Svet sa m\u00f4\u017ee nach\u00e1dza\u0165 uprostred \u0161iesteho masov\u00e9ho vymierania. katastrof\u00e1lne d\u00f4sledky zmeny kl\u00edmy, strata biotopov a \u013eudsk\u00e1 \u010dinnos\u0165, pri ktorej hroz\u00ed, \u017ee vyhub\u00ed viac zvierat, ne\u017e si dok\u00e1\u017eeme predstavi\u0165.\u00a0 Niektor\u00ed vedci sa dokonca ob\u00e1vaj\u00fa, \u017ee n\u00e1s \u010dak\u00e1 hmyzia apokalypsa.\u00a0 To sa ned\u00e1 poveda\u0165 o t\u00fdchto 16 zvierat\u00e1ch. Svetov\u00fd fond na ochranu pr\u00edrody (WWF) ich ozna\u010duje ako kriticky ohrozen\u00e9 – patria medzi najpravdepodobnej\u0161ie, \u010do v priebehu nasleduj\u00faceho desa\u0165ro\u010dia zmizn\u00fa z povrchu zemsk\u00e9ho.<\/p>\n
T\u00e1to ve\u013ek\u00e1 ma\u010dka \u017eij\u00faca v lese je najohrozenej\u0161ia zo v\u0161etk\u00fdch leopardov. Rozko\u0161n\u00e9 stvorenie poch\u00e1dza z oblasti Amur-Heilong, pomenovanej po mohutnej rieke, ktor\u00e1 sa nach\u00e1dza na hraniciach Ruska a severov\u00fdchodnej \u010c\u00edny. Pod\u013ea WWF zostalo vo vo\u013enej pr\u00edrode menej ako 100 leopardov amursk\u00fdch a asi 180 ich \u017eije v zajat\u00ed. Tieto \u010d\u00edsla sa v\u00e1m m\u00f4\u017eu zda\u0165 drasticky mal\u00e9 – ale divok\u00e1 popul\u00e1cia v posledn\u00fdch troch rokoch na\u0161\u0165astie vzr\u00e1stla. V roku 2017 sa predpokladalo, \u017ee vo vo\u013enej pr\u00edrode \u017eije iba 67 leopardov – teraz sa predpoklad\u00e1, \u017ee ich je viac ako 84.<\/p>\n
Skupiny ako TRAFFIC, organiz\u00e1cia zameran\u00e1 na boj proti nez\u00e1konn\u00e9mu obchodovaniu s vo\u013ene \u017eij\u00facimi zvieratami, a WWF pracuj\u00fa na zastaven\u00ed pytliactva, monitorovan\u00ed popul\u00e1cie a ochrane biotopu leopardov.\u00a0 V\u00ed\u0165azstvom bola v Rusku aktualiz\u00e1cia z\u00e1kona z roku 2013, ktor\u00e1 spr\u00edsnila postupy pre zastavenie nez\u00e1konn\u00e9ho obchodu s leopardmi amursk\u00fdmi a in\u00fdmi druhmi ve\u013ek\u00fdch ma\u010dkovit\u00fdch \u0161eliem.<\/p>\n Nielen leopard am\u00farsky, ale viacero ve\u013ek\u00fdch ma\u010dkovit\u00fdch \u0161eliem je v ohrozen\u00ed. Zdroj: Shutterstock.com\n
V\u010faka eur\u00f3pskym lovcom, ktor\u00ed maj\u00fa radi sp\u00fa\u0161\u0165, popul\u00e1cia \u010diernych nosoro\u017ecov v 20. storo\u010d\u00ed dramaticky klesla. Pytliactvo zost\u00e1va probl\u00e9mom aj dnes. \u010cierne nosoro\u017ece \u017eij\u00fa v Nam\u00edbii a v\u00fdchodnej Afrike a s\u00fa men\u0161ie ako tie biele\u00a0 \u2013 ich severn\u00fd poddruh je vo vo\u013enej pr\u00edrode pravdepodobne u\u017e vyhynut\u00fd. Odhaduje sa, \u017ee vo vo\u013enej pr\u00edrode zost\u00e1va len 5 366 a\u017e 5 627 \u010diernych nosoro\u017ecov, uv\u00e1dza Save The Rhino. Ochrancovia pr\u00edrody sa sna\u017eia pytliactvo zastavi\u0165 a zv\u00fd\u0161i\u0165 ich popul\u00e1ciu. Toto \u00fasilie zah\u0155\u0148alo pren\u00e1\u0161anie nosoro\u017ecov letecky do nov\u00fdch domovov, kde m\u00f4\u017eu prosperova\u0165.<\/p>\n
Nosoro\u017eec sumatersk\u00fd je tie\u017e na zozname kriticky ohrozen\u00fdch \u2014 spolu s mno\u017estvom \u010fal\u0161\u00edch zvierat, ktor\u00e9 \u017eij\u00fa na Sumatre, ve\u013ekom ostrove nach\u00e1dzaj\u00facom sa v z\u00e1padnej Indon\u00e9zii. V minulosti predstavovalo pytliactvo pre tento druh najv\u00e4\u010d\u0161iu hrozbu \u2013 no dnes je e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161\u00edm nebezpe\u010denstvom strata biotopu, tvrd\u00ed aktivistick\u00e1 organiz\u00e1cia Save The Rhino. \u013dudia ni\u010dia lesy kv\u00f4li palmov\u00e9mu oleju a papierovej buni\u010dine. V\u00fdsledn\u00e1 rozdelenie popul\u00e1ci\u00ed nosoro\u017ecov po\u0161kodzuje sp\u00f4soby rozmno\u017eovania.<\/p>\n
A \u010do ich \u0161pecifik\u00e1? Maj\u00fa mno\u017estvo odli\u0161n\u00fdch vlastnost\u00ed, ktor\u00e9 ich robia jedine\u010dn\u00fdmi: S\u00fa najmen\u0161\u00edm druhom nosoro\u017eca a jedin\u00fdm \u00e1zijsk\u00fdm nosoro\u017ecom, ktor\u00fd m\u00e1 dva rohy. Pod\u013ea WWF zostalo vo vo\u013enej pr\u00edrode iba 80 jedincov. Ochran\u00e1ri pracuj\u00fa na zastaven\u00ed pytliactva, raste popul\u00e1cie nosoro\u017ecov a ochrane biotopu zvierat. Organiz\u00e1cia WWF dokonca niektor\u00e9 z nich presunula, aby skonsolidovala popul\u00e1cie v oblastiach, ktor\u00e9 s\u00fa lep\u0161ie chr\u00e1nen\u00e9, pri\u010dom chov\u00e1 aj nosoro\u017ecov v zajat\u00ed.<\/p>\n Ochrancovia sa sna\u017eia ohrozen\u00e9 druhy dr\u017ea\u0165 v zajat\u00ed, pri\u010dom im poskytuj\u00fa v\u0161etky potrebn\u00e9 podmienky na \u017eivot a \u010fal\u0161ie rozmno\u017eovanie. Potom ich m\u00f4\u017eu vypusti\u0165 do vo\u013enej pr\u00edrody. Zdroj: Pexels.com\n
Nosoro\u017eec j\u00e1vsky je najohrozenej\u0161\u00ed zo v\u0161etk\u00fdch druhov nosoro\u017ecov, tvrd\u00ed WWF. Ich mal\u00e1 popul\u00e1cia zni\u017euje ich \u0161ance na bud\u00faci \u017eivot. Tento druh je tie\u017e obzvl\u00e1\u0161\u0165 citliv\u00fd na pr\u00edrodn\u00e9 katastrofy a choroby, uv\u00e1dza spr\u00e1va Save The Rhino. Oba probl\u00e9my bud\u00fa so zmenou kl\u00edmy len a len narasta\u0165.<\/p>\n
Nosoro\u017ece j\u00e1vske s\u00fa men\u0161ie ako ich bratranci, indick\u00e9 nosoro\u017ece. Ob\u013eubuj\u00fa cel\u00fa \u0161k\u00e1lu rastlinnej potravy \u2013 v\u00fdhonky, vetvi\u010dky i ovocie. J\u00e1vske nosoro\u017ece s\u00fa \u201enajprisp\u00f4sobivej\u0161\u00edmi\u201c medzi nosoro\u017ecami, ak ide o k\u0155menie. Ich jedinou z\u00e1sadnou po\u017eiadavkou je ma\u0165 v strave so\u013e. No nie s\u00fa v tom sami \u2013 chu\u0165ov\u00e9 kan\u00e1liky nosoro\u017eca sumatransk\u00e9ho vy\u017eaduj\u00fa to ist\u00e9. Pod\u013ea Save The Rhino zostalo len 72 j\u00e1vskych nosoro\u017ecov vo vo\u013enej pr\u00edrode. Medzin\u00e1rodn\u00e1 a Indon\u00e9zska nad\u00e1cia pre nosoro\u017ece pracuj\u00fa na roz\u0161\u00edren\u00ed chr\u00e1nen\u00fdch biotopov a zastaven\u00ed pytliactva.<\/p>\n
Pre\u010do s\u00fa orangutany ohrozen\u00e9? Hlavn\u00fdm d\u00f4vodom je ni\u010denie biotopu, uv\u00e1dza organiz\u00e1cia Orangutan Foundation International. Leg\u00e1lna i neleg\u00e1lna \u0165a\u017eba dreva, ni\u010denie lesov pre palmov\u00fd olej – obe s\u00fa s\u00fa na horn\u00fdch prie\u010dkach na zozname hrozieb. Dnes vo vo\u013enej pr\u00edrode zostalo asi 41 000 bornejsk\u00fdch a 7 500 sumatransk\u00fdch. \u017dij\u00fa iba na Borneu a Sumatre, ostrovoch v juhov\u00fdchodnej \u00c1zii.<\/p>\n Palmov\u00fd olej je takmer v\u0161ade. Aj ten je d\u00f4vodom, pre\u010do popul\u00e1cie orangutanov vymieraj\u00fa. \u013dudia ni\u010dia ich biotopy pre lacn\u00fa, no st\u00e1le \u017eiadan\u00fa zlo\u017eku. Zdroj: Pexels.com\n
Len za posledn\u00fdch 60 rokov sa po\u010det orangutanov bornejsk\u00fdch pod\u013ea WWF zn\u00ed\u017eil na polovicu. \u0164a\u017eba dreva a lov ohrozuj\u00fa ich biotop a pre\u017eitie. Oba druhy orangutanov maj\u00fa svoju charakteristick\u00fa hu\u0148at\u00fa, oran\u017eovo-\u010derven\u00fa srs\u0165. Bornejci sa l\u00ed\u0161ia v tom, \u017ee sk\u00f4r zo svojho biotopu v korun\u00e1ch stromov zost\u00fapia, aby str\u00e1vili nejak\u00fd \u010das na zemi.\u00a0 Borneo Orangutan Survival Foundation pracuje na op\u00e4tovnom vysaden\u00ed t\u00fdchto zvierat v zajat\u00ed sp\u00e4\u0165 do vo\u013enej pr\u00edrody, na ochrane ich biotopu a na vzdel\u00e1van\u00ed bl\u00edzkych komun\u00edt. Tie potom pom\u00e1haj\u00fa tento druh chr\u00e1ni\u0165.<\/p>\n
R\u00fdchle odles\u0148ovanie a nez\u00e1konn\u00fd obchod s dom\u00e1cimi zvieratami sp\u00f4sobuj\u00fa, \u017ee tieto popul\u00e1cie orangutanov trpia. Vo vo\u013enej pr\u00edrode zostalo asi 7500 bornejsk\u00fdch orangutanov. Program na ochranu orangutanov sumatersk\u00fdch pracuje na ich ochrane a rehabitalizuje zachr\u00e1nen\u00fdch. Op\u00e4tovn\u00fdm ich postupne zav\u00e1dza do vo\u013enej pr\u00edrody, zlep\u0161uje ochran\u00e1rske vzdel\u00e1vanie a v\u00fdskum.<\/p>\n
ZDROJ: Inverse.com<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Posledn\u00e9 zbohom? Svet sa m\u00f4\u017ee nach\u00e1dza\u0165 uprostred \u0161iesteho masov\u00e9ho vymierania. katastrof\u00e1lne d\u00f4sledky zmeny kl\u00edmy, strata biotopov a \u013eudsk\u00e1 \u010dinnos\u0165, pri ktorej hroz\u00ed, \u017ee vyhub\u00ed viac<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8265","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8265","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8265"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8265\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8265"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8265"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8265"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}