{"id":8257,"date":"2023-04-07T00:00:00","date_gmt":"2023-04-06T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/tieto-nechcete-stretnut-najsmrtelnejsie-pavuky-planety\/"},"modified":"2023-04-07T00:00:00","modified_gmt":"2023-04-06T23:00:00","slug":"tieto-nechcete-stretnut-najsmrtelnejsie-pavuky-planety","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/tieto-nechcete-stretnut-najsmrtelnejsie-pavuky-planety\/","title":{"rendered":"TIETO NECHCETE STRETN\u00da\u0164: najsmrte\u013enej\u0161ie pav\u00faky plan\u00e9ty"},"content":{"rendered":"

Na svete sa nach\u00e1dza viac ako 43 000 r\u00f4znych druhov pav\u00fakov. <\/strong><\/p>\n

Z nich je len mal\u00fd po\u010det \u00fadajne nebezpe\u010dn\u00fdch a menej ako 30 m\u00e1 na svedom\u00ed \u013eudsk\u00e9 \u00famrtia.<\/p>\n

Pre\u010do je tak m\u00e1lo pav\u00fakov nebezpe\u010dn\u00fdch pre \u013eud\u00ed? <\/strong><\/p>\n

Ve\u013ea z d\u00f4vodov m\u00f4\u017ee vypl\u00fdva\u0165 z rozdielov vo ve\u013ekosti medzi \u013eu\u010fmi a pav\u00fakmi.<\/p>\n

Jed pav\u00fakov je navrhnut\u00fd tak, aby p\u00f4sobil na men\u0161ie zvierat\u00e1, ale jed niektor\u00fdch druhov m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 ko\u017en\u00e9 l\u00e9zie u \u013eud\u00ed alebo sp\u00f4sobi\u0165 alergick\u00e9 reakcie, ktor\u00e9 ved\u00fa k \u00famrtiam. <\/strong><\/p>\n

Smr\u0165 po uhryznut\u00ed pav\u00fakom je ve\u013emi zriedkav\u00e1<\/strong>, preto\u017ee kliniky, toxikologick\u00e9 centr\u00e1 a nemocnice maj\u00fa \u010dasto po ruke r\u00f4zne druhovo \u0161pecifick\u00e9 antitox\u00edny na lie\u010dbu uhryznutia.<\/p>\n

 <\/p>\n

Hned\u00fd pav\u00fak (Loxosceles reclusa)<\/h3>\n

Hned\u00fd pav\u00fak je jedn\u00fdm z najnebezpe\u010dnej\u0161\u00edch pav\u00fakov v Severnej Amerike. <\/strong><\/p>\n

Jeho jed ni\u010d\u00ed steny krvn\u00fdch ciev v bl\u00edzkosti miesta uhryznutia a niekedy sp\u00f4sobuje ve\u013ek\u00fd ko\u017en\u00fd vred. <\/strong><\/p>\n

M\u00f4\u017ee trva\u0165 nieko\u013eko mesiacov, k\u00fdm sa vzniknut\u00e1 rana zahoj\u00ed, alebo sa m\u00f4\u017ee rana infikova\u0165, \u010do m\u00f4\u017ee vies\u0165 k smrti obete. <\/strong><\/p>\n

\u00damrtia na uhryznutie hned\u00fdm samot\u00e1rskym pav\u00fakom s\u00fa zriedkav\u00e9.<\/p>\n

Tento pav\u00fak sa nach\u00e1dza naj\u010dastej\u0161ie v jaskyniach a nor\u00e1ch hlodavcov. <\/strong><\/p>\n

N\u00e1jdete ich aj v neru\u0161en\u00fdch priestoroch budov, ako s\u00fa podkrovia, skladovacie priestory a dutiny v sten\u00e1ch alebo stropoch.<\/p>\n

 <\/p>\n Ban\u00e1nov\u00fd pav\u00fak. Zdroj: ruarrijoseph.com\n

Braz\u00edlske ban\u00e1nov\u00e9 pav\u00faky (Phoneutria fera a P. nigriventer)<\/h3>\n

Tieto druhy sa niekedy vyskytuj\u00fa na ban\u00e1nov\u00fdch listoch a preto sa ob\u010das dostan\u00fa aj do r\u00f4znych ne\u010dakan\u00fdch miest na svete, prostredn\u00edctvom obchodu s potravinami.<\/strong><\/p>\n

Maj\u00fa agres\u00edvny obrann\u00fd postoj, pri ktorom zdv\u00edhaj\u00fa predn\u00e9 nohy priamo do vzduchu.<\/p>\n

Pre \u013eud\u00ed s\u00fa jedovat\u00e9 a s\u00fa pova\u017eovan\u00e9 za najsmrte\u013enej\u0161ie zo v\u0161etk\u00fdch pav\u00fakov na svete! <\/strong><\/p>\n

Ich jed je toxick\u00fd pre nervov\u00fd syst\u00e9m a sp\u00f4sobuje pr\u00edznaky ako slinenie, nepravideln\u00fd srdcov\u00fd tep a u mu\u017eov dlhotrvaj\u00face bolestiv\u00e9 erekcie.\u00a0<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

Vl\u010d\u00ed pav\u00fak (\u010de\u013ea\u010f Lycosidae)<\/h3>\n

Vl\u010die pav\u00faky patria do \u010de\u013eade Lycosidae, ve\u013ekej a roz\u0161\u00edrenej skupiny, ktor\u00e1 sa vyskytuje po celom svete. <\/strong><\/p>\n

S\u00fa pomenovan\u00e9 pre svoj vl\u010d\u00ed zvyk prenasledova\u0165 a vrha\u0165 sa na koris\u0165. <\/strong><\/p>\n

V Severnej Amerike sa vyskytuje asi 125 druhov, zatia\u013e \u010do v Eur\u00f3pe je ich asi 50. <\/strong><\/p>\n

V\u00e4\u010d\u0161ina z nich s\u00fa mal\u00e9 a\u017e stredne ve\u013ek\u00e9 – najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed m\u00e1 telo dlh\u00e9 asi 2,5 cm a nohy pribli\u017ene rovnako dlh\u00e9.<\/p>\n

Vyzna\u010duj\u00fa sa r\u00fdchlos\u0165ou behu<\/strong> a be\u017ene sa vyskytuj\u00fa v tr\u00e1ve alebo pod kame\u0148mi, polenami alebo listov\u00fdm odpadom, no \u010dasto nav\u0161t\u00edvia aj \u013eudsk\u00e9 obydlia<\/strong>, kde sa skr\u00fdva hmyz.<\/p>\n

V\u00e4\u010d\u0161ina druhov si v zemi stavia r\u00farkovit\u00e9 hniezda a niektor\u00ed zakr\u00fdvaj\u00fa vchod odpadkami, zatia\u013e \u010do in\u00ed nad n\u00edm stavaj\u00fa ve\u017ei\u010dku.<\/p>\n

Aj ke\u010f sa pav\u00fak nepova\u017euje za agres\u00edvneho, \u010dasto v sebaobrane uhryzne \u013eud\u00ed. <\/strong><\/p>\n

Vl\u010die pav\u00faky s\u00fa jedovat\u00e9, ale ich uhryznutie sa nepova\u017euje za nebezpe\u010dn\u00e9. <\/strong><\/p>\n

Niektor\u00e9 obete uhryznutia, ktor\u00e9 s\u00fa vo v\u0161eobecnosti alergick\u00e9 na uhryznutie pav\u00fakom, v\u0161ak m\u00f4\u017eu ma\u0165 nevo\u013enos\u0165, z\u00e1vrat a m\u00f4\u017eu sa u nich vyvin\u00fa\u0165 zv\u00fd\u0161en\u00e9 srdcov\u00e9 frekvencie. <\/strong><\/p>\n

Samotn\u00e9 uhryznutie je op\u00edsan\u00e9 ako podobn\u00e9 bodnutiu v\u010delou a jed, ktor\u00fd pav\u00fak vstrekuje, m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 svrbenie v oblasti.<\/p>\n

Toto bolestiv\u00e9 uhryznutie v spojen\u00ed s ich r\u00fdchlos\u0165ou a prekvapiv\u00fdm vzh\u013eadom, m\u00f4\u017ee by\u0165 znepokojuj\u00face a niektor\u00e9 obete uhryznutia z tohto z\u00e1\u017eitku prepadn\u00fa panike.<\/strong><\/p>\n

<\/h3>\n \u010cierna vdova v akcii. Zdroj: reddit.com\n

Pav\u00fak \u010dierna vdova (Latrodectus mactans)<\/h3>\n

\u010cierna vdova je zodpovedn\u00e1 za viac ako 2 500 n\u00e1v\u0161tev toxikologick\u00fdch centier ka\u017ed\u00fd rok iba v USA! <\/strong><\/p>\n

Ide o druh, ktor\u00fd mo\u017eno n\u00e1js\u0165 v USA, Kanade, Latinskej Amerike a Z\u00e1padnej Indii. <\/strong><\/p>\n

Nach\u00e1dzaj\u00fa sa v prostrediach, ako s\u00fa hromady dreva, nory alebo medzi rastlinami, ktor\u00e9 sl\u00fa\u017eia ako podpora pre jeho sie\u0165.<\/p>\n

Samica je leskl\u00e1 \u010dierna a na spodnej strane brucha m\u00e1 zvy\u010dajne \u010dervenkast\u00fd a\u017e \u017elt\u00fd vzor pres\u00fdpac\u00edch hod\u00edn.<\/p>\n

Niekedy s\u00fa namiesto \u00fapln\u00fdch pres\u00fdpac\u00edch hod\u00edn pr\u00edtomn\u00e9 dva mal\u00e9 trojuholn\u00edky.<\/p>\n

Samec, zriedkavo viden\u00fd, preto\u017ee je \u010dasto zabit\u00fd a zjeden\u00fd samicou po p\u00e1ren\u00ed<\/strong> (odtia\u013e poch\u00e1dza n\u00e1zov pav\u00faka), m\u00e1 asi jednu \u0161tvrtinu ve\u013ekosti samice.<\/p>\n

Okrem vzoru pres\u00fdpac\u00edch hod\u00edn m\u00e1 mu\u017e \u010dasto p\u00e1ry \u010derven\u00fdch a bielych pruhov po stran\u00e1ch brucha.<\/p>\n

Jeho uhryznutie, ktor\u00e9 sa prejav\u00ed ako pichnutie \u0161pendl\u00edkom na ko\u017ei, \u010dasto sp\u00f4sobuje siln\u00fa boles\u0165 svalov a k\u0155\u010de, nevo\u013enos\u0165 a miernu paral\u00fdzu br\u00e1nice, \u010do s\u0165a\u017euje d\u00fdchanie.\u00a0<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Hned\u00e1 vdova\u00a0(Latrodectus geometricus)<\/h3>\n

Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee hned\u00e1 vdova sa vyvinula v Afrike, ale prv\u00fd op\u00edsan\u00fd exempl\u00e1r poch\u00e1dza z Ju\u017enej Ameriky. <\/strong><\/p>\n

Popul\u00e1cie hned\u00fdch vdov sa objavili v ju\u017enej Kalifornii, v Karibiku, v \u0161t\u00e1toch USA na pobre\u017e\u00ed Mexick\u00e9ho z\u00e1livu, ako aj v Japonsku, Ju\u017enej Afrike a na Madagaskare, v Austr\u00e1lii a na Cypre.<\/p>\n

Tento druh sa nach\u00e1dza vn\u00fatri v budov\u00e1ch, vn\u00fatri star\u00fdch pneumat\u00edk a pod automobilmi, ako aj medzi kr\u00edkmi<\/strong> a inou veget\u00e1ciou.<\/p>\n

Pav\u00fak m\u00e1 hnedast\u00fd vzh\u013ead, ktor\u00fd sa pohybuje od hnedej po takmer \u010diernu.<\/p>\n

Bru\u0161n\u00e1 \u010das\u0165 niektor\u00fdch exempl\u00e1rov m\u00e1 zdoben\u00e9 tmavohned\u00e9, \u010dierne, biele, \u017elt\u00e9 alebo oran\u017eov\u00e9 znaky.<\/p>\n

Na rozdiel od ostatn\u00fdch \u010dlenov rodu, je vzor pres\u00fdpac\u00edch hod\u00edn na spodnej strane hnedej vdovy oran\u017eov\u00fd.<\/strong><\/p>\n

Jed hnedej vdovy sa pova\u017euje za dvakr\u00e1t silnej\u0161\u00ed ako jed \u010diernej vdovy<\/strong>, tento druh v\u0161ak nie je agres\u00edvny a pri uhryznut\u00ed vstrekne iba mal\u00e9 mno\u017estvo jedu.<\/p>\n

Napriek tomu uhryznutie hnedej vdovy bolo spojen\u00e9 so smr\u0165ou dvoch \u013eud\u00ed na Madagaskare za\u010diatkom 90. rokov.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Na svete sa nach\u00e1dza viac ako 43 000 r\u00f4znych druhov pav\u00fakov. Z nich je len mal\u00fd po\u010det \u00fadajne nebezpe\u010dn\u00fdch a menej ako 30 m\u00e1 na<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8257","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8257","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8257"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8257\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8257"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8257"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8257"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}