majstrovstiev sveta<\/h3>\n<p><strong>P\u00fa\u0161tny hmyz a\u00a0hromadenie piesku znamenali, \u017ee sa lapa\u010de vetra postupne prestali vyu\u017e\u00edva\u0165<\/strong>. Nane\u0161\u0165astie, konven\u010dn\u00e1 mechanick\u00e1 klimatiz\u00e1cia predstavuje p\u00e4tinu celkovej spotreby elektrickej energie na celom svete. Negat\u00edvne p\u00f4sob\u00ed aj vyu\u017e\u00edvanie fos\u00edlnych pal\u00edv, ktor\u00e9 pri uvo\u013enen\u00ed do atmosf\u00e9ry p\u00f4sobia ako siln\u00e9 sklen\u00edkov\u00e9 plyny.<\/p>\n<p>Preto sa do popredia postupne dost\u00e1vaj\u00fa <strong>starod\u00e1vne alternat\u00edvy v\u00a0novom \u0161ate.<\/strong> Pr\u00edkladom je startup <strong>Free Running Buildings<\/strong>. Prvotn\u00fdm z\u00e1merom je vytv\u00e1ra\u0165 komer\u010dne dostupn\u00e9 produkty zalo\u017een\u00e9 na syst\u00e9me star\u00fdch vetern\u00fdch ve\u017e\u00ed. Pou\u017eit\u00edm met\u00f3d pas\u00edvneho chladenia vzduchov\u00e9 ve\u017ee zachytia vzduch predt\u00fdm, ako sa pre\u010derp\u00e1 potrub\u00edm studenej vody, ochlad\u00ed sa a\u00a0stabilizuje teplotu.<\/p>\n Hoci sa futbalov\u00e1 s\u00fa\u0165a\u017e presunula z leta na november a december, priemern\u00e1 teplota sa v tomto obdob\u00ed pohybuje medzi 25\u00b0 \u2013 29\u00b0 Celzia. zdroj: unsplash.com\n<p>Technol\u00f3gia \u201e<strong>FREECOOL<\/strong>\u201c sa onedlho popasuje s podujat\u00edm, na ktorom sa z\u00fa\u010dastn\u00ed vy\u0161e 40 000 futbalov\u00fdch fan\u00fa\u0161ikov. Ned\u00e1vno zrekon\u0161truovan\u00fd medzin\u00e1rodn\u00fd \u0161tadi\u00f3n Khalifa sa stane miestom Svetov\u00e9ho poh\u00e1ra FIFA u\u017e od 20. novembra. \u0160tadi\u00f3n v katarskej Dauhe tak okrem \u0161portov\u00e9ho z\u00e1\u017eitku pon\u00fakne aj energeticky efekt\u00edvny chladiaci syst\u00e9m pre v\u0161etk\u00fdch z\u00fa\u010dastnen\u00fdch.<\/p>\n<p><strong>Zdroje: www.bbc.com, www.bigthink.com<\/strong><\/p>\n<p><strong>Zdroj titulnej fotografie: www.unsplash.com<\/strong><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Lapa\u010de vetra kedysi sl\u00fa\u017eili ako pas\u00edvna klimatiz\u00e1cia, bez ktorej sa nezaobi\u0161la \u017eiadna dom\u00e1cnos\u0165 v tropickom podneb\u00ed. S\u00fa\u010dasn\u00e1 snaha o \u010do najmen\u0161iu spotrebu energi\u00ed sa k<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-7987","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7987","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=7987"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/7987\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=7987"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=7987"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=7987"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}