{"id":8035,"date":"2022-12-08T00:00:00","date_gmt":"2022-12-07T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/babylon-zvany-berlin-nemci-vykresluju-obraz-najmodernejsieho-a-najdekadentnejsieho-mesta-svojej-doby\/"},"modified":"2022-12-08T00:00:00","modified_gmt":"2022-12-07T23:00:00","slug":"babylon-zvany-berlin-nemci-vykresluju-obraz-najmodernejsieho-a-najdekadentnejsieho-mesta-svojej-doby","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/babylon-zvany-berlin-nemci-vykresluju-obraz-najmodernejsieho-a-najdekadentnejsieho-mesta-svojej-doby\/","title":{"rendered":"Babylon zvan\u00fd Berl\u00edn: Nemci vykres\u013euj\u00fa obraz najmodernej\u0161ieho a najdekadentnej\u0161ieho mesta svojej doby"},"content":{"rendered":"<p><strong>Babylon Berl\u00edn, najdrah\u0161\u00ed a naj\u00faspe\u0161nej\u0161\u00ed nemeck\u00fd telev\u00edzny seri\u00e1l, sa vysielal u\u017e vo vy\u0161e sto krajin\u00e1ch sveta. Detekt\u00edvny noir uzavrel na jese\u0148 svoju \u0161tvrt\u00fa s\u00e9riu, v ktorej sa dej posunul do obdobia po burzovom krachu v roku 1929. Ulice s\u00fa pochm\u00farnej\u0161ie a nacisti u\u017e ne\u010d\u00edhaj\u00fa za rohom, ale pochoduj\u00fa stredom. Hlavn\u00fd detekt\u00edv Gereon Rath sa ocitol v ich nebezpe\u010dnej bl\u00edzkosti, zatia\u013e \u010do Charlotte \u201eLotte\u201d Ritterov\u00e1, sexu\u00e1lna pracovn\u00ed\u010dka a nesk\u00f4r a\u0161pirantka na poz\u00edciu detekt\u00edvky, sa v\u0161emo\u017ene br\u00e1ni, aby ju pr\u00fad nestrhol pod hladinu.<\/strong><\/p>\n<p style=\"text-align: center\">Charlotte \u201eLotte&#8220; Ritterov\u00e1. Zdroj: screenshot, YouTube<\/p>\n<h2>\u201eNemohli si uvedomova\u0165, \u010do na nich \u010dak\u00e1.&#8220;<\/h2>\n<h3>Babylon Berl\u00edn (2017 &#8211; )<\/h3>\n<p>Tvorcovia si dali z\u00e1le\u017ea\u0165, aby si div\u00e1ci nikdy nemohli by\u0165 ist\u00ed, <strong>kto stoj\u00ed na spr\u00e1vnej strane<\/strong>. V \u00favodnej epiz\u00f3de uplynulej s\u00e9rie si <strong>Gereon Rath<\/strong>, ktor\u00fd mal za \u00falohu <strong>infiltrova\u0165 sa do NSDAP<\/strong>, nasadil <strong>p\u00e1sku so svastikou<\/strong> a po\u010das pot\u00fd\u010dky <strong>vrazil do \u0161okovanej Lotte<\/strong>. <strong>Ako vn\u00edmala here\u010dka<\/strong> Liv Lisa Friesov\u00e1, <strong>\u017ee vid\u00ed kolegu<\/strong> Volkera Brucha <strong>v takomto ustrojen\u00ed?<\/strong> \u201eBolo to ve\u013emi zvl\u00e1\u0161tne, c\u00edtila som medzi nami ve\u013ek\u00fa priepas\u0165. Pri nat\u00e1\u010dan\u00ed sa pohyboval v dave, nevidela som ho konkr\u00e9tne, tak\u017ee to vyzeralo, \u017ee je s\u00fa\u010das\u0165ou hnutia. Nemala som z toho dobr\u00fd pocit.\u201d<\/p>\n<p>Lotte a \u010fal\u0161\u00ed sa sna\u017eia by\u0165 na spr\u00e1vnej strane hist\u00f3rie. Mnoh\u00fdm sa to v\u0161ak nepodar\u00ed a mnoh\u00ed si ani nestihn\u00fa vybra\u0165. \u201e<strong>V\u00e4\u010d\u0161ina z nich nepre\u017eije najbli\u017e\u0161\u00edch dvadsa\u0165 rokov. Je nie\u010do smutne n\u00e1dhern\u00e9 na nevinnosti t\u00fdchto \u013eud\u00ed. Akoko\u013evek kohoko\u013evek z nich ods\u00fadime, nemohli si e\u0161te uvedomova\u0165, \u010do na nich \u010dak\u00e1. Nemohli si uvedomova\u0165 rozsah a \u0161ialenstvo skazy, ktor\u00e1 prich\u00e1dza,\u201d<\/strong> povedal jeden z trojice autorov seri\u00e1lu Tom Tykwer.<\/p>\n<p><strong>Berl\u00edn<\/strong> bol v zlat\u00fdch dvadsiatych rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia <strong>najmodernej\u0161\u00edm mestom svojej doby<\/strong>. Prekvitalo v \u0148om umenie, no z\u00e1rove\u0148 bol <strong>semeni\u0161\u0165om dekadencie<\/strong>, ktor\u00e1 sa postupom \u010dasu stala <strong>posledn\u00fdm \u00fato\u010diskom pred hr\u00f4zami reality<\/strong>.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center\"><em>I videl som \u017eenu sedie\u0165 na \u0161arl\u00e1tovej \u0161elme so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, plnej r\u00fahav\u00fdch mien.<br \/>\n<\/em><em>T\u00e1 \u017eena bola oble\u010den\u00e1 do purpuru a \u0161arl\u00e1tu, vyzdoben\u00e1 zlatom, drah\u00fdmi kame\u0148mi a perlami a v ruk\u00e1ch mala zlat\u00fd poh\u00e1r, pln\u00fd ohavnost\u00ed a ne\u010distoty svojho smilstva.<br \/>\n<\/em><em>Na \u010dele mala nap\u00edsan\u00e9 meno, tajomstvo: \u201eVe\u013ek\u00fd Babylon, matka smilstva a ohavnost\u00ed zeme.\u201d <\/em>(Zj. 17:3-5)<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Cit\u00e1t z Biblie by mohol vysvet\u013eova\u0165 n\u00e1zov seri\u00e1lu, opakovane sa v\u0161ak vyskytuje v inom diele, v ktorom sa Nemecko prostredn\u00edctvom kult\u00fary vyrovn\u00e1va s touto etapou svojej minulosti. <strong>Re\u017eis\u00e9r Rainer Werner Fassbinder nakr\u00fatil v roku 1980 Berl\u00edn, Alexandrovo n\u00e1mestie<\/strong>\u00a0&#8211; seri\u00e1l, lep\u0161ie povedan\u00e9 <strong>film v trin\u00e1stich \u010dastiach s takmer dvojhodinov\u00fdm epil\u00f3gom<\/strong>. Je to adapt\u00e1cia rovnomenn\u00e9ho rom\u00e1nu Alfreda D\u00f6blina, jedn\u00e9ho z <strong>m\u00ed\u013enikov<\/strong> <strong>nemeckej medzivojnovej literat\u00fary.<\/strong><\/p>\n<h3>Berl\u00edn, Alexandrovo n\u00e1mestie (1980)<\/h3>\n<p>Aj tu plat\u00ed mor\u00e1lna nejednozna\u010dnos\u0165 a Fassbindera oslovil D\u00f6blinov text nato\u013eko, \u017ee niektor\u00e9 pas\u00e1\u017ee s\u00e1m <strong>na\u010d\u00edtal ako koment\u00e1r k deju.<\/strong> Ide o <strong>pr\u00edbeh b\u00fdval\u00e9ho trestanca Franza Biberkopfa<\/strong>, ktor\u00fd si odsedel \u0161tyri roky za to, \u017ee v afekte zabil svoju priate\u013eku. Po prepusten\u00ed z v\u00e4znice Tegel sa zaprisahal, \u017ee bude vies\u0165 <strong>poctiv\u00fd \u017eivot<\/strong>, \u010do sa v\u0161ak v danom \u010dase a na danom mieste uk\u00e1zalo ako <strong>nad\u013eudsk\u00e1 \u00faloha<\/strong>. D\u00f6blin ani Fassbinder <strong>nikoho neodsudzuj\u00fa, pribli\u017euj\u00fa<\/strong>\u00a0n\u00e1m, <strong>ako Babylon zvan\u00fd Berl\u00edn rozkladal \u017eivoty jednotlivcov.<\/strong><\/p>\n<p>S na\u0161\u00edm poznan\u00edm hist\u00f3rie by bolo jednoduch\u00e9 <strong>zavrhn\u00fa\u0165 Franza Biberkopfa<\/strong>. Chv\u00ed\u013eu pracoval ako kamelot periodika V\u00f6lkischer Beobachter, stran\u00edckych nov\u00edn NSDAP, potom chodieval na zjazdy komunistov. Bol kupliar a skon\u010dil v gangu zlodejov, no jeho detsk\u00e1 <strong>povaha vzbudzuje aspo\u0148 s\u00facit<\/strong>. Tento <strong>rozporupln\u00fd mu\u017e<\/strong> sa v momente dok\u00e1zal naivne nadchn\u00fa\u0165 i nepr\u00ed\u010detne rozz\u00fari\u0165 a nenapravite\u013ene zab\u00fadal, \u017ee:\u00a0\u201eCesta do pekla je dl\u00e1\u017eden\u00e1 dobr\u00fdmi \u00famyslami.\u201d <strong>Fassbinder natiahol jeho s\u00fa\u017ebu na 15 hod\u00edn a 21 min\u00fat<\/strong> (v auguste 1983 ju v Hollywoode odvysielali cel\u00fa iba s dvojhodinovou prest\u00e1vkou na ve\u010deru, \u010d\u00edm ide o najdlh\u0161\u00ed komer\u010dne premietnut\u00fd film v dejin\u00e1ch).<\/p>\n<p style=\"text-align: center\">Franz Biberkopf. Zdroj: screenshot, YouTube<\/p>\n<p><strong>Herec G\u00fcnter Lamprecht<\/strong>, predstavite\u013e Franza Biberkopfa, si na sklonku kari\u00e9ry zahral v Babylon Berl\u00edn <strong>nemeck\u00e9ho prezidenta Paula von Hindenburga, po ktor\u00e9ho smrti sa nacistom definit\u00edvne otvorili dvere k neobmedzenej moci.<\/strong> Bol skr\u00e1tka koniec ak\u00fdmko\u013evek z\u00e1bran\u00e1m.<\/p>\n<p>G\u00fcnter Lamprecht zomrel 4. okt\u00f3bra 2022. Franz Biberkopf zomrel v zime 1928-29. Rainer Werner Fassbinder zomrel 10. j\u00fana 1982. Paul von Hindenburg zomrel 2. augusta 1934. <strong>Zomrel aj Berl\u00edn dvadsiatych rokov minul\u00e9ho storo\u010dia<\/strong> a v Babylon Berl\u00edn a Berl\u00edn, Alexandrovo n\u00e1mestie vid\u00edme na obzore z\u00e1blesky a po\u010dujeme dunenie bl\u00ed\u017eiacej sa katastrofy.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p style=\"text-align: center\"><em>\u201eBiberkopf je radov\u00fd zamestnanec. Vieme, \u010do vieme. Za toto poznanie sme museli draho zaplati\u0165.\u201d <\/em>(Berl\u00edn, Alexandrovo n\u00e1mestie: Epil\u00f3g)<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><em><strong>Zdroje: theguardian.com, imdb.com<\/strong><\/em><\/p>\n<p><em><strong>Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube<\/strong><\/em><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Babylon Berl\u00edn, najdrah\u0161\u00ed a naj\u00faspe\u0161nej\u0161\u00ed nemeck\u00fd telev\u00edzny seri\u00e1l, sa vysielal u\u017e vo vy\u0161e sto krajin\u00e1ch sveta. Detekt\u00edvny noir uzavrel na jese\u0148 svoju \u0161tvrt\u00fa s\u00e9riu, v<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8035","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8035","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8035"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8035\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8035"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8035"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8035"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}