{"id":8165,"date":"2023-02-12T00:00:00","date_gmt":"2023-02-11T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/ako-sa-naozaj-zilo-na-divokom-zapade\/"},"modified":"2023-02-12T00:00:00","modified_gmt":"2023-02-11T23:00:00","slug":"ako-sa-naozaj-zilo-na-divokom-zapade","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/ako-sa-naozaj-zilo-na-divokom-zapade\/","title":{"rendered":"Ako sa naozaj \u017eilo na divokom z\u00e1pade?"},"content":{"rendered":"<p>Na divokom z\u00e1pade to b\u00fdvalo drsn\u00e9 a\u00a0krvav\u00e9, no z\u00e1rove\u0148 strhuj\u00face a\u00a0nap\u00ednav\u00e9. S\u00fa \u201ewesternovky\u201c pravdiv\u00fdm vyobrazen\u00edm kovbojsk\u00e9ho \u017eivota?<\/p>\n<h3>Hist\u00f3ria divok\u00e9ho obdobia<\/h3>\n<p>Divok\u00fd z\u00e1pad je \u00e9ra, ktor\u00e1 v sebe zah\u0155\u0148a geografiu, <strong>hist\u00f3riu, folkl\u00f3r a kult\u00faru<\/strong> spojen\u00fa s predch\u00e1dzaj\u00facou vlnou americkej expanzie v pevninskej Severnej Amerike. Za\u010dala eur\u00f3pskymi koloni\u00e1lnymi osadami na za\u010diatku 17. storo\u010dia a skon\u010dila prijat\u00edm nieko\u013ek\u00fdch posledn\u00fdch z\u00e1padn\u00fdch \u00fazem\u00ed za \u0161t\u00e1ty v roku 1912. Obdobie mas\u00edvnej migr\u00e1cie a os\u00edd\u013eovania obzvl\u00e1\u0161\u0165 podporil vtedaj\u0161\u00ed prezident Thomas Jefferson.<\/p>\n Kovboji mohli str\u00e1vi\u0165 mesiace na stepiach bu\u010f kv\u00f4li paseniu dobytka, alebo sa vyh\u00fdbali miestnym \u0161erifom. zdroj: pixabay.com\n<p>Legendy a historick\u00e9 udalosti tejto oblasti sa nato\u013eko za\u010dlenili do kult\u00fary Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov, \u017ee sa western stal jedn\u00fdm z najv\u00fdraznej\u0161\u00edch obdob\u00ed americkej n\u00e1rodnej identity. Jazda na ko\u0148och naprie\u010d pr\u00e9riou, sp\u00e1nok pod hviezdnou oblohou alebo varenie jedla na otvorenom ohni.<strong> Slobodn\u00fd \u017eivot kovbojov<\/strong> na divokom z\u00e1pade dop\u013a\u0148a zachra\u0148ovanie d\u00e1m z pochybn\u00fdch sal\u00f3nov a stre\u013eba z koltu na svojich nepriate\u013eov.<\/p>\n<p>Aspo\u0148 tak n\u00e1m to prezentuje filmov\u00fd priemysel. Ke\u010f sa spomenie divok\u00fd z\u00e1pad, mnoh\u00ed \u013eudia si \u017eelaj\u00fa, aby mohli ok\u00fasi\u0165 toto historick\u00e9 obdobie. Ako to skuto\u010dne vyzeralo v nehostinnej krajine, v ktorej bol ka\u017ed\u00fd odk\u00e1zan\u00fd s\u00e1m na seba?<\/p>\n<h3>Nebolo to tak\u00e9 jednotv\u00e1rne<\/h3>\n<p>Hist\u00f3ria kovbojov je prepleten\u00e1 so <strong>\u0161panielskymi pris\u0165ahovalcami<\/strong>, ktor\u00ed\u00a0 do Ameriky priviezli dobytok a\u00a0vybudovali desiatky ran\u010dov. Na starostlivos\u0165 o\u00a0hospod\u00e1rstvo si najali domorodcov, naz\u00fdvan\u00fdch <em>vaqueros<\/em>. Jazdili na ko\u0148och, str\u00e1\u017eili zdroj ich \u017eivobytia a\u00a0boli zru\u010dn\u00ed vo viazan\u00ed povrazov. Tieto schopnosti si po skon\u010den\u00ed ob\u010dianskej vojny osvojili americk\u00ed kovboji.<\/p>\n \u00dazemie Mexika bolo od 16. storo\u010dia pln\u00e9 \u0161panielskych ran\u010derov a ich kovbojsk\u00fdch pomocn\u00edkov. zdroj: pinterest.com\n<p>Po\u010das nesl\u00e1vne zn\u00e1meho vn\u00fatroamerick\u00e9ho konfliktu odi\u0161li ju\u017eansk\u00ed ran\u010deri bojova\u0165 v\u00a0mene Americkej konfeder\u00e1cie. Ke\u010f sa vr\u00e1tili na svoju p\u00f4du, zistili, \u017ee ich kravy sa nadmerne rozmno\u017eili a\u00a0pastviny zaplavilo <strong>p\u00e4\u0165 mili\u00f3nov nov\u00e9ho dobytka<\/strong>. Medzit\u00fdm sa o p\u00f4du a st\u00e1da majite\u013eov starali zotro\u010den\u00ed \u013eudia, ktor\u00ed sa po\u010das tejto doby zaradili k prv\u00fdm kovbojom.<\/p>\n<p>Po osloboden\u00ed otrokov nebolo nezvy\u010dajn\u00e9, \u017ee <strong>kovboji mali aj indi\u00e1nsky \u010di africk\u00fd p\u00f4vod<\/strong>. Hoci st\u00e1le \u010delili diskrimin\u00e1cii a rasizmu v mest\u00e1ch, medzi svojimi kovbojsk\u00fdmi kolegami na\u0161li viac re\u0161pektu.<\/p>\n<h3>Oble\u010denie malo svoj v\u00fdznam<\/h3>\n<p>Sp\u00f4sob, ak\u00fdm sa kovboji obliekali, im pom\u00e1hal zvl\u00e1da\u0165<strong> drsn\u00e9 pracovn\u00e9 podmienky<\/strong>. Charakteristick\u00e9 <strong>\u0161picat\u00e9 \u010di\u017emy<\/strong> mali funk\u010dn\u00fd charakter \u2013 \u013eahko sa nas\u00favali a vys\u00favali zo strme\u0148ov. I\u0161lo o d\u00f4le\u017eit\u00fd prvok, preto\u017ee oneskorenie pri vys\u00favan\u00ed zo strme\u0148ov by mohlo vies\u0165\u00a0 \u0165ahaniu ko\u0148a.<\/p>\n<p>Kovbojsk\u00fd klob\u00fak mal viacero funkci\u00ed. Okraj ich chr\u00e1nil pred slnkom a po prelo\u017een\u00ed sa dal pou\u017ei\u0165 aj ako vank\u00fa\u0161. Kovboji \u010dasto nosili <strong>\u0161atky na ochranu pred prachom<\/strong>, ktor\u00fd nakop\u00e1va dobytok. Hust\u00e9 brady im pomohli stlmi\u0165 pre ostr\u00fdmi kr\u00edkmi, kaktusmi a in\u00fdmi rastlinami po\u010das v\u00fdjazdov na pr\u00e9rie.<\/p>\n<h3>Pred chorobami sa neskryli<\/h3>\n<p>Strach pred v\u00fdstrelom zo zbrane nah\u00e1\u0148al \u013eud\u00ed ka\u017ed\u00fd de\u0148, no proviz\u00f3rne meste\u010dk\u00e1 boli posiate m\u0155tvymi telami aj z\u00a0in\u00e9ho d\u00f4vodu. \u0160panielski pris\u0165ahovalci roz\u0161\u00edrili na divokom z\u00e1pade <strong>kiahne<\/strong>, ktor\u00e9 spolu s \u010fal\u0161\u00edmi eur\u00f3pskymi chorobami zabili takmer 90 % americk\u00fdch domorodcov v Severnej a Ju\u017enej Amerike.<\/p>\n Jednoduch\u00e9 meste\u010dk\u00e1 uprostred ni\u010doho boli kedysi vybaven\u00e9 len z\u00e1kladn\u00fdmi hygienick\u00fdmi zariadeniami. zdroj: unsplash.com\n<p>V\u00a0roku 1873 u\u017e lek\u00e1ri vedeli vystopova\u0165\u00a0 pr\u00ed\u010dinu vzniku <strong>cholery<\/strong>, no stepn\u00fdm \u00fazem\u00edm sa v tom \u010dase prehnala pand\u00e9mia, ktor\u00e1 zaznamenala vysok\u00e9 straty na \u017eivotoch. To podnietilo doktorov, aby predlo\u017eili Kongresu spr\u00e1vu o tom, ako pred\u00eds\u0165 \u0161\u00edreniu infek\u010dnej choroby. Odpove\u010fou bola dezinfekcia, no dosta\u0165 sa k nej na divokom z\u00e1pade bolo takmer nemo\u017en\u00e9.<\/p>\n<h3>Prv\u00fd prototyp americk\u00e9ho foodtrucku<\/h3>\n<p>N\u00e1rast popul\u00e1cie a spolo\u010densk\u00e9 zmeny ovplyv\u0148ovali aj \u017eivot kovbojov. Vypuknutie <strong>\u201ezlatej hor\u00fa\u010dky\u201c<\/strong> znamenalo n\u00e1hle zv\u00fd\u0161enie dopytu po potravin\u00e1ch. To viedlo k potrebe masovej\u0161ej produkcie hov\u00e4dzieho m\u00e4sa. Kovbojsk\u00e9 t\u00edmy sa preto zv\u00fd\u0161ili a\u017e na 30 mu\u017eov kv\u00f4li starostlivosti o v\u00e4\u010d\u0161ie st\u00e1da.<\/p>\n<p>Ran\u010der<strong> Charles Goodnight<\/strong> rozpoznal d\u00f4le\u017eitos\u0165 pril\u00e1kania najlep\u0161\u00edch mo\u017en\u00fdch farm\u00e1rov, a tak vyna\u0161iel <strong>sk\u013eu\u010dovadlo (chuckwagon)<\/strong>\u00a0\u2013 dreven\u00fd voz s l\u00e1tkovou strechou \u2013 ako prostriedok na pril\u00e1kanie potenci\u00e1lnych z\u00e1ujemcov.<\/p>\n Vodi\u010d chuckwagonu na seba prevzal ove\u013ea viac \u00faloh, ne\u017e len pr\u00edpravu pokrmov. Pom\u00e1hal aj ako lek\u00e1r, veterin\u00e1r \u010di pisate\u013e listov. Poves\u0165 vodi\u010da mohla ovplyvni\u0165, \u010di sa kovboj rozhodol pracova\u0165 pre ten \u010di onen ran\u010d. zdroj: pinterest.com\n<p>Sk\u013eu\u010dovadl\u00e1 prev\u00e1\u017eali jedlo, kuchynsk\u00e9 potreby a lek\u00e1rske s\u00fapravy. Za ich proviz\u00f3rnym volantom sedel kuch\u00e1r, ktor\u00fd mal na starosti stravu kovbojov. Nutnos\u0165 presunov za lep\u0161\u00edm obchodom im u\u013eah\u010dovalo \u010derstvo pripravovan\u00e9 jedlo, v\u010faka \u010domu nabrali na sile po\u010das dlh\u00fdch ciest.<\/p>\n<p><strong>Zdroje: www.historydefined.com, www.historyhit.com<\/strong><\/p>\n<p><strong>Zdroj titulnej fotografie: www.pixabay.com<\/strong><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Na divokom z\u00e1pade to b\u00fdvalo drsn\u00e9 a\u00a0krvav\u00e9, no z\u00e1rove\u0148 strhuj\u00face a\u00a0nap\u00ednav\u00e9. S\u00fa \u201ewesternovky\u201c pravdiv\u00fdm vyobrazen\u00edm kovbojsk\u00e9ho \u017eivota? Hist\u00f3ria divok\u00e9ho obdobia Divok\u00fd z\u00e1pad je \u00e9ra, ktor\u00e1<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8165","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8165","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8165"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8165\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8165"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8165"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8165"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}