Odpove\u010f na pr\u00ed\u010diny glob\u00e1lneho otep\u013eovania \u010di zaznamen\u00e1vanie pr\u00edtomnosti sklen\u00edkov\u00fdch plynov \u2013 \u013eadov\u00e9 jadro je u\u017eito\u010dn\u00fdm n\u00e1strojom pri z\u00edskavan\u00ed historick\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed o\u00a0podneb\u00ed, ktor\u00e9 formovalo na\u0161u plan\u00e9tu do dne\u0161nej podoby.<\/p>\n
\u013dadovce s\u00fa teles\u00e1, ktor\u00e9 svoj\u00edm vzh\u013eadom a\u00a0monument\u00e1lnos\u0165ou ber\u00fa dych. Vznik t\u00fdchto z\u00e1sob\u00e1rn\u00ed sladkej vody<\/strong> nast\u00e1va, ke\u010f sa vrstvy snehu hromadia jedna na druhej. Jednotliv\u00e9 snehov\u00e9 pokr\u00fdvky sa od seba odli\u0161uj\u00fa v ch\u00e9mii a \u0161trukt\u00fare. Postupom \u010dasu sa zasypan\u00fd sneh stla\u010d\u00ed svojou \u0165archou a nad n\u00edm sa vytvor\u00ed \u013ead. \u010castice a rozpusten\u00e9 chemik\u00e1lie zachyt\u00ed padaj\u00faci sneh, a tak sa stan\u00fa jeho s\u00fa\u010das\u0165ou.<\/p>\n Vrstvy \u013eadu sa hromadia v priebehu ro\u010dn\u00fdch obdob\u00ed a vytv\u00e1raj\u00fa z\u00e1znam o klimatick\u00fdch podmienkach<\/strong> v \u010dase svojho vzniku. \u013dadovec hromad\u00ed \u00fadaje o miestnej teplote, chemickom zlo\u017een\u00ed atmosf\u00e9ry – vr\u00e1tane koncentr\u00e1cie sklen\u00edkov\u00fdch plynov, sope\u010dnej \u010dinnosti a slne\u010dnej aktivity.<\/p>\n zdroj: unsplash.com\n \u013dadov\u00e9 jadro<\/strong> predstavuje vyv\u0155tan\u00fd valec \u013eadu, ktor\u00fd pre v\u00fdskumn\u00edkov predstavuje cenn\u00fd zdroj inform\u00e1ci\u00ed. Zmrazen\u00e9 \u010dasov\u00e9 kapsuly umo\u017e\u0148uj\u00fa vedcom rekon\u0161truova\u0165 klimatick\u00e9 podmienky v \u010dasoch doby \u013eadovej. Vrstvy v \u013eadov\u00fdch jadr\u00e1ch zodpovedaj\u00fa rokom a ro\u010dn\u00fdm obdobiam, pri\u010dom najmlad\u0161\u00ed \u013ead je na vrchu a najstar\u0161\u00ed na spodnej \u010dasti.<\/p>\n Z\u00edskan\u00e9 inform\u00e1cie umo\u017e\u0148uj\u00fa vedcom ur\u010di\u0165, ako a pre\u010do sa kl\u00edma v minulosti menila<\/strong>. Pochopenie predo\u0161l\u00fdch zmien po\u010dasia je k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 pre \u010do najpresnej\u0161ie odhady o\u00a0bud\u00facich klimatick\u00fdch podmienkach.<\/p>\n Pribli\u017ene pred 600 mili\u00f3nmi rokov bola na\u0161a plan\u00e9ta obrovsk\u00e1 gu\u013ea snehu a\u00a0\u013eadu<\/strong>. N\u00e1mraza s hr\u00fabkou viac ako kilometer siahala od p\u00f3lov po rovn\u00edk. Po\u010das vl\u00e1dy dinosaurov, asi pred 120 mili\u00f3nmi rokov, mno\u017estvo vybuchuj\u00facich sopiek vyvrhlo do atmosf\u00e9ry sklen\u00edkov\u00e9 plyny. Vzniknut\u00fd hor\u00faci a vlhk\u00fd da\u017e\u010fov\u00fd prales bol odrazu jedn\u00fdm z\u00a0najteplej\u0161\u00edch miest v hist\u00f3rii Zeme.<\/p>\n zdroj: pixabay.com\n V tom \u010dase sa v okol\u00ed nenach\u00e1dzali \u017eiadni \u013eudia, ktor\u00ed by tieto udalosti zaznamenali. Ako teda vieme, \u017ee v\u0161etky tieto udalosti skuto\u010dne nastali? Odpovediam na tieto ot\u00e1zky sa venuje paleoklimatol\u00f3gia<\/strong>. Renomovan\u00ed vedci maj\u00fa nieko\u013eko sp\u00f4sobov merania zmien kl\u00edmy, vr\u00e1tane odoberania vzoriek \u013eadov\u00e9ho jadra, pozorovania zvy\u0161kov \u013eadovcov\u00fdch p\u00f4dnych foriem, prieskumu sedimentov na dne oce\u00e1nu a \u0161t\u00fadia fos\u00edli\u00ed starovekej veget\u00e1cie.<\/p>\n \u013dadov\u00e9 jadro je zlat\u00fdm \u0161tandardom v zis\u0165ovan\u00ed v\u00fdvoja klimatologick\u00fdch podmienok na\u0161ej Zeme. Medzi jeho v\u00fdhody patr\u00ed vysok\u00e9 \u010dasov\u00e9 rozl\u00ed\u0161enie a schopnos\u0165 archivova\u0165 skuto\u010dn\u00e9 koncentr\u00e1cie sklen\u00edkov\u00fdch (a nesklen\u00edkov\u00fdch) plynov z minulosti.<\/p>\n \u013dadov\u00e9 jadr\u00e1 s\u00fa vyv\u0155tan\u00e9 v \u013eadovcoch a na \u013eadov\u00fdch pl\u00e1toch na v\u0161etk\u00fdch kontinentoch Zeme. V\u00e4\u010d\u0161ina jadier poch\u00e1dza z Antarkt\u00eddy a Gr\u00f3nska<\/strong>, pri\u010dom najdlh\u0161ie siahaj\u00fa do h\u013abky troch kilometrov. Najstar\u0161ie z\u00e1znamy s\u00favisl\u00e9ho \u013eadov\u00e9ho jadra zvy\u010dajne siahaj\u00fa a\u017e do 130 000 rokov<\/strong> v Gr\u00f3nsku a 800 000 rokov<\/strong> v Antarkt\u00edde.<\/p>\n zdroj: pinterest.com\n K\u00a0\u013eadov\u00fdm jadr\u00e1m sa v\u00fdskumn\u00edci zvy\u010dajne dostan\u00fa pomocou mechanickej alebo tepelnej v\u0155ta\u010dky<\/strong>. Mechanick\u00e1 v\u0155ta\u010dka je rotuj\u00faca r\u00farka alebo hlave\u0148 v\u0155ta\u010dky s fr\u00e9zami na hlave. Ke\u010f sa valec v\u0155ta\u010dky ot\u00e1\u010da, fr\u00e9zy vyrez\u00e1vaj\u00fa kruh okolo \u013eadu, ktor\u00fd sa m\u00e1 odobra\u0165, a\u017e k\u00fdm sa valec nenapln\u00ed \u013eadom. Hlave\u0148 v\u0155ta\u010dky sa ot\u00e1\u010da bu\u010f fyzickou silou, alebo pomocou elektromechanick\u00e9ho motorick\u00e9ho pohonu.<\/p>\n Tepeln\u00e9 v\u0155ta\u010dky pou\u017e\u00edvaj\u00fa vyhrievacie teleso v tvare prstenca na roztavenie priestoru okolo \u013eadu, ktor\u00fd sa m\u00e1 odobera\u0165, pri\u010dom sa voda z taveniny skladuje v n\u00e1dr\u017ei vo vrt\u00e1ku. Pou\u017e\u00edvaj\u00fa sa hlavne pri v\u0155tan\u00ed cez teplej\u0161\u00ed \u013ead (nad -10 \u00b0C) a na \u013eadovce strednej alebo n\u00edzkej \u0161\u00edrky. Na mnoh\u00fdch nepol\u00e1rnych \u013eadovcoch sa v\u0161ak \u013eadov\u00e9 podmienky m\u00f4\u017eu l\u00ed\u0161i\u0165 od \u201estuden\u00e9ho\u201c \u013eadu po \u201etepl\u00fd\u201c \u013ead, \u010do si vy\u017eaduje mechanick\u00e9 aj tepeln\u00e9 v\u0155tanie na z\u00edskanie najlep\u0161ej mo\u017enej kvality jadra<\/strong> v celom h\u013abkovom intervale.<\/p>\n N\u00e1rodn\u00e1 vedeck\u00e1 nad\u00e1cia Ice Core Facility<\/strong> (NSF-ICF) je zariadenie na skladovanie, \u00fapravu a \u0161t\u00fadium t\u00fdchto studen\u00fdch z\u00e1znamov. In\u0161tit\u00facia umo\u017e\u0148uje vedcom vykon\u00e1va\u0165 sk\u00fa\u0161ky a merania na \u013eadov\u00fdch jadr\u00e1ch za \u00fa\u010delom z\u00edskavania v\u00fdsledkov v\u00a0r\u00e1mci r\u00f4znych \u0161t\u00fadi\u00ed.<\/p>\n zdroj: pinterest.com\n NSF-ICF v s\u00fa\u010dasnosti uchov\u00e1va viac ako 17 000 metrov \u013eadov\u00e9ho jadra zozbieran\u00e9ho z r\u00f4znych miest v Antarkt\u00edde, Gr\u00f3nsku a Severnej Amerike. Hlavn\u00e1 arch\u00edvna mrazni\u010dka NSF-ICF m\u00e1 objem vy\u0161e 1500 litrov a udr\u017eiava sa pri teplote -36 \u00b0C<\/strong>. \u00dalo\u017eisko pred p\u00e1r rokmi z\u00edskalo 2,5 mili\u00f3na rokov star\u00fd exempl\u00e1r<\/strong> z Antarkt\u00eddy, najstar\u0161ie jadro, ak\u00e9 kedy bolo vyv\u0155tan\u00e9.<\/p>\n \u00a0\u201eToto je jedin\u00e1 vzorka atmosf\u00e9ry starovekej Zeme, ku ktorej m\u00e1me pr\u00edstup,\u201c<\/em> povedal David Shuster, geochemik z Kalifornskej univerzity v\u00a0Berkeley.<\/p>\n Okrem hlavnej arch\u00edvnej mrazni\u010dky m\u00e1 NSF-ICF aj sk\u00fa\u0161obn\u00fa miestnos\u0165, ktor\u00fa vedci pou\u017e\u00edvaj\u00fa pri sk\u00faman\u00ed \u013eadov\u00fdch jadier. Teplota kles\u00e1 na -25 \u00b0C, preto sa v\u00a0nej paleoklimatol\u00f3govia zdr\u017eiavaj\u00fa \u010do najkrat\u0161ie. \u010cas\u0165 jadra sa odre\u017ee a\u00a0po\u0161le sa na anal\u00fdzu do pr\u00edslu\u0161n\u00e9ho laborat\u00f3ria.<\/p>\n Pr\u00e1ca t\u00fdchto v\u00fdskumn\u00edkov sa v\u00a0ist\u00fdch pr\u00edpadoch podob\u00e1 na p\u00e1tranie, ktor\u00e9 absolvuj\u00fa vy\u0161etrovatelia telev\u00edznych CSI seri\u00e1lov. S\u00edce nejde o\u00a0kuri\u00f3zne vra\u017edy, no prostredn\u00edctvom kvalitnej expert\u00edzy \u013eadov\u00e9ho jadra odha\u013euj\u00fa prastar\u00e9 tajomstv\u00e1 n\u00e1\u0161ho sveta<\/strong>.<\/p>\n Zdroje: www.icecores.org, www.study.com<\/strong><\/p>\n Zdroj titulnej fotografie: www.pinterest.com<\/strong><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Odpove\u010f na pr\u00ed\u010diny glob\u00e1lneho otep\u013eovania \u010di zaznamen\u00e1vanie pr\u00edtomnosti sklen\u00edkov\u00fdch plynov \u2013 \u013eadov\u00e9 jadro je u\u017eito\u010dn\u00fdm n\u00e1strojom pri z\u00edskavan\u00ed historick\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed o\u00a0podneb\u00ed, ktor\u00e9 formovalo na\u0161u plan\u00e9tu<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8155","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8155","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8155"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8155\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8155"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8155"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8155"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}Pomoc pre paleoklimatol\u00f3gov<\/h3>\n
Cesta za dosiahnut\u00edm \u013eadov\u00e9ho jadra<\/h3>\n
Arch\u00edv klimatick\u00fdch z\u00e1znamov<\/h3>\n