{"id":8026,"date":"2022-12-03T00:00:00","date_gmt":"2022-12-02T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/29454-2\/"},"modified":"2022-12-03T00:00:00","modified_gmt":"2022-12-02T23:00:00","slug":"29454-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/29454-2\/","title":{"rendered":"Hist\u00f3ria \u0161achu ako ste ju nepoznali!"},"content":{"rendered":"<p>Korene \u0161achu siahaj\u00fa do d\u00e1vnej minulosti, tak\u017ee je logick\u00e9, \u017ee ani t\u00ed najsk\u00fasenej\u0161\u00ed hr\u00e1\u010di nemusia pozna\u0165 tieto fakty o jeho hist\u00f3rii.<\/p>\n<p>Skuto\u010dn\u00e9<strong> tajomstv\u00e1 \u0161achu s\u00fa zahalen\u00e9 starod\u00e1vnym r\u00fa\u0161kom tajomstva<\/strong>.<\/p>\n<p>Je to zrejme <strong>prv\u00e1 stolov\u00e1, \u0165ahov\u00e1 a prv\u00e1 strategick\u00e1 hra na svete<\/strong>.<\/p>\n<p>O s\u00fa\u010dasnej hre \u0161achu je ve\u013ea zauj\u00edmav\u00fdch faktov, ktor\u00e9 \u013eudia nepoznaj\u00fa, napriek tomu, \u017ee ide o be\u017en\u00fa z\u00e1bavu na medzin\u00e1rodnej \u00farovni.<\/p>\n<p>Hra, ktor\u00fa v s\u00fa\u010dasnosti pozn\u00e1me ako \u0161ach, za\u017eila skuto\u010dne fascinuj\u00facu hist\u00f3riu, ktor\u00e1 siaha takmer 1500 rokov sp\u00e4\u0165 do hist\u00f3rie.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3><strong>Najstar\u0161ia verzia \u0161achu bola vyvinut\u00e1 v Indii v 6. storo\u010d\u00ed<\/strong> n\u00e1\u0161ho letopo\u010dtu, a bola zn\u00e1ma ako Chaturanga.<\/h3>\n<p>Odtia\u013e sa hra <strong>roz\u0161\u00edrila do Perzie a \u010doskoro sa stala popul\u00e1rnou v celom islamskom svete<\/strong>.<\/p>\n<p>\u0160ach \u00a0bol <strong>leg\u00e1lnou z\u00e1le\u017eitos\u0165ou po tom, \u010do Mohamed zomrel<\/strong> v roku 642 n. l.<\/p>\n<p>V roku 655 jeho za\u0165, kalif Ali Ben Abu-Talib, nes\u00fahlasil s hrou pre svoju skupinu moslimov, kv\u00f4li vyryt\u00fdm obrazom na \u0161achovnici.<\/p>\n<p>V roku <strong>680 bol ustanoven\u00fd z\u00e1kaz \u0161achu<\/strong>.<\/p>\n<p>E\u0161te v roku 725 ho Sulaiman ibn Yashar st\u00e1le neschv\u00e1lil, ale medzi kalifmi bol \u00a0na\u010falej popul\u00e1rny, najm\u00e4 ke\u010f v roku 750 <strong>pres\u0165ahovali svoje hlavn\u00e9 mesto do Bagdadu, a vzali so sebou svojich najlep\u0161\u00edch \u0161achistov<\/strong>.<\/p>\n<p><strong>Kalif al-Mahd\u00ed nap\u00edsal v roku 780 list n\u00e1bo\u017eensk\u00fdm vodcom z Mekky, aby sa vzdali hazardn\u00fdch hier<\/strong> s kockami a \u0161achom, ale v roku 785 zomrel, a k <strong>moci sa dostal kalif al-Ra\u0161\u00edd, ktor\u00fd bol v\u00e1\u0161niv\u00fdm \u0161achistom<\/strong>.<\/p>\n<p>V roku 810 boli <strong>\u0161pi\u010dkov\u00ed \u0161achisti na svete zn\u00e1mi a uzn\u00e1van\u00ed, a v\u0161etci mali sponzorov mocn\u00fdch kalifov<\/strong>.<\/p>\n<p>Pojem a ozna\u010denie <strong>ve\u013emajster<\/strong>, zaviedol kalif al-Ma&#8217;mun v roku 819 n\u00e1\u0161ho letopo\u010dtu.<\/p>\n<h3><\/h3>\n Do tejto podoby sa za\u010dal \u0161ach postupne vyv\u00fdja\u0165. Zdroj: thearticle.com\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Aj v Indii \u0161ach za\u010d\u00ednal by\u0165 v\u00e1\u017een\u00fd, no tolerovan\u00fd.<\/h3>\n<p>V roku 900 sa vyskytol probl\u00e9m, \u017ee hr\u00e1\u010di skuto\u010dne <strong>st\u00e1vkovali prsty vo svojich \u0161achov\u00fdch z\u00e1pasoch \u2013 prehr\u00e1te, odre\u017eete si prst<\/strong>.<\/p>\n<p>Egyp\u0165an al-Hakim <strong>zak\u00e1zal \u0161ach v Egypte v roku 1005, a nariadil, aby sa v Egypte sp\u00e1lili v\u0161etky \u0161achov\u00e9 s\u00fapravy a fig\u00farky<\/strong>.<\/p>\n<p>V Eur\u00f3pe sa \u0161ach za\u010dal rozbieha\u0165 tie\u017e, a \u010doskoro mnoh\u00ed duchovn\u00ed tr\u00e1vili viac \u010dasu hran\u00edm \u0161achu ako zachra\u0148ovan\u00edm du\u0161\u00ed.<\/p>\n<p>V roku <strong>1061 kardin\u00e1l Damiani z Ostinu zak\u00e1zal kl\u00e9ru hra\u0165 \u0161ach<\/strong>. Zomrel v roku 1072 a v jeho panstve<strong> bol obnoven\u00fd<\/strong> \u0161ach.<\/p>\n<p>V roku 1093 v\u00fdchodn\u00e1 pravosl\u00e1vna cirkev ods\u00fadila \u0161ach. <strong>Cirkev vytla\u010dila \u0161ach v Rusku ako pozostatok pohanstva<\/strong>.\u00a0V roku 1100 bol \u0161ach v Anglicku akceptovan\u00fd ako <strong>be\u017en\u00e1 s\u00fa\u010das\u0165 \u0161\u013eachtick\u00e9ho \u017eivota<\/strong>.<\/p>\n<p>Hra\u0165 \u0161ach v roku 1106 pod veden\u00edm Petra Alfonsiho bol <strong>dokonca rytierskym \u00faspechom<\/strong>. \u0160ach hrali vy\u0161\u0161ie vrstvy a z hry <strong>vylu\u010dovali \u017eeny<\/strong>.<\/p>\n<p>V roku 1115 bol cis\u00e1r Byzantskej r\u00ed\u0161e z\u00e1visl\u00fd na \u0161achu. Napriek tomu bol v kostoloch zak\u00e1zan\u00fd a\u017e do roku 1125. John Zonares, b\u00fdval\u00fd kapit\u00e1n byzantskej cis\u00e1rskej gardy, sa stal mn\u00edchom a vydal direkt\u00edvu zakazuj\u00facu \u0161ach ako ist\u00fd druh zh\u00fdralosti.<\/p>\n<p><strong>Sv\u00e4t\u00fd Bernard zak\u00e1zal svojim templ\u00e1rom hra\u0165 \u0161ach<\/strong>.<\/p>\n<p>\u0160ach sa stal popul\u00e1rnej\u0161\u00edm po\u010das kri\u017eiackych v\u00fdprav, ale Alexander Neckam, britsk\u00fd autor, \u0161ach ods\u00fadil ako frivoln\u00fd.<\/p>\n<p>V roku 1195 sa \u017didia v\u00e1\u017ene zaoberali hran\u00edm \u0161achu, ale rab\u00edn Maimonides zaradil \u0161ach medzi<strong> zak\u00e1zan\u00e9 hry pre \u017didov<\/strong>.<\/p>\n<p>V roku 1197 op\u00e1t z Persigny <strong>varoval \u013eud\u00ed, aby nehrali \u0161ach<\/strong>.<\/p>\n<p>V roku 1208 par\u00ed\u017esky biskup Odo Sully zak\u00e1zal \u0161ach v Par\u00ed\u017ei pre svojich duchovn\u00fdch.<\/p>\n<p>N\u00e1bo\u017eensk\u00e9 vedenie to v roku 1240 zak\u00e1zalo aj v anglickom Worcesteri.<\/p>\n<p>V roku 1254 <strong>Sv\u00e4t\u00fd \u013dudov\u00edt Franc\u00fazsky obmedzil \u0161ach na laikov<\/strong>. Provin\u010dn\u00e9 rady zakazovali \u0161ach vo Franc\u00fazsku.<\/p>\n<p>Kr\u00e1\u013e Henrich III. nariadil duchovenstvu, aby nechalo \u0161ach na pokoji pod hrozbou odpornej vytrvalosti.<\/p>\n<p>V roku 1291 arcibiskup z Cantebury, John Peckman, zak\u00e1zal \u0161ach.<\/p>\n<p>Ka\u017ed\u00e9mu sa vyhr\u00e1\u017eal, \u017ee <strong>ak bude hra\u0165 \u0161ach, nasad\u00ed di\u00e9tu chleba a vody<\/strong>.<\/p>\n<p>K\u0148azom bolo zak\u00e1zan\u00e9 hra\u0165 \u0161ach a\u017e do roku 1299.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n \u0160ach v 14.storo\u010d\u00ed. Zdroj: historyextra.com\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3><strong>\u0160ach bol v Nemecku zak\u00e1zan\u00fd v roku 1310 po koncile v Trieri<\/strong>.<\/h3>\n<p>V roku 1322 \u017eidovsk\u00fd rab\u00edn Kalonymnos Ben Kalonymous ods\u00fadil \u0161ach. V roku 1328 niektor\u00ed \u017eidovsk\u00ed vodcovia vysvet\u013eovali \u017eidovsk\u00e9 z\u00e1kony tak, \u017ee <strong>\u0161ach sa d\u00e1 hra\u0165, ale nie za peniaze<\/strong>.<\/p>\n<p>Franc\u00fazsky Karol V. \u0161ach zak\u00e1zal, a v\u00a0roku 1380 William z Wickhamu, zakladate\u013e New College, Oxford a Winchester College, zak\u00e1zal \u0161ach tie\u017e. Bol dvakr\u00e1t biskupom z Winchesteru a anglick\u00fdm kancel\u00e1rom.<\/p>\n<p>Franc\u00fazsky Karol VI. na\u010falej zakazoval \u0161ach, a<strong> nesk\u00f4r sa stal nepr\u00ed\u010detn\u00fdm<\/strong>.<\/p>\n<p><strong>V roku 1405 J\u00e1n Hus<\/strong>, \u010desk\u00fd n\u00e1bo\u017eensk\u00fd reform\u00e1tor, po\u017eiadal o pok\u00e1nie za straty sebaovl\u00e1dania pri \u0161achovom stole, po\u010das partie v Prahe.<\/p>\n<p>V roku 1416 \u017didia v Taliansku trochu po\u013eavili, a zak\u00e1zali v\u0161etky hazardn\u00e9 hry okrem \u0161achu.<\/p>\n<p>V roku 1420 Werner von Orseln, ve\u013emajster rytierov R\u00e1du nemeck\u00fdch rytierov, zru\u0161il z\u00e1kaz \u0161achu s od\u00f4vodnen\u00edm, \u017ee \u0161ach je pre rytiera vhodnou z\u00e1bavou.<\/p>\n<p>V roku 1476 sa vo Franc\u00fazsku op\u00e4\u0165 hral \u0161ach pod veden\u00edm Karola Smel\u00e9ho.<\/p>\n<p>V roku 1500 bol \u0161ach uzn\u00e1vanou z\u00e1bavou \u017didov po\u010das sabatu.<\/p>\n<h3><\/h3>\n<h3>Cez Hodv\u00e1bnu cestu<\/h3>\n<p>\u0160ach nerozvinul len nov\u00e9 odvetvie v Eur\u00f3pe.<\/p>\n<p>Hodv\u00e1bna cesta umo\u017enila, aby si \u0161ach z\u00edskal popularitu vo v\u00fdchodnej \u00c1zii, konkr\u00e9tne v <strong>\u010c\u00edne a Japonsku<\/strong>.<\/p>\n<p>Zo stredn\u00e9ho v\u00fdchodu na \u010falek\u00fd v\u00fdchod, si pravidl\u00e1 na\u0161li svoju vlastn\u00fa cestu a vyvinuli sa do hry <strong>Xiangqi v \u010c\u00edne, a Shogi v Japonsku<\/strong>.<\/p>\n<p>V\u010faka <strong>odli\u0161n\u00fdm pravidl\u00e1m<\/strong>, ako je umiest\u0148ovanie fig\u00farok na \u010diary namiesto vn\u00fatorn\u00fdch pol\u00ed, ako aj obmedzen\u00fd box pre pohyb gener\u00e1la (ekvivalent kr\u00e1\u013ea), si Xiangqi udr\u017eal svoju vlastn\u00fa <strong>popularitu po cel\u00e9 roky, a hr\u00e1 sa dodnes<\/strong>.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Kasparov vs. Karpov. Zdroj: id.pinterest.com\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Modern\u00fd \u0161ach<\/h3>\n<p>Ako \u0161ach st\u00fapal na popularite a vyv\u00edjal sa do r\u00fdchlej\u0161\u00edch hier, s v\u00fdvojom nov\u00fdch pravidiel, <strong>zasl\u00fa\u017eil si svoje miesto, ako profesion\u00e1lna hra<\/strong>.<\/p>\n<p><strong>Prv\u00fd turnaj sa konal v Lond\u00fdne v roku 1851, a svetov\u00fd \u0161ampion\u00e1t v roku 1886<\/strong>.<\/p>\n<p>Za viac ako <strong>polstoro\u010die medzi prv\u00fdm svetov\u00fdm \u0161ampion\u00e1tom a rokom 1940, sa u titulu majstra sveta, te\u0161ilo iba p\u00e4\u0165 r\u00f4znych hr\u00e1\u010dov<\/strong>.<\/p>\n<p>Titul dr\u017eal <strong>27 rokov nemeck\u00fd matematik Emanuel Lasker<\/strong>, ktor\u00fd si st\u00e1le najdhl\u0161ie udr\u017eiava rekord.<\/p>\n<p>V 20. storo\u010d\u00ed sa \u0161t\u00fdl \u0161achovej hry v\u00fdrazne rozvinul spolu s \u010fal\u0161ou moderniz\u00e1ciou strat\u00e9gi\u00ed a taktiky.<\/p>\n<p><strong>Agres\u00edvnej\u0161\u00ed hern\u00fd \u0161t\u00fdl kub\u00e1nskeho hr\u00e1\u010da Jos\u00e9 Ra\u00fal Capablancu<\/strong>, z\u00edskal titul od Laskera v roku 1921.<\/p>\n<p>Niektor\u00ed veria, \u017ee prv\u00e9 tituly ve\u013emajstra <strong>p\u00f4vodne udelil rusk\u00fd c\u00e1r Mikul\u00e1\u0161 II., ale so zalo\u017een\u00edm FIDE (Svetovej \u0161achovej feder\u00e1cie), v roku 1924 pri\u0161iel ofici\u00e1lny za\u010diatok tejto trad\u00edcie<\/strong>.<\/p>\n<p>Po smrti majstra sveta Alexandra Alekhina v roku 1946, sa v roku 1948 konal svetov\u00fd \u0161ampion\u00e1t s cie\u013eom ur\u010di\u0165 nov\u00e9ho dr\u017eite\u013ea titulu.<\/p>\n<p><strong>V\u00ed\u0165azstvo Michaila Botvinnika od\u0161tartovalo obdobie sovietskej nadvl\u00e1dy<\/strong> v \u0161achu, k\u00fdm Ameri\u010dan Bobby Fischer nebol v roku 1972 vyhl\u00e1sen\u00fd za majstra sveta.<\/p>\n<p>Po spore s FIDE, Fischer v roku 1975 odovzdal titul majstra sveta Anatolijovi Karpovovi, ktor\u00fd vl\u00e1dol a\u017e do roku 1985, ke\u010f ho porazil Garry Kasparov.<\/p>\n<p>T\u00edto dvaja bud\u00fa bojova\u0165 o titul po cel\u00e9 desa\u0165ro\u010dia, pri\u010dom <strong>Kasparov nakoniec vr\u00e1ti titul sp\u00e4\u0165 Karpovovi<\/strong>, ke\u010f v roku 1993 opustil FIDE.<\/p>\n<p>Nasleduj\u00face roky boli svedkom n\u00e1vratu medzin\u00e1rodne vyrovnanej\u0161ej s\u00fa\u0165a\u017ee, s hr\u00e1\u010dmi reprezentuj\u00facimi cel\u00fd rad n\u00e1rodnost\u00ed.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Korene \u0161achu siahaj\u00fa do d\u00e1vnej minulosti, tak\u017ee je logick\u00e9, \u017ee ani t\u00ed najsk\u00fasenej\u0161\u00ed hr\u00e1\u010di nemusia pozna\u0165 tieto fakty o jeho hist\u00f3rii. Skuto\u010dn\u00e9 tajomstv\u00e1 \u0161achu s\u00fa<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8026","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8026","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8026"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8026\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8026"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8026"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8026"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}