{"id":8225,"date":"2023-03-17T00:00:00","date_gmt":"2023-03-16T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/najaktivnejsie-sopky-sveta-2-cast\/"},"modified":"2023-03-17T00:00:00","modified_gmt":"2023-03-16T23:00:00","slug":"najaktivnejsie-sopky-sveta-2-cast","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/najaktivnejsie-sopky-sveta-2-cast\/","title":{"rendered":"Najakt\u00edvnej\u0161ie sopky sveta (2.\u010das\u0165)"},"content":{"rendered":"<h3>Etna<\/h3>\n<h3>Sic\u00edlia, Taliansko<\/h3>\n<p>Etna na Sic\u00edlii je <strong>najv\u00e4\u010d\u0161ia a najakt\u00edvnej\u0161ia sopka v Eur\u00f3pe. <\/strong><\/p>\n<p>K <strong>\u010dast\u00fdm erupci\u00e1m patria aj ve\u013ek\u00e9 l\u00e1vov\u00e9 pr\u00fady<\/strong>, no m\u00e1lokedy predstavuj\u00fa nebezpe\u010denstvo pre ob\u00fdvan\u00e9 oblasti.<\/p>\n<p>V s\u00fa\u010dasnosti je vysok\u00e1 3 329 m, aj ke\u010f sa to men\u00ed pod\u013ea erupci\u00ed na vrchole.<\/p>\n<p>Etna sa rozklad\u00e1 na ploche 1 190 km2 s baz\u00e1lnym obvodom 140 km.<\/p>\n<p>V\u010faka tomu je<strong> z\u010faleka najv\u00e4\u010d\u0161ou z troch akt\u00edvnych sopiek v Taliansku, pri\u010dom je asi dvaapolkr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ia ako \u010fal\u0161ia najv\u00e4\u010d\u0161ia, sopka Vezuv. <\/strong><\/p>\n<p>V celom eur\u00f3psko-severoafrickom regi\u00f3ne ju<strong> prevy\u0161uje iba Mount Teide na Tenerife. <\/strong><\/p>\n<p>V <strong>gr\u00e9ckej mytol\u00f3gii bolo mon\u0161trum Typhon uv\u00e4znen\u00e9 pod touto horou Zeusom, bohom neba a hromu a kr\u00e1\u013eom bohov, a \u00fadajne sa pod \u0148ou nach\u00e1dzali aj H\u00e9faistove vyhne.<\/strong><\/p>\n<p>Etna je jednou z najakt\u00edvnej\u0161\u00edch sopiek na svete a je <strong>takmer neust\u00e1le v stave aktivity. <\/strong><\/p>\n<p>\u00darodn\u00e9 vulkanick\u00e9 p\u00f4dy podporuj\u00fa<strong>\u00a0po\u013enohospod\u00e1rstvo s vinicami a ovocn\u00fdmi sadmi<\/strong>, ktor\u00e9 sa rozprestieraj\u00fa na doln\u00fdch svahoch pohoria a na \u0161irokej planine Catania na juhu.<\/p>\n<p>V j\u00fani 2013 bola zap\u00edsan\u00e1 do zoznamu<strong> svetov\u00e9ho dedi\u010dstva UNESCO.<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Sopka Etna. Zdroj: italymagazine.com\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>K\u012blauea<\/h3>\n<h3>Havaj, USA<\/h3>\n<p>K\u012blauea, ktor\u00e1 sa nach\u00e1dza juhov\u00fdchodne od Havaja, nie je len <strong>jednou z najakt\u00edvnej\u0161\u00edch sopiek Zeme, ale aj jednou z najnebezpe\u010dnej\u0161\u00edch.<\/strong><\/p>\n<p>Je to <strong>najmlad\u0161ia a najakt\u00edvnej\u0161ia sopka na ostrove Havaj a vybuchovala takmer nepretr\u017eite<\/strong> od roku 1983 do roku 2018.<\/p>\n<p>Odhaduje sa, \u017ee K\u012blauea celkovo sp\u00f4sobila pribli\u017ene 400 \u00famrt\u00ed.<\/p>\n<p>Pova\u017euje sa za jednu z najnebezpe\u010dnej\u0161\u00edch sopiek v USA s <strong>najvy\u0161\u0161\u00edm sk\u00f3re ohrozenia zo v\u0161etk\u00fdch akt\u00edvnych sopiek v krajine.<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Popocat\u00e9petl<\/h3>\n<h3>Mexiko<\/h3>\n<p>Popocat\u00e9petl je <strong>druh\u00e1 najakt\u00edvnej\u0161\u00ed sopka v Mexiku. <\/strong><\/p>\n<p>Z h\u013eadiska <strong>v\u00fdbu\u0161nej aktivity a ohrozenia obyvate\u013estva je na prvom mieste v Mexiku a Severnej Amerike.<\/strong><\/p>\n<p>Z\u00e1rove\u0148 to je jedna z<strong> 10 naj\u013eudnatej\u0161\u00edch sopiek na svete &#8211; okolo 30 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed \u017eije v okruhu 70 kilometrov od jej 5 452-metrov\u00e9ho vrcholu.<\/strong><\/p>\n<p>Sopka sa nach\u00e1dza pribli\u017ene 70 km juhov\u00fdchodne od Mexico City.<\/p>\n<p>A\u017e doned\u00e1vna bola sopka<strong> jedn\u00fdm z troch vysok\u00fdch vrcholov v Mexiku, ktor\u00e9 obsahovali \u013eadovce.<\/strong><\/p>\n<p>V 90. rokoch 20. storo\u010dia sa \u013eadovce ako Glaciar Norte (Severn\u00fd \u013eadovec) zna\u010dne zmen\u0161ili, \u010diasto\u010dne v d\u00f4sledku vy\u0161\u0161\u00edch tepl\u00f4t, ale najm\u00e4 v d\u00f4sledku zv\u00fd\u0161enej sope\u010dnej \u010dinnosti.<\/p>\n<p>Za\u010diatkom roku<strong> 2001 boli \u013eadovce Popocat\u00e9petl pre\u010d<\/strong> &#8211; \u013ead zostal na sopke, ale u\u017e nevykazoval charakteristick\u00e9 \u010drty \u013eadovcov.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Expl\u00f3zia sopky Popocat\u00e9petl. Zdroj: refresher.sk\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Masaya<\/h3>\n<h3>Nikaragua<\/h3>\n<p>Masaya je<strong> najakt\u00edvnej\u0161ia sopka v regi\u00f3ne a je to prv\u00fd a najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed n\u00e1rodn\u00fd park Nikaraguy.<\/strong><\/p>\n<p>\u0160panieli prv\u00fdkr\u00e1t op\u00edsali sopku v roku <strong>1524 a odvtedy Masaya vybuchla najmenej 19-kr\u00e1t. <\/strong><\/p>\n<p>Od roku 1965 do roku 1979 Masaya obsahovala akt\u00edvne l\u00e1vov\u00e9 jazero.<\/p>\n<p>Posledn\u00e1 erupcia bola v roku 1993 a jedna z <strong>najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch erupcii v\u00f4bec, bola v roku 4550 p.n.l. &#8211; bola jednou z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch na Zemi za posledn\u00fdch 10 000 rokov.<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Mount Aso<\/h3>\n<h3>Japonsko<\/h3>\n<p>V s\u00fa\u010dasnosti je<strong> najakt\u00edvnej\u0161\u00edm japonsk\u00fdm vulk\u00e1nom<\/strong> Mount Aso, v n\u00e1rodnom parku Aso Kuj\u016b na ju\u017enom ostrove Kj\u00fa\u0161\u00fa.<\/p>\n<p>M\u00e1 jednu z <strong>najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch kalder na svete<\/strong>, ktor\u00e1 pon\u00faka<strong> nespo\u010detn\u00e9 mno\u017estvo v\u00fdh\u013eadov na krajinu. <\/strong><\/p>\n<p>Existuj\u00fa dve lanovky, ktor\u00fdmi sa tam m\u00f4\u017eete dosta\u0165 a presk\u00fama\u0165 t\u00fato zauj\u00edmav\u00fa oblas\u0165.<\/p>\n<p>Hora sa t\u00fd\u010di do nadmorskej v\u00fd\u0161ky 1592 m a kaldera Aso je<strong> jednou z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch kalder na svete<\/strong> &#8211; meria okolo 120 km v obvode, 25 km od severu na juh a 18 km od v\u00fdchodu na z\u00e1pad.<\/p>\n<p>Kaldera vznikla po\u010das \u0161tyroch ve\u013ek\u00fdch exploz\u00edvnych erupci\u00ed pribli\u017ene pred 90 000 a\u017e 270 000 rokmi.<\/p>\n<p>Tie produkovali <strong>objemn\u00e9 pyroklastick\u00e9 pr\u00fady a sope\u010dn\u00fd popol, ktor\u00e9 pokryli ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 regi\u00f3nu Kj\u00fa\u0161\u00fa a dokonca sa roz\u0161\u00edrili do ne\u010falekej prefekt\u00fary Jamagu\u010di.<\/strong><\/p>\n<p>Jedn\u00fdm z najbli\u017e\u0161\u00edch ob\u00fdvan\u00fdch miest je Aso, ktor\u00e9 je vidite\u013en\u00e9 asi <strong>8 km severne od sopky a m\u00e1 pribli\u017ene 26 000 obyvate\u013eov.<\/strong><\/p>\n<p><strong>V Japonsku je 110 akt\u00edvnych sopiek, z ktor\u00fdch 47 je pozorne monitorovan\u00fdch<\/strong>, preto\u017ee ned\u00e1vno vybuchli alebo vykazovali znepokojuj\u00face znaky vr\u00e1tane seizmickej aktivity, deform\u00e1cie zeme alebo emisi\u00ed ve\u013ek\u00e9ho mno\u017estva dymu.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Cotopaxi<\/h3>\n<h3>Ekv\u00e1dor<\/h3>\n<p>Cotopaxi sa nach\u00e1dza v pohor\u00ed Cordillera Central v centr\u00e1lnom Ekv\u00e1dore a je <strong>jednou z najvy\u0161\u0161\u00edch sopiek na svete, s v\u00fd\u0161kou 5910 mestrov. <\/strong><\/p>\n<p>Je to tie\u017e <strong>jedna z najakt\u00edvnej\u0161\u00edch sopiek Ekv\u00e1doru<\/strong>, ktor\u00e1 od 16. storo\u010dia sp\u00f4sobila<strong> viac ako 50 erupci\u00ed.<\/strong><\/p>\n<p>Erupcia z roku 1877 bola najsilnej\u0161ia a produkovala bahno, ktor\u00e9 sa \u0161\u00edrilo<strong> 100 kilometrov od sopky do Tich\u00e9ho oce\u00e1nu. <\/strong><\/p>\n<p>Najnov\u0161ia erupcia bola v roku 1904, hoci v roku 2005 do\u0161lo k vydeseniu miestneho obyvate\u013estva jej preb\u00fadzan\u00edm.<\/p>\n<p>Ke\u010f\u017ee sa sopka nach\u00e1dza<strong> bl\u00edzko husto ob\u00fdvanej oblasti Ekv\u00e1doru, ak by skuto\u010dne vybuchla dnes, v\u00fdsledky by boli zni\u010duj\u00face.<\/strong><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Etna Sic\u00edlia, Taliansko Etna na Sic\u00edlii je najv\u00e4\u010d\u0161ia a najakt\u00edvnej\u0161ia sopka v Eur\u00f3pe. K \u010dast\u00fdm erupci\u00e1m patria aj ve\u013ek\u00e9 l\u00e1vov\u00e9 pr\u00fady, no m\u00e1lokedy predstavuj\u00fa nebezpe\u010denstvo<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8225","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8225","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8225"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8225\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8225"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8225"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8225"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}