{"id":8012,"date":"2022-11-25T00:00:00","date_gmt":"2022-11-24T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/spinlaunch-update-zabrzdia-jeho-plany-fyziklane-zakony\/"},"modified":"2022-11-25T00:00:00","modified_gmt":"2022-11-24T23:00:00","slug":"spinlaunch-update-zabrzdia-jeho-plany-fyziklane-zakony","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/spinlaunch-update-zabrzdia-jeho-plany-fyziklane-zakony\/","title":{"rendered":"SpinLaunch UPDATE: Zabrzdia jeho pl\u00e1ny fyzik\u00e1lne z\u00e1kony?"},"content":{"rendered":"

Existuje nieko\u013eko probl\u00e9mov, s ktor\u00fdmi SpinLaunch mus\u00ed r\u00e1ta\u0165. Nadch\u00e1dzaj\u00face v\u00fdzvy bu\u010f v\u00fdskumn\u00fd t\u00edm odradia, alebo sa do\u010dk\u00e1me historick\u00e9ho \u00faspechu v r\u00e1mci vesm\u00edrnych technol\u00f3gi\u00ed.<\/p>\n

Takmer dokonal\u00fd pl\u00e1n<\/h3>\n

Projekt SpinLauch sme v\u00e1m na na\u0161om webe pribl\u00ed\u017eili v j\u00fani. Jonathan Yaney v roku 2014 zalo\u017eil start-up s cie\u013eom prehodnoti\u0165 technol\u00f3giu vyp\u00fa\u0161\u0165ania telies do vesm\u00edru<\/strong>. Ke\u010f\u017ee je prev\u00e1dzka raketopl\u00e1nov <\/strong>n\u00e1kladn\u00e1 aj z ekologick\u00e9ho h\u013eadiska, kinetick\u00fd syst\u00e9m nach\u00e1dza na tento probl\u00e9m rie\u0161enie. Minul\u00fd okt\u00f3ber vykonali prv\u00fd \u00faspe\u0161n\u00fd \u0161tart na testovacom mieste Spaceport v Novom Mexiku.<\/p>\n Raketov\u00e9 palivo stoj\u00ed nielen nemal\u00e9 peniaze, ale ochudob\u0148uje aj zdravie na\u0161ej plan\u00e9ty. zdroj: unsplash.com\n

Nasadenie mal\u00fdch satelitov na n\u00edzku obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu Zeme by posunulo vesm\u00edrny biznis op\u00e4\u0165 o\u00a0nie\u010do \u010falej, nejde v\u0161ak o\u00a0nezn\u00e1my koncept<\/strong>. V\u00a050. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia si balistick\u00fd in\u017einier Gerald Bull uvedomil, \u017ee dostato\u010dne ve\u013ek\u00fd kan\u00f3n by mohol vystreli\u0165 n\u00e1klad priamo do vesm\u00edru. N\u00e1sledne vznikol projekt High Altitude Research Project (HARP), ktor\u00fd fungoval od roku 1962 a\u00a0vyp\u00e1lil viac ne\u017e 200 rakiet<\/strong>.<\/p>\n

Delo dok\u00e1zalo vystreli\u0165 sond\u00e1\u017ene rakety do v\u00fd\u0161ky pribli\u017ene 180 kilometrov<\/strong>. HARP uskuto\u010dnil posledn\u00fd test v\u00a0roku 1967, kv\u00f4li nenaplnenej predstave o\u00a0zv\u00fd\u0161enej r\u00fdchlosti, ktor\u00e1 by objekty dostala nad hranicu obe\u017enej dr\u00e1hy.<\/p>\n

Prototypy SpinLaunch zaznamenali nieko\u013eko vydaren\u00fdch pokusov, no st\u00e1le sa ofici\u00e1lne nepova\u017euj\u00fa za plnohodnotn\u00e9 zariadenie. \u010co zatia\u013e dosiahli a\u00a0\u010do musia zdokonali\u0165, aby sa pl\u00e1n premenil na skuto\u010dnos\u0165?<\/strong><\/p>\n

Vy\u0161\u0161ia r\u00fdchlos\u0165 je zatia\u013e nedosiahnute\u013en\u00e1<\/h3>\n

Samotn\u00e1 my\u0161lienka SpinLaunch je ve\u013emi jednoduch\u00e1. Namiesto sp\u00f4sobu \u201eodisti\u0165 a\u00a0vyp\u00e1li\u0165\u201c, ako to urobil HARP, SpinLaunch je vlastne ve\u013ek\u00fd kruhov\u00fd ur\u00fdch\u013eova\u010d<\/strong>. Na jednom konci centrif\u00fagy je n\u00e1klad, na druhom konci ho vyva\u017euje protiz\u00e1va\u017eie. Uzavret\u00fd priestor vytvor\u00ed tlak, a potom sa zariadenie rozto\u010d\u00ed obrovskou r\u00fdchlos\u0165ou.<\/p>\n

Cie\u013eom nie je dosta\u0165 sa rovno vesm\u00edru, sk\u00f4r \u201elen\u201c do extr\u00e9mne vysok\u00fdch nadmorsk\u00fdch v\u00fd\u0161ok. A\u017e potom \u0161tartuje pomocn\u00e1 raketa, ktor\u00e1 vynesie n\u00e1klad do kozmu. V\u010faka tomu sa zn\u00ed\u017eia nielen n\u00e1klady na palivo, ale v\u00fdrazne sa zn\u00ed\u017ei aj cena \u0161tartovacieho d\u0148a.<\/strong> V ide\u00e1lnom pr\u00edpade bude SpinLaunch schopn\u00fd vyp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 ve\u013ea u\u017eito\u010dn\u00fdch n\u00e1kladov ka\u017ed\u00fd de\u0148, za zlomok ceny dokonca opakovane pou\u017eite\u013en\u00fdch \u0161tartov rakiet.<\/p>\n

Prototyp zatia\u013e splnil nieko\u013eko d\u00f4le\u017eit\u00fdch testovac\u00edch bodov:<\/p>\n

    \n
  • \u00faspe\u0161n\u00e9 odpojenie v\u00e1kuov\u00e9ho modulu po \u0161tarte<\/li>\n
  • dosiahnutie v\u00fdjazdovej r\u00fdchlosti 1600 km\/h<\/li>\n
  • n\u00e1klad sa ocitol vo v\u00fd\u0161ke takmer 10 km<\/li>\n<\/ul>\n

    V\u00fdsledky s\u00fa v r\u00e1mci sk\u00fa\u0161obn\u00e9ho zariadenia pozoruhodn\u00e9, no st\u00e1le existuje priestor na vylep\u0161enie. Aby vesm\u00edrna z\u00e1sielka \u00faspe\u0161ne vst\u00fapila na n\u00edzku obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu Zeme, mus\u00ed dosiahnu\u0165 v\u00fd\u0161ku najmenej 300 kilometrov s orbit\u00e1lnou r\u00fdchlos\u0165ou 25 000 km\/h<\/strong>. Je centrif\u00fagov\u00fd syst\u00e9m na tak\u00e9to za\u0165a\u017eenie stavan\u00fd?<\/p>\n

    1.Zvl\u00e1dne n\u00e1klad vysok\u00fd tlak?<\/h3>\n

    Satelity a in\u00e9 testovacie teles\u00e1 musia pod\u013ea ide\u00e1lnych podmienok dosiahnu\u0165 osemkr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ie maxim\u00e1lne zr\u00fdchlenie ne\u017e s\u00fa jeho s\u00fa\u010dasn\u00e9 hodnoty. Tieto podmienky vedci doteraz nesk\u00fasili prekona\u0165, preto\u017ee hroz\u00ed po\u0161kodenie n\u00e1kladu a raketov\u00e9ho syst\u00e9mu.<\/p>\n

    2. Neporu\u0161en\u00e1 \u201evesm\u00edrna prikr\u00fdvka\u201c<\/h3>\n

    Ako pri ka\u017edom ve\u013ekom projekte, najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie je dba\u0165 na detaily. Pl\u00e1\u0161\u0165 z materi\u00e1lu naz\u00fdvan\u00e9ho mylar<\/em> sl\u00fa\u017ei na tepeln\u00fa regul\u00e1ciu povrchu vesm\u00edrnej sondy. Vypustenie n\u00e1kladu zo stroja sa riadi z\u00e1konmi kinetiky \u2013 mno\u017estvo kinetickej energie je \u00famern\u00e9 hmotnosti telesa a z\u00e1rove\u0148 \u00famern\u00e9 jeho r\u00fdchlosti na druh\u00fa.<\/p>\n

    Pokia\u013e by teda n\u00e1klad chcel cielene prerazi\u0165 n\u00edzku obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu a\u00a0pripoji\u0165 sa k\u00a0raketopl\u00e1nu, v\u0161etky zmienen\u00e9 parametre by boli dvadsa\u0165p\u00e4\u0165kr\u00e1t r\u00fdchlej\u0161ie, silnej\u0161ie…a pr\u00edpadne aj ni\u010divej\u0161ie. Raketov\u00fd pl\u00e1\u0161\u0165 by tak musel odola\u0165 ove\u013ea n\u00e1ro\u010dnej\u0161\u00edm podmienkam.<\/p>\n

    3. Zv\u00fd\u0161en\u00e1 sila odporu<\/h3>\n

    Zvy\u010dajne sa rakety pohybuj\u00fa pomal\u0161ie v bl\u00edzkosti zemsk\u00e9ho povrchu – kde je atmosf\u00e9ra najhustej\u0161ia – a naberaj\u00fa r\u00fdchlos\u0165, ke\u010f pokra\u010duj\u00fa v zr\u00fdch\u013eovan\u00ed cez atmosf\u00e9ru. Najvy\u0161\u0161ie r\u00fdchlosti sa dosahuj\u00fa v najvy\u0161\u0161\u00edch nadmorsk\u00fdch v\u00fd\u0161kach: tam, kde je vzduch najred\u0161\u00ed.<\/p>\n

    SpinLauch sa pri spusten\u00ed spr\u00e1va opa\u010dne. Najr\u00fdchlej\u0161\u00ed je pr\u00e1ve v miestach s hustou atmosf\u00e9rou. Satelit sa preto nadmerne zahrieva, \u010do ovplyv\u0148uje kvalitu, v akej doraz\u00ed k rakete.<\/p>\n

    Testy rozhodne nie s\u00fa na konci<\/h3>\n

    Ur\u00fdch\u013eova\u010d m\u00e1 rozhodne na\u0161liapnut\u00e9 na to, aby sa z neho stala skuto\u010dn\u00e1 pom\u00f4cka pre vysielanie dru\u017e\u00edc do kozmu. V snahe dosta\u0165 sa do vesm\u00edru sa sk\u00famaj\u00fa r\u00f4zne mo\u017enosti, ale zv\u00e4\u010d\u0161enie prototypu je zriedka tak\u00e9 jednoduch\u00e9, ako by sa na prv\u00fd poh\u013ead mohlo zda\u0165. \u010eal\u0161ie pr\u00edpadn\u00e9 \u00faspechy s\u00fa k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 nielen pre samotn\u00fd startup, ale aj pre bud\u00facnos\u0165 vesm\u00edrneho podnikania.<\/strong><\/p>\n

    Bud\u00facnos\u0165 vesm\u00edrneho podnikania: SpinLaunch posiela satelity do kozmu r\u00fdchlej\u0161ie a \u0161etrnej\u0161ie<\/a><\/p><\/blockquote>\n