{"id":8011,"date":"2022-11-25T00:00:00","date_gmt":"2022-11-24T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/vyskum-potvrdil-ze-macky-nas-mozu-pocuvat\/"},"modified":"2022-11-25T00:00:00","modified_gmt":"2022-11-24T23:00:00","slug":"vyskum-potvrdil-ze-macky-nas-mozu-pocuvat","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/vyskum-potvrdil-ze-macky-nas-mozu-pocuvat\/","title":{"rendered":"V\u00fdskum potvrdil, \u017ee ma\u010dky n\u00e1s m\u00f4\u017eu po\u010d\u00fava\u0165. Sta\u010d\u00ed pou\u017ei\u0165 spr\u00e1vny t\u00f3n hlasu"},"content":{"rendered":"<p>V spolo\u010dnosti \u010dasto vznikaj\u00fa pomyseln\u00e9 delenia na milovn\u00edkov psov a ma\u010diek. Majitelia psov v mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch nech\u00e1pu, pre\u010do si niekto zaobstaral ma\u010dku, nako\u013eko jej povaha je viac nez\u00e1visl\u00e1 a je \u0165a\u017e\u0161ie sa s \u0148ou spoji\u0165. Av\u0161ak <strong>\u0161t\u00fadia publikovan\u00e1 v roku 2020 prin\u00e1\u0161a ne\u010dakan\u00fd zvrat<\/strong>, informuje port\u00e1l ScienceAlert.<\/p>\n<p>Vedci zistili, \u017ee pokia\u013e sa na ne pozer\u00e1me pri\u017em\u00faren\u00fdmi o\u010dami a pomal\u00fdm \u017emurkan\u00edm, s\u00fa vo\u010di n\u00e1m viac vn\u00edmav\u00e9. M\u00f4\u017ee to by\u0165 t\u00fdm, \u017ee dan\u00fd sp\u00f4sob je pre toto zvieracie plemeno priam typick\u00fd. Neofici\u00e1lne d\u00f4kazy majite\u013eov nazna\u010dili, \u017ee <strong>skop\u00edrovanie spom\u00ednan\u00e9ho v\u00fdrazu mu m\u00f4\u017ee ozn\u00e1mi\u0165, \u017ee sme priate\u013esk\u00ed a otvoren\u00ed interakcii<\/strong>.<\/p>\n<p><strong><em>\u201eAko niekto, kto \u0161tudoval spr\u00e1vanie zvierat a je majite\u013eom ma\u010diek, m\u00f4\u017eem pouk\u00e1za\u0165 na to, \u017ee ma\u010dky a \u013eudia dok\u00e1\u017eu komunikova\u0165 t\u00fdmto sp\u00f4sobom. Ide o nie\u010do, \u010do majitelia u\u017e tu\u0161ili, \u010di\u017ee je vzru\u0161uj\u00face n\u00e1js\u0165 d\u00f4kazy,\u201c<\/em><\/strong> povedala po publikovan\u00ed v\u00fdsledkov v\u00fdskumu psychologi\u010dka Karen McComb z University of Sussex vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii.<\/p>\n<h3>Dva experimenty<\/h3>\n<p>Port\u00e1l NDTV uv\u00e1dza, \u017ee v spojen\u00ed s danou s\u00favislos\u0165ou sa uskuto\u010dnili dva experimenty. <strong>V prvom sa z\u00fa\u010dastnilo 21 ma\u010diek zo 14 r\u00f4znych dom\u00e1cnost\u00ed<\/strong>, pri\u010dom testy sa uskuto\u010dnili v dome ka\u017edej z nich. Pohybovali sa vo vekovej skupine a\u017e do 16 rokov.<\/p>\n<p>Po tom, ako sa jednotliv\u00e1 ma\u010dka usadila, majite\u013e dostal pokyn, aby si sadol pribli\u017ene meter od nej a pomaly \u017emurkal, p\u00ed\u0161e ScienceAlert. Po porovnan\u00ed v\u00fdsledkov zaznamenan\u00fdch na kamerovom z\u00e1zname sa dok\u00e1zalo, \u017ee <strong>ma\u010dky v danom pr\u00edpade zvykn\u00fa \u017emurka\u0165 pomal\u0161ie<\/strong>.<\/p>\n<p>Druh\u00fd experiment zah\u0155\u0148al 24 ma\u010diek z \u00f4smich dom\u00e1cnost\u00ed. <strong>Pre tentokr\u00e1t ne\u017emurkali majitelia, ale v\u00fdskumn\u00edci<\/strong>, ktor\u00ed doposia\u013e s \u0148ou nemali \u017eiaden kontakt. Okrem \u017emurkania k nej pribl\u00ed\u017eili ruku, aby zistili jej reakciu. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee nielen\u017ee ma\u010dky vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov \u017emurkli sp\u00e4\u0165, ale z\u00e1rove\u0148 sa pribl\u00ed\u017eili k natiahnutej ruke.<\/p>\n<p><strong>McComb tvrd\u00ed, \u017ee i\u0161lo o prv\u00fa \u0161t\u00fadiu sk\u00famaj\u00facu \u00falohu pomal\u00e9ho \u017emurkania v komunik\u00e1cii medzi ma\u010dkou a \u010dlovekom.<\/strong> Z\u00e1rove\u0148 ide o nie\u010do, \u010do si \u013eudia m\u00f4\u017eu be\u017ene vysk\u00fa\u0161a\u0165 pokojne aj s ma\u010dkami na ulici.<\/p>\n Ma\u010dky s\u00fa ove\u013ea viac v s\u00falade s majite\u013emi, ne\u017e sa predpokladalo. Zdroj: pexels.com\n<p><strong><em>\u201ePokia\u013e ide o to, pre\u010do ma\u010dky reaguj\u00fa t\u00fdmto sp\u00f4sobom, dalo by sa poveda\u0165, \u017ee u ma\u010diek sa vyvinulo pomal\u00e9 \u017emurkanie, preto\u017ee \u013eudia ho pova\u017eovali za pozit\u00edvne. Z\u00e1rove\u0148 je aj mo\u017en\u00e9, \u017ee za\u010dalo ako sp\u00f4sob, ako preru\u0161i\u0165 nepreru\u0161ovan\u00fd poh\u013ead, ktor\u00fd je v soci\u00e1lnej interakcii potenci\u00e1lne ohrozuj\u00faci,\u201c<\/em><\/strong> cituje NDTV autora \u0161t\u00fadie Tasmina Humphreya.<\/p>\n<h3>Sp\u00e4tos\u0165 s majite\u013eom<\/h3>\n<p>Pre milovn\u00edkov ma\u010diek nemus\u00ed by\u0165 spom\u00ednan\u00fd jav prekvapen\u00edm. V\u00fdskum v priebehu posledn\u00fdch rokov pouk\u00e1zal aj na to, \u017ee <strong>na\u0161i ma\u010dkovit\u00ed priatelia s\u00fa ove\u013ea viac v s\u00falade so svojimi majite\u013emi, ne\u017e sa predpokladalo<\/strong>, informuje ScienceAlert. Pr\u00edkladom m\u00f4\u017ee by\u0165 napr\u00edklad to, \u017ee reaguj\u00fa na \u013eud\u00ed, ktor\u00ed s\u00fa k n\u00edm vn\u00edmav\u00ed.<\/p>\n<p><strong>Rovnako je dok\u00e1zan\u00e9, \u017ee odzrkad\u013euj\u00fa osobnostn\u00e9 \u010drty svojich majite\u013eov<\/strong>. M\u00f4\u017ee to vysvet\u013eova\u0165 aj to, pre\u010do s\u00fa ich takzvan\u00fdm rozveselen\u00edm, ke\u010f s\u00fa smutn\u00ed. Okrem toho maj\u00fa put\u00e1 s \u013eu\u010fmi prekvapivo hlbok\u00e9.<\/p>\n<p>Av\u0161ak je \u0165a\u017ek\u00e9 vysvetli\u0165, pre\u010do na n\u00e1s \u017emurkaj\u00fa dan\u00fdm sp\u00f4sobom. <strong>Jav\u00ed sa to ako prostriedok na signaliz\u00e1ciu ben\u00edgnych \u00famyslov, nako\u013eko sa predpoklad\u00e1, \u017ee interpretuj\u00fa nepreru\u0161ovan\u00e9 pozeranie ako hroziv\u00e9.<\/strong><\/p>\n<p>V kone\u010dnom d\u00f4sledku ide o pozit\u00edvnu reakciu, preto\u017ee m\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 aj o sp\u00f4sob, ako im lep\u0161ie porozumie\u0165. Pokia\u013e k tomu dospejeme, <strong>m\u00f4\u017ee to ma\u0165 pozit\u00edvny dopad na ich emocion\u00e1lne zdravie<\/strong>.<\/p>\n<h3>Te\u00f3ria vysok\u00e9ho hlasu<\/h3>\n<p>Mnoh\u00ed majitelia ma\u010diek za\u017eili situ\u00e1ciu, kedy sa im ich ma\u010dkovit\u00fd priate\u013e po zavolan\u00ed odvr\u00e1til. Port\u00e1l The New York Times uv\u00e1dza, \u017ee <strong>je vedecky dok\u00e1zan\u00e9, \u017ee ma\u010dky n\u00e1s m\u00f4\u017eu po\u010d\u00fava\u0165<\/strong>.<\/p>\n<p>\u0160t\u00fadia franc\u00fazskych vedcov uverejnen\u00e1 v \u010dasopise Animal Cognition prich\u00e1dza so zisten\u00edm, \u017ee <strong>ma\u010dky m\u00f4\u017eu reagova\u0165 na \u201ere\u010d riaden\u00fa ma\u010dkami\u201c<\/strong>. Zah\u0155\u0148a vysok\u00fd hlas podobn\u00fd tomu, ktor\u00fdm sa prihov\u00e1rame b\u00e1b\u00e4tk\u00e1m. Z\u00e1rove\u0148 reaguj\u00fa aj na to, kto sa im prihov\u00e1ra.<\/p>\n Ma\u010dky maj\u00fa put\u00e1 s \u013eu\u010fmi prekvapivo hlbok\u00e9. Zdroj: pexels.com\n<p><strong><em>\u201eZistili sme, \u017ee ke\u010f ma\u010dky po\u010duli svojich majite\u013eov prostredn\u00edctvom vysok\u00e9ho hlasu, reagovali viac, ako ke\u010f ho po\u010duli pri be\u017enom rozhovore,\u201c<\/em><\/strong> vysvet\u013euje autorka \u0161t\u00fadie Charlotte de Mouzon.<\/p>\n<p>V\u00fdskum sa zrealizoval priamo v domovoch jednotliv\u00fdch ma\u010diek, <strong>pri\u010dom sa im prehrali nahr\u00e1vky zah\u0155\u0148aj\u00face r\u00f4zne typy re\u010di<\/strong>. Ich reakcie m\u00f4\u017eeme pova\u017eova\u0165 za ve\u013emi jemn\u00e9, av\u0161ak v\u00fdskumn\u00fd t\u00edm sa ob\u00e1val, \u017ee nebud\u00fa reagova\u0165 v\u00f4bec. Mohli sa prejavova\u0165 len pohybom ucha, oto\u010den\u00edm hlavy smerom k reproduktoru \u010di zastaven\u00edm toho, \u010do robili.<\/p>\n<p><strong>Okrem toho ide aj o doplnenie v\u00fdskumu Dr. Vitale o vz\u0165ahu medzi ma\u010dkou a majite\u013eom<\/strong>. Poukazuje v \u0148om na jeho d\u00f4le\u017eitos\u0165, nako\u013eko kop\u00edruje spojenie medzi ma\u010diatkom a matkou.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>V spolo\u010dnosti \u010dasto vznikaj\u00fa pomyseln\u00e9 delenia na milovn\u00edkov psov a ma\u010diek. Majitelia psov v mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch nech\u00e1pu, pre\u010do si niekto zaobstaral ma\u010dku, nako\u013eko jej povaha<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8011","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8011","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8011"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8011\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8011"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8011"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8011"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}