Legend\u00e1rne poznatky Alberta Einsteina plus supermodern\u00fd teleskop \u2013 to je recept na to, aby astron\u00f3movia objavovali doteraz nepoznan\u00e9 galaxie a\u00a0pochopili z\u00e1hady vesm\u00edru.<\/p>\n
Ve\u013eakr\u00e1t vedieme polemiky o tom, \u010do je desivej\u0161ie: nepreb\u00e1dan\u00e9 h\u013abky oce\u00e1nov alebo nekone\u010dn\u00fd vesm\u00edr? Ir\u00f3niou je, \u017ee vieme viac o povrchu Mesiaca \u010di Marsu ne\u017e o morskom dne. T\u00fa\u017eba objavova\u0165 \u017eivot mimo na\u0161ej Zeme v\u0161ak podnecuje \u010fal\u0161ie a \u010fal\u0161ie v\u00fdskumy, ktor\u00e9 pom\u00e1haj\u00fa zodpoveda\u0165 zvedav\u00e9 ot\u00e1zky vedcov aj laikov.<\/p>\n
Ve\u013emi vzdialen\u00e9 galaxie predstavuj\u00fa ba\u0148u inform\u00e1ci\u00ed o minulom a bud\u00facom v\u00fdvoji n\u00e1\u0161ho vesm\u00edru. Nane\u0161\u0165astie je ich \u0161t\u00fadium ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00e9, ke\u010f\u017ee kv\u00f4li vzdialenosti od nich dost\u00e1vame len minim\u00e1lne svetlo, a t\u00fdm p\u00e1dom aj nejasn\u00fa inform\u00e1ciu o ich v\u00fdskyte.<\/p>\n zdroj: unsplash.com\n
Ako sa ale hovor\u00ed, kde je v\u00f4\u013ea, tam je cesta. V\u00fdskumn\u00edci kone\u010dne odhalili detaily extr\u00e9mne vzdialenej a tmavej galaxie, ktor\u00fa bolo takmer nemo\u017en\u00e9 vidie\u0165 \u2013 a\u017e doteraz.<\/p>\n
V roku 2021astron\u00f3movia \u0161tudovali zbierku extr\u00e9mne vzdialen\u00fdch galaxi\u00ed, ktor\u00e9 objavili pomocou Hubblovho vesm\u00edrneho teleskopu. Dve dovtedy nevidite\u013en\u00e9 galaxie dostali pomenovanie REBELS-12-2 a REBELS-29-2 a ich svetlo pre\u0161lo k n\u00e1m prich\u00e1dzalo pribli\u017ene 13 mili\u00e1rd sveteln\u00fdch\u00a0 rokov. Na\u0161a myse\u013e si tak\u00e9 \u010d\u00edslo nedok\u00e1\u017ee predstavi\u0165, no vedci pri\u0161li na to, \u017ee s rozp\u00ednan\u00edm vesm\u00edru sa t\u00e1to vzdialenos\u0165 \u201enatiahla\u201c a\u017e na 29 mili\u00e1rd sveteln\u00fdch rokov.<\/p>\n
Najnov\u0161ie zistenia nazna\u010duj\u00fa, \u017ee ve\u013emi skor\u00fd kozmos obsahuje podstatne viac galaxi\u00ed, ne\u017e sa doteraz predpokladalo. Skr\u00fdvaj\u00fa sa pod prachom tvoren\u00fdm drobn\u00fdmi \u010dasticami. Teraz ich mo\u017eno spozorova\u0165 v\u010faka v\u00fdnimo\u010dnej citlivosti teleskopu ALMA a\u00a0odborn\u00fdm met\u00f3dam v\u00fdskumn\u00edkov. Pod\u013ea odhadov sa 10 a\u017e 20 percent tak\u00fdchto ran\u00fdch galaxi\u00ed st\u00e1le ukr\u00fdva za z\u00e1vojom kozmick\u00e9ho prachu.<\/p>\n
Astron\u00f3movia v\u00a0Chile ned\u00e1vno odhalili \u010fal\u0161iu galaxiu \u2013 pr\u00e1ve v\u010faka ALMA teleskopu. Mlad\u00e1, hviezdotvorn\u00e1 galaxia pln\u00e1 prachu a\u00a0plynov vznikla 2 miliardy rokov po Ve\u013ekom tresku. Obdobie datujeme viac ako 11 miliardami rokov sp\u00e4tne, ke\u010f bol vesm\u00edr asi jednou \u0161estinou s\u00fa\u010dasnej ve\u013ekosti.<\/p>\n
Vzdialen\u00e9, nevidite\u013en\u00e9 galaxie z ve\u013ekej \u010dasti ich zakr\u00fdva hviezdny prach, preto\u017ee sa v\u00a0nich tvor\u00ed vysok\u00fd po\u010det hviezd. Disponuj\u00fa ve\u013ek\u00fdmi z\u00e1sobami molekul\u00e1rneho plynu a s\u00fa predchodcami mas\u00edvnych pokojn\u00fdch galaxi\u00ed, ktor\u00e9 vid\u00edme v miestnom vesm\u00edre ove\u013ea zrete\u013enej\u0161ie.<\/p>\n Vesm\u00edrny teleskop Jamesa Webba, vypustili do vesm\u00edru 25. decembra 2021. Jeho prim\u00e1rne zrkadlo je \u0161es\u0165kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ie ako zrkadlo Hubbleovho teleskopu. zdroj: pixabay.com\n
Napriek skvel\u00e9mu vybaveniu, ALMA teleskop neprenikol do stredu hviezdnej s\u00fastavy. \u0160pi\u010dkov\u00fd \u010falekoh\u013ead, ako je vesm\u00edrny teleskop Jamesa Webba, by jedn\u00e9ho d\u0148a dok\u00e1zal odhali\u0165 galaxiu podrobnej\u0161ie. Zatia\u013e\u00a0 dok\u00e1\u017ee \u201ecestova\u0165 v\u00a0\u010dase\u201c do dia\u013eky 13,5 miliardy sveteln\u00fdch rokov.<\/p>\n
Ako v tomto unik\u00e1tnom v\u00fdskume figuruje Albert Einstein? Najv\u00fdznamnej\u0161\u00ed vedec 20. storo\u010dia v roku 1905 postupne prich\u00e1dzal na poznatky, ktor\u00e9 nen\u00e1vratne ovplyvnili vn\u00edmanie sveta. Zistil, \u017ee fyzik\u00e1lne z\u00e1kony s\u00fa rovnak\u00e9 pre v\u0161etk\u00fdch nezr\u00fdch\u013euj\u00facich pozorovate\u013eov a \u017ee r\u00fdchlos\u0165 svetla vo v\u00e1kuu je nez\u00e1visl\u00e1 od pohybu v\u0161etk\u00fdch pozorovate\u013eov \u2013 zn\u00e1ma ako te\u00f3ria \u0161peci\u00e1lnej relativity.<\/p>\n
T\u00e1to prelomov\u00e1 pr\u00e1ca zaviedla nov\u00fd r\u00e1mec pre cel\u00fa fyziku a navrhla nov\u00e9 koncepty priestoru a \u010dasu. Nasleduj\u00facich desa\u0165 rokov sa fyzik pok\u00fa\u0161al zahrn\u00fa\u0165 zr\u00fdchlenie do svojich lekci\u00ed a nakoniec v roku 1915 zverejnil te\u00f3riu v\u0161eobecnej relativity.<\/p>\n
T\u00edm astron\u00f3mov vyu\u017eil Einsteinovu te\u00f3riu na pozorovanie vzdialenej galaxie. V skratke Einstein hovor\u00ed, \u017ee mas\u00edvne objekty \u2013 galaxie, ob\u010das aj jednotliv\u00e9 hviezdy – deformuj\u00fa bl\u00edzky priestor, tak\u017ee ak\u00e9ko\u013evek svetlo prech\u00e1dzaj\u00face okolo sa zv\u00e4\u010d\u0161uje. V\u00fdskumn\u00edci preto pou\u017eili teleskop na prezeranie in\u00fdch, vzdialenej\u0161\u00edch objektov, ale iba vtedy, ke\u010f s\u00fa v spr\u00e1vnej l\u00ednii. Efekt, zn\u00e1my ako gravita\u010dn\u00e1 \u0161o\u0161ovka, pomohol astron\u00f3mom zobrazi\u0165 niektor\u00e9 z najstar\u0161\u00edch galaxi\u00ed vo vesm\u00edre. Pri doteraj\u0161om extr\u00e9mnom napredovan\u00ed vesm\u00edrnych technol\u00f3gi\u00ed je jasn\u00e9, \u017ee ich v bud\u00facnosti objavia ove\u013ea viac.<\/p>\n
Zdroje: www.livescience.com, www.interestingengineering.com<\/strong><\/p>\n Zdroj titulnej fotografie: www.unsplash.com<\/strong><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Legend\u00e1rne poznatky Alberta Einsteina plus supermodern\u00fd teleskop \u2013 to je recept na to, aby astron\u00f3movia objavovali doteraz nepoznan\u00e9 galaxie a\u00a0pochopili z\u00e1hady vesm\u00edru. St\u00e1le je \u010do<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8175","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8175","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8175"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8175\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8175"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8175"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8175"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}