{"id":8163,"date":"2023-02-11T00:00:00","date_gmt":"2023-02-10T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/bezmasite-startupy-su-jednou-z-poslednych-nadeji-pre-klimu\/"},"modified":"2023-02-11T00:00:00","modified_gmt":"2023-02-10T23:00:00","slug":"bezmasite-startupy-su-jednou-z-poslednych-nadeji-pre-klimu","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/bezmasite-startupy-su-jednou-z-poslednych-nadeji-pre-klimu\/","title":{"rendered":"Priemern\u00fd Slov\u00e1k zje za rok 70 kilogramov m\u00e4sa. Bezm\u00e4sit\u00e9 startupy s\u00fa jednou z posledn\u00fdch n\u00e1dej\u00ed pre kl\u00edmu"},"content":{"rendered":"<p>V priebehu posledn\u00fdch rokov sme mohli zaznamena\u0165 v reg\u00e1loch obchodov mnoho rastlinn\u00fdch produktov. Vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadoch ide o n\u00e1hrady be\u017en\u00fdch potrav\u00edn prin\u00e1\u0161aj\u00face r\u00f4zne benefity. <strong>Nielen\u017ee maj\u00fa ma\u0165 pozit\u00edvny dopad na na\u0161u plan\u00e9tu,<\/strong> ale aj na \u013eudsk\u00fd organizmus.<\/p>\n<p>Ako uv\u00e1dza Forbes, <strong>pokia\u013e sa potravin\u00e1rsky priemysel nezmen\u00ed, ciele na zastavenie katastrofick\u00fdch klimatick\u00fdch vplyvov sa nesplnia.<\/strong> Ot\u00e1zka v\u0161ak je, \u010di novodob\u00e9 formy potrav\u00edn s\u00fa naozaj \u0161etrn\u00e9. Danej t\u00e9me sa venuje aj kniha Raw Deal, ktor\u00e1 svojim \u010ditate\u013eom pon\u00faka mo\u017enos\u0165 nahliadnu\u0165 do biznisu s rastlinn\u00fdm m\u00e4som.<\/p>\n<h3>N\u00e1dej na odvr\u00e1tenie klimatickej katastrofy<\/h3>\n<p>K najzn\u00e1mej\u0161\u00edm spolo\u010dnostiam produkuj\u00facim <strong>alternat\u00edvne formy m\u00e4sov\u00fdch v\u00fdrobkov<\/strong> patria Beyond Meat a Impossible Foods. To, \u010di v\u0161ak naozaj ide o firmy, ktor\u00e9 sa spr\u00e1vaj\u00fa udr\u017eate\u013ene s oh\u013eadom na \u017eivotn\u00e9 prostredie je ot\u00e1zne.<\/p>\n<p>Impossible Foods tvrd\u00ed, \u017ee v porovnan\u00ed s klasickou produkciou hov\u00e4dz\u00edch hamburgerov spotrebuje <strong>o 87 % menej vody.<\/strong> V\u00fdnimkou nie je ani spotreba p\u00f4dy \u010di emisi\u00ed, pri\u010dom ide o 96 % a 89 %. Ide o neuverite\u013en\u00fd percentu\u00e1lny sklz, av\u0161ak Beyond Meat uv\u00e1dza e\u0161te lep\u0161ie v\u00fdsledky. V danom pr\u00edpade ide o 99 %, 93 % a 90 %. Dok\u00e1\u017ee v\u0161ak pozit\u00edvna reklama t\u00fdkaj\u00faca sa \u017eivotn\u00e9ho prostredia ovplyvni\u0165 spotrebite\u013esk\u00e9 a n\u00e1kupn\u00e9 spr\u00e1vanie? Spolo\u010dnos\u0165 NielsenIQ uv\u00e1dza, \u017ee alternat\u00edvy m\u00e4sa tvorili v roku 2020 na \u00fazem\u00ed Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov len 0,2 % z predaja m\u00e4sa.<\/p>\n V s\u00fa\u010dasnosti m\u00f4\u017eeme nav\u0161t\u00edvi\u0165 viacero re\u0165azcov pon\u00fakaj\u00facich alternat\u00edvne formy m\u00e4sa. Zdroj: pexels.com\n<p>Jednou z n\u00e1dej\u00ed bol n\u00e1rast predaja rastlinn\u00fdch n\u00e1pojov podobn\u00fdm mlieku, <strong>ktor\u00e9 po\u010das roku 2021 dosiahli 11-percentn\u00fd\u00a0 podiel na trhu v danom segmente.<\/strong> Pokia\u013e ide o rastlinn\u00fa formu m\u00e4sa, v tom istom roku producenti alternat\u00edv m\u00e4sa predali svoj v\u00fdrobok za 900 mili\u00f3nov dol\u00e1rov. O\u010dak\u00e1va sa, \u017ee do roku 2029 m\u00f4\u017ee produkcia dan\u00e9ho v\u00fdrobku nar\u00e1s\u0165 a\u017e na 10 % z celkovej spotreby m\u00e4sa.<\/p>\n<h3>Nekon\u010diaci dopyt po m\u00e4sov\u00fdch v\u00fdrobkoch<\/h3>\n<p>Ako sme uviedli v \u00favode, pr\u00e1ve zmena stravovac\u00edch n\u00e1vykov je k\u013e\u00fa\u010dov\u00e1 pre zmeny na\u0161ej kl\u00edmy. Jednou zo zauj\u00edmavosti je, \u017ee <strong>u\u017e v roku 1972 Ministerstvo po\u013enohospod\u00e1rstva Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch predpokladalo, \u017ee do roku 1980 m\u00f4\u017ee by\u0165 a\u017e 20 % spracovan\u00e9ho m\u00e4sa nahraden\u00fdch s jeho pr\u00edrodn\u00fdmi alternat\u00edvami.<\/strong><\/p>\n<p>Richard Waite p\u00f4sobiaci v glob\u00e1lnej v\u00fdskumnej neziskovej organiz\u00e1cii World Resources Institute tvrd\u00ed, \u017ee produkcia a spotreba m\u00e4sa sa na \u00fazem\u00ed Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov m\u00f4\u017ee zv\u00fd\u0161i\u0165 do roku 2030 a\u017e o 9 %. Pokia\u013e by v\u0161ak jeho n\u00e1hrady do dan\u00e9ho roku dosiahli aspo\u0148 15-percentn\u00fd podiel na trhu, <strong>jeho produkcia by mohla klesn\u00fa\u0165 o 7 %.<\/strong><\/p>\n<p>V\u00fdnimkou \u010dastej konzum\u00e1cie m\u00e4sov\u00fdch v\u00fdrobkov nie s\u00fa ani Slov\u00e1ci. Jeden z prieskumov uv\u00e1dza, \u017ee <strong>priemern\u00fd Slov\u00e1k zje v priebehu roka 70 kilogramov m\u00e4sa,<\/strong> informuje port\u00e1l teraz.sk. Okrem toho jeho spotreba za posledn\u00fdch p\u00e4\u0165 rokov vzr\u00e1stla na \u00fazem\u00ed na\u0161ej krajiny o takmer 37 %. Av\u0161ak v porovnan\u00ed s Rak\u00faskom sme na tom lep\u0161ie, nako\u013eko spotreba m\u00e4sa na obyvate\u013ea v danej krajine tvor\u00ed a\u017e 95,3 kilogramov. Pripisuje sa k tomu najm\u00e4 to, \u017ee pribli\u017ene 12 % slovensk\u00fdch dom\u00e1cnost\u00ed nem\u00e1 na stole m\u00e4so alebo ryby \u010dastej\u0161ie ne\u017e dvakr\u00e1t do t\u00fd\u017ed\u0148a.<\/p>\n V\u00fdnimkou \u010dastej konzum\u00e1cie m\u00e4sov\u00fdch v\u00fdrobkov nie je ani Slovensko. Zdroj: pexels.com\n<p><strong><em>\u201eSpotreba m\u00e4sa na Slovensku od roku 2015 rastie. V roku 2019 zaznamenan\u00e1 celkov\u00e1 spotreba 69,3 kilogramov m\u00e4sa bola vy\u0161\u0161ia oproti roku 2018 o p\u00e4\u0165 kilogramov a oproti roku 2015 bola vy\u0161\u0161ia a\u017e o 37 %. Na zvy\u0161ovan\u00ed spotreby sa najviac podie\u013ealo hydinov\u00e9 m\u00e4so, ktor\u00e9 od roku 2015 zaznamenalo priemern\u00fd medziro\u010dn\u00fd n\u00e1rast spotreby o 117,6 percentu\u00e1lneho bodu a brav\u010dov\u00e9 m\u00e4so s priemern\u00fdm medziro\u010dn\u00fdm n\u00e1rastom spotreby o 1,5 percentu\u00e1lneho bodu,\u201c<\/em><\/strong> tvrd\u00ed ekonomick\u00e1 analyti\u010dka Lenka Buchl\u00e1kov\u00e1.<\/p>\n<p><strong><em>\u201ePod\u013ea na\u0161ich odhadov rast spotreby m\u00e4sa mierne pribrzdila pand\u00e9mia koronav\u00edrusu, av\u0161ak v priemere sa budeme st\u00e1le pohybova\u0165 na \u00farovni 70 kilogramov m\u00e4sa na obyvate\u013ea za rok,\u201c<\/em><\/strong> dod\u00e1va.<\/p>\n<h3>\u0160anca na \u00faspech<\/h3>\n<p>Forbes dod\u00e1va, \u017ee pokia\u013e by sa predikcie jedn\u00e9ho z \u010dlenov organiz\u00e1cie World Resources Institute naplnili, i\u0161lo by o ve\u013ek\u00fd krok potravin\u00e1rskeho priemyslu v snahe zachr\u00e1ni\u0165 plan\u00e9tu. <strong>V danom pr\u00edpade by<\/strong> <strong>emisie z v\u00fdroby potrav\u00edn a ich dod\u00e1vate\u013esk\u00fdch re\u0165azcov klesli o 65 mili\u00f3nov ton oxidu uhli\u010dit\u00e9ho.<\/strong> V\u00fdnimku by netvoril ani zn\u00ed\u017een\u00fd dopyt po po\u013enohospod\u00e1rskej p\u00f4de, \u010do by malo pozit\u00edvny dopad na odles\u0148ovanie. Za pozornos\u0165 stoj\u00ed aj to, \u017ee by sa u\u0161etrilo \u010fal\u0161\u00edch 320 mili\u00f3nov ton oxidu uhli\u010dit\u00e9ho.<\/p>\n<p>Av\u0161ak t\u00fa\u017eba investorov po zisku t\u00fato \u0161ancu na \u00faspech komplikuje. Pr\u00e1ve preto k prim\u00e1rnym probl\u00e9mom dan\u00e9ho segmentu patr\u00ed aj to, \u017ee <strong>zakladatelia bezm\u00e4sit\u00fdch startupov v mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch nech\u00e1pu, do \u010doho naozaj id\u00fa.<\/strong> Nejde len o to, \u017ee by sa vyrie\u0161il probl\u00e9m s vysokou konzum\u00e1ciou m\u00e4sa. Cel\u00fd priemysel m\u00f4\u017ee skon\u010di\u0165 na chamtivosti investorov, pre ktor\u00fdch klimatick\u00e1 kr\u00edza nehr\u00e1 a\u017e tak ve\u013ek\u00fa rolu.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>V priebehu posledn\u00fdch rokov sme mohli zaznamena\u0165 v reg\u00e1loch obchodov mnoho rastlinn\u00fdch produktov. Vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadoch ide o n\u00e1hrady be\u017en\u00fdch potrav\u00edn prin\u00e1\u0161aj\u00face r\u00f4zne benefity. Nielen\u017ee<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8163","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8163","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8163"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8163\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8163"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8163"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8163"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}