{"id":8147,"date":"2023-02-02T00:00:00","date_gmt":"2023-02-01T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/zem-moze-prekrocit-15-stupna-celzia-uz-v-nasledujucom-desatroci\/"},"modified":"2023-02-02T00:00:00","modified_gmt":"2023-02-01T23:00:00","slug":"zem-moze-prekrocit-15-stupna-celzia-uz-v-nasledujucom-desatroci","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/zem-moze-prekrocit-15-stupna-celzia-uz-v-nasledujucom-desatroci\/","title":{"rendered":"Umel\u00e1 inteligencia predpoklad\u00e1 prekro\u010denie 1,5 stup\u0148a Celzia u\u017e v nasleduj\u00facom desa\u0165ro\u010d\u00ed"},"content":{"rendered":"<p>Ka\u017ed\u00fd rok sa stret\u00e1vame s predikciou, \u017ee ide o posledn\u00e9 chladn\u00e9 leto. Hrozbu glob\u00e1lneho otep\u013eovania spojen\u00e9ho s klimatickou kr\u00edzou si spolo\u010dnos\u0165 za\u010d\u00edna \u010doraz viac uvedomova\u0165. Nejde len o bezprecedentn\u00e9 zvy\u0161ovanie priemernej teploty. V\u00fdnimkou nie s\u00fa ani zmeny poveternostn\u00fdch udalost\u00ed, <strong>ktor\u00e9 sa prejavuj\u00fa ako po\u017eiare alebo z\u00e1plavy.<\/strong><\/p>\n<p>\u013dudia si po\u010diatky tohto glob\u00e1lneho probl\u00e9mu mohli za\u010da\u0165 uvedomova\u0165 u\u017e pred nieko\u013ek\u00fdmi storo\u010diami, nako\u013eko sa za\u010dal vytv\u00e1ra\u0165 u\u017e <strong>v 18. storo\u010d\u00ed po\u010das priemyselnej revol\u00facie,<\/strong> informuje port\u00e1l Veda na dosah. V danom obdob\u00ed sa za\u010dal priemysel vyzna\u010dova\u0165 so spa\u013eovan\u00edm fos\u00edlnych pal\u00edv, ktor\u00e9 za\u010dalo meni\u0165 chemick\u00e9 zlo\u017eenie atmosf\u00e9ry v d\u00f4sledku vyp\u00fa\u0161\u0165ania sklen\u00edkov\u00fdch plynov do ovzdu\u0161ia.<\/p>\n<p>Ako sme p\u00edsali v na\u0161om \u010dl\u00e1nku, <strong>l\u00e1tky zne\u010dis\u0165uj\u00face ovzdu\u0161ie ro\u010dne zabij\u00fa pribli\u017ene 7 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed.<\/strong> Nejde v\u0161ak len o negat\u00edvne vplyvy na \u013eudsk\u00e9 zdravie. K\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu zohr\u00e1va aj na\u0161a plan\u00e9ta, ktor\u00e1 najm\u00e4 kv\u00f4li \u013eudskej \u010dinnosti v podobe spa\u013eovania fos\u00edlnych pal\u00edv trp\u00ed klimatickou kr\u00edzou.<\/p>\n<h3>Predikcie umelej inteligencie<\/h3>\n<p>U\u017e po\u010das roku 2021 Medzivl\u00e1dny panel pre klimatick\u00fa zmenu uviedol, \u017ee <strong>do roku 2040 m\u00f4\u017ee Zem \u010deli\u0165 otepleniu o 1,5 stup\u0148a Celzia,<\/strong> uv\u00e1dza Denn\u00edk N. V danom roku sme mohli zaznamena\u0165 viacer\u00e9 po\u017eiare v d\u00f4sledku vysok\u00fdch tepl\u00f4t, ktor\u00e9 neboli v\u00fdnimkou ani v roku 2022. Okrem toho vedci upozor\u0148uj\u00fa, \u017ee podobn\u00e9 katastrofy bud\u00fa nabera\u0165 \u010doraz viac na intenzite.<\/p>\n<p>Jedna z aktu\u00e1lnych \u0161t\u00fadi\u00ed uv\u00e1dza, \u017ee \u010das na to, aby sme predi\u0161li katastrof\u00e1lnym d\u00f4sledkom klimatickej kr\u00edzy sa kr\u00e1ti, informuje The Guardian. Vedci zo Stanfordskej a \u0160t\u00e1tnej univerzity v Colorade pomocou umelej inteligencie zistili, \u017ee <strong>oteplenie o 1,5 stup\u0148a Celzia m\u00f4\u017eeme pravdepodobne zaznamena\u0165 u\u017e v nasleduj\u00facom desa\u0165ro\u010d\u00ed.<\/strong> Netreba zab\u00fada\u0165 ani na to, \u017ee e\u0161te v roku 2015 bolo cie\u013eom Par\u00ed\u017eskej dohody pred\u00eds\u0165 dan\u00e9mu otepleniu, dod\u00e1va port\u00e1l ScienceAlert.<\/p>\n Tvorba emisi\u00ed m\u00e1 v\u00fdrazn\u00fd vplyv na \u017eivotn\u00e9 prostredie. Zdroj: pexels.com\n<p>The Guardian \u010falej uv\u00e1dza, \u017ee \u0161t\u00fadia upozor\u0148uje, \u017ee <strong>Zem je pripraven\u00e1 prekro\u010di\u0165 otep\u013eovanie o 2 stupne Celzia.<\/strong> Ide o bod zlomu, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee by\u0165 s 50 % pravdepodobnos\u0165ou splnen\u00fd do polovice tohto storo\u010dia.<\/p>\n<p><strong><em>\u201eM\u00e1me ve\u013emi jasn\u00e9 d\u00f4kazy o vplyve glob\u00e1lneho otep\u013eovania na r\u00f4zne ekosyst\u00e9my od 1 stup\u0148a Celzia, ku ktor\u00e9mu u\u017e do\u0161lo,\u201c<\/em><\/strong> tvrd\u00ed jeden zo spoluautorov \u0161t\u00fadie.<\/p>\n<p><strong><em>\u201eT\u00e1to nov\u00e1 \u0161t\u00fadia, vyu\u017e\u00edvaj\u00faca nov\u00fa met\u00f3du, prid\u00e1va k d\u00f4kazom, \u017ee ur\u010dite budeme \u010deli\u0165 pokra\u010duj\u00facim zmen\u00e1m kl\u00edmy, ktor\u00e9 zintenz\u00edvnia dopady, ktor\u00e9 u\u017e poci\u0165ujeme,\u201c<\/em><\/strong> dod\u00e1va.<\/p>\n<h3>Rizikov\u00fd rast priemernej teploty<\/h3>\n<p>Mnoho \u013eud\u00ed si neuvedomuje riziko rastu priemernej teploty Zeme. Medzin\u00e1rodn\u00fd panel pre zmenu kl\u00edmy uv\u00e1dza, \u017ee <strong>oteplenie len o zlomok stup\u0148a by mohlo desa\u0165n\u00e1sobne nav\u00fd\u0161i\u0165 po\u010det rokov, kedy by bola Arkt\u00edda bez \u013eadu.<\/strong> Okrem toho ide o v\u00fdrazn\u00e9 riziko pre ekosyst\u00e9my na celom svete, od ktor\u00fdch s\u00fa z\u00e1visl\u00ed nielen \u013eudia, ale aj zvierat\u00e1 \u010di rastliny. V d\u00f4sledku toho m\u00e1 rozdiel medzi 1,5 stup\u0148a Celzia a 2 stup\u0148ami Celzia n\u00e1sledok za dvojn\u00e1sobne mno\u017estvo straten\u00fdch biotopov pre rastliny. Pokia\u013e ide o hmyz, ide o trojn\u00e1sobok.<\/p>\n<p>Zv\u00fd\u0161en\u00e1 teplota okrem uveden\u00fdch javov prin\u00e1\u0161a aj obdobia sucha, enormn\u00e9 po\u017eiare \u010di z\u00e1plavy. V s\u00fa\u010dasnosti im \u013eudstvo \u010del\u00ed viac ne\u017e v minulosti, av\u0161ak pokia\u013e sa priemern\u00e1 teplota zv\u00fd\u0161i o dva stupne, <strong>ich v\u00fdskyt bude takmer o \u0161es\u0165kr\u00e1t \u010dastej\u0161\u00ed.<\/strong> ScienceAlert dod\u00e1va, \u017ee \u00fa\u010dinky razantn\u00e9ho zvy\u0161ovania priemernej teploty m\u00f4\u017eu vies\u0165 k hospod\u00e1rskym poklesom, ktor\u00e9 poved\u00fa ku kr\u00edze.<\/p>\n Pol\u00e1rnym \u017eivo\u010d\u00edchom hroz\u00ed vyhynutie. Zdroj: pexels.com\n<p>Pr\u00e1ve preto sa v s\u00fa\u010dasnosti d\u00f4raz kladie najm\u00e4 na obmedzenie emisi\u00ed sklen\u00edkov\u00fdch plynov, <strong>ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee pred\u00eds\u0165 \u010fal\u0161\u00edm katastrof\u00e1lnym scen\u00e1rom,<\/strong> uv\u00e1dza The Guardian. Jeden zo spoluautorov \u0161t\u00fadie tvrd\u00ed, \u017ee stabiliz\u00e1cia klimatick\u00e9ho syst\u00e9mu si bude vy\u017eadova\u0165 dosiahnutie \u010distej nuly, pokia\u013e ide o emisie. Dan\u00e1 norma sa mus\u00ed v\u0161ak dosiahnu\u0165 do polovice tohto storo\u010dia, aby sa predi\u0161lo nav\u00fd\u0161eniu 2 stup\u0148ov Celzia, dod\u00e1va ScienceAlert. Pr\u00e1ve preto s\u00fa pre v\u00e4\u010d\u0161inu kraj\u00edn pri tejto ot\u00e1zke k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 roky 2050 a\u017e 2070.<\/p>\n<h3>Hodnota optim\u00e1lnej teploty Zeme<\/h3>\n<p>Mo\u017eno sa p\u00fdtate, ak\u00e1 je teda hodnota optim\u00e1lnej priemernej teploty na\u0161ej plan\u00e9ty. Ide o 14 stup\u0148ov Celzia,<strong> av\u0161ak prekro\u010dili sme ju u\u017e o jeden stupe\u0148,<\/strong> informuje port\u00e1l ASB. Predikcie prich\u00e1dzaj\u00fa v\u0161ak s razantnej\u0161\u00edm oteplen\u00edm, nako\u013eko do konca tohto storo\u010dia m\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 o prekro\u010denie a\u017e 6 stup\u0148ov Celzia.<\/p>\n<p>Krajin\u00e1m Latinskej Ameriky, Afriky \u010di Bl\u00edzkeho v\u00fdchodu hroz\u00ed, \u017ee sa v bud\u00facnosti stan\u00fa nestabiln\u00fdmi regi\u00f3nmi. Pr\u00e1ve preto v d\u00f4sledku glob\u00e1lneho otep\u013eovania m\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 k v\u00fdraznej migr\u00e1cii obyvate\u013estva. S predpokladom, \u017ee <strong>v priebehu roku 2050 m\u00f4\u017ee migrova\u0165 viac ako 1,5 miliardy \u013eud\u00ed,<\/strong> po\u010d\u00edta aj Svetov\u00e1 banka.<\/p>\n<p>Okrem toho s\u00fa ohrozen\u00e9 r\u00f4zne \u017eivo\u010d\u00ed\u0161ne druhy, pri\u010dom k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm je pre nich op\u00e4\u0165 rok 2050. Patria k n\u00edm napr\u00edklad pol\u00e1rna l\u00ed\u0161ka, medve\u010f biely \u010di r\u00f4zne druhy tule\u0148ov. Riziko hroz\u00ed aj oblastiam tropick\u00fdch pralesov, nako\u013eko <strong>Amazonsk\u00e1 d\u017eung\u013ea u\u017e v s\u00fa\u010dasnosti poci\u0165uje v\u00fdrazn\u00e9 obdobia sucha.<\/strong><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Ka\u017ed\u00fd rok sa stret\u00e1vame s predikciou, \u017ee ide o posledn\u00e9 chladn\u00e9 leto. Hrozbu glob\u00e1lneho otep\u013eovania spojen\u00e9ho s klimatickou kr\u00edzou si spolo\u010dnos\u0165 za\u010d\u00edna \u010doraz viac uvedomova\u0165.<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8147","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8147","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8147"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8147\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8147"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8147"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8147"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}