{"id":8272,"date":"2023-04-23T00:00:00","date_gmt":"2023-04-22T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/16-unikatnych-zvierat-ktore-by-mohli-do-roku-2030-vyhynut-ako-tomu-predist-cast-2\/"},"modified":"2023-04-23T00:00:00","modified_gmt":"2023-04-22T23:00:00","slug":"16-unikatnych-zvierat-ktore-by-mohli-do-roku-2030-vyhynut-ako-tomu-predist-cast-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/16-unikatnych-zvierat-ktore-by-mohli-do-roku-2030-vyhynut-ako-tomu-predist-cast-2\/","title":{"rendered":"16 unik\u00e1tnych zvierat, ktor\u00e9 by mohli do roku 2030 vyhyn\u00fa\u0165. Ako tomu pred\u00eds\u0165? \u010das\u0165 2."},"content":{"rendered":"<h3><strong>V ohrozen\u00ed viacero druhov gor\u00edl<\/strong><\/h3>\n<p>T\u00fdchto 16 druhov zvierat m\u00f4\u017ee do konca nasleduj\u00faceho desa\u0165ro\u010dia vyhyn\u00fa\u0165.\u00a0 Niektor\u00e9 z nich sme spomenuli u\u017e v prvej \u010dasti. Podobne ako pri predch\u00e1dzaj\u00facich je v probl\u00e9moch aj viacero druhov gor\u00edl. Napriek s\u00fa\u010dasn\u00fdm katastrof\u00e1lnym vyhliadkam by v\u0161ak tieto gorily mohli existova\u0165 dlh\u0161ie. Ich bratranci, horsk\u00e9 gorily, maj\u00fa za sebou nieko\u013eko \u00faspe\u0161n\u00fdch pr\u00edbehov \u00fasilia o ochranu, ako uviedla spolo\u010dnos\u0165 Inverse v roku 2018. Ich po\u010det vzr\u00e1stol z 240 jedincov v roku 1967 na 604 v roku 2018.<\/p>\n<h3><strong>The cross river gorila (Gorilla gorilla diehli)<\/strong><\/h3>\n<p>Odles\u0148ovanie pre vyu\u017eitie dreva po\u013enohospod\u00e1rstvo a v\u00fdruby. Probl\u00e9my, ku ktor\u00fdm sa prid\u00e1va e\u0161te aj pytliactvo. Ako tieto gorily odl\u00ed\u0161ime? S\u00fa podobn\u00e9 gorile z\u00e1padnej n\u00ed\u017einnej, ale maj\u00fa jemn\u00e9 jedine\u010dn\u00e9 rozdiely v lebk\u00e1ch a zuboch. Druh plach\u00fd vo\u010di \u013eu\u010fom je \u0165a\u017ek\u00e9 vystopova\u0165, ale odhady ukazuj\u00fa, \u017ee<strong> vo vo\u013enej pr\u00edrode ich zostalo asi 200-300.<\/strong> Ochran\u00e1ri monitoruj\u00fa popul\u00e1cie, zvy\u0161uj\u00fa environment\u00e1lnu v\u00fdchovu a vykon\u00e1vaj\u00fa v\u00fdskum na lep\u0161iu ochranu t\u00fdchto gor\u00edl.<\/p>\n<h3><strong>Gorila n\u00ed\u017einn\u00e1 v\u00fdchodn\u00e1 (Gorilla beringei graueri)<\/strong><\/h3>\n<p>Ob\u010dianske nepokoje v Kon\u017eskej demokratickej republike s\u00fa jedn\u00fdm z d\u00f4vodov ohrozenia gor\u00edl n\u00ed\u017einn\u00fdch. V priebehu rokov si ni\u010denie biotopov, pytliactvo a neleg\u00e1lna \u0165a\u017eba vy\u017eiadali svoju da\u0148. Ide o najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed poddruh gorily s \u201epodsadit\u00fdm telom, ve\u013ek\u00fdmi rukami a kr\u00e1tkou papu\u013eou,\u201c uv\u00e1dza WWF.<\/p>\n<p>Presn\u00e9 s\u010d\u00edtanie t\u00fdchto gor\u00edl nebolo mo\u017en\u00e9 kv\u00f4li n\u00e1siliu v ich regi\u00f3ne. <strong>Odhaduje sa v\u0161ak, \u017ee popul\u00e1cia v 90. rokoch klesla o viac ako polovicu, \u010do bolo takmer 17 000 jedincov.<\/strong> Najv\u00e4\u010d\u0161ia chr\u00e1nen\u00e1 popul\u00e1cia t\u00fdchto gor\u00edl \u017eije v n\u00e1rodnom parku Kahuzi-Biega, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza na v\u00fdchode Kon\u017eskej demokratickej republiky. Neleg\u00e1lna \u0165a\u017eba a pytliactvo v parku ohrozuj\u00fa aj obyvate\u013estvo, ale ochran\u00e1rske organiz\u00e1cie a zamestnanci parku pracuj\u00fa na tom, aby znovu z\u00edskali kontrolu nad krajinou.<\/p>\n Niektor\u00e9 druhy gor\u00edl sa chovaj\u00fa aj v zajat\u00ed, kde ich nem\u00f4\u017ee \u010dlovek ani pr\u00edrodn\u00e9 podmienky ohrozi\u0165. Zdroj: Pexels.com\n<h3><strong>Gorila n\u00ed\u017einn\u00e1 z\u00e1padn\u00e1\u00a0 (Gorilla gorilla gorilla)<\/strong><\/h3>\n<p>Tento druh ohrozuje nielen <strong>po\u013eovn\u00edctvo a obchod, ale aj strata biotopov a choroby.<\/strong> Pod\u013ea WWF s\u00fa tieto gorily men\u0161ie ako in\u00e9 poddruhy, s hnedosivou srs\u0165ou, ga\u0161tanov\u00fdmi hrudn\u00edkmi, \u0161ir\u0161\u00edmi lebkami, v\u00fdrazn\u00fdmi obo\u010diami a mal\u00fdmi u\u0161ami.<strong> O\u010dak\u00e1va sa, \u017ee ich zostalo asi 100 000<\/strong>, hoci vedci nedok\u00e1zali zisti\u0165 presn\u00fd odhad tohto nepolapite\u013en\u00e9ho zviera\u0165a. Ochrancovia sa usiluj\u00fa o silnej\u0161iu ochranu, lep\u0161ie sledovanie zvierat, podporu udr\u017eate\u013enej\u0161ieho rozvoja v oblastiach, kde tieto gorily \u017eij\u00fa a pracuj\u00fa na prisp\u00f4soben\u00ed \u013eudskej vakc\u00edny proti ebole pre gorily.<\/p>\n<h3><strong>Korytna\u010dka Hawksbill (Eretmochelys imbricata)<\/strong><\/h3>\n<p>Tieto korytna\u010dky s\u00fa najviac ohrozen\u00e9 obchodom s vo\u013ene \u017eij\u00facimi zvieratami: <strong>Na trhoch sa pred\u00e1vaj\u00fa \u010dasti ich pancieru.<\/strong> Morsk\u00fdm korytna\u010dk\u00e1m tie\u017e ubli\u017euje strata ich biotopov, rybolov, zne\u010distenie a rozvoj pobre\u017eia.<\/p>\n<p>So \u0161picatou zob\u00e1kovou tv\u00e1rou \u2013 odtia\u013e vznikol jej n\u00e1zov \u2013\u00a0 pl\u00e1va cez tropick\u00e9 koralov\u00e9 \u00fatesy po celom svete a osl\u0148uje svoj\u00edm biofluorescen\u010dn\u00fdm pancierom. Morsk\u00e9 korytna\u010dky s\u00fa na zemi u\u017e 100 mili\u00f3nov rokov \u2013 WWF ich naz\u00fdva <strong>\u201ez\u00e1kladn\u00fdm \u010dl\u00e1nkom v morsk\u00fdch ekosyst\u00e9moch<\/strong>\u201c \u2013 a pom\u00e1haj\u00fa udr\u017eiava\u0165 zdrav\u00e9 koralov\u00e9 \u00fatesy a morsk\u00fa tr\u00e1vu. Tieto korytna\u010dky \u017eij\u00fa v tropick\u00fdch koralov\u00fdch \u00fatesoch po celom svete, vr\u00e1tane Mesoamerican Reef, pri pobre\u017e\u00ed v\u00fdchodnej Afriky a Coral Triangle.<\/p>\n<p>Ich popul\u00e1ciu je \u0165a\u017ek\u00e9 presne odhadn\u00fa\u0165. Odhaduje sa v\u0161ak, \u017ee vo vo\u013enej pr\u00edrode pravdepodobne zost\u00e1va asi 8 000 hniezdiacich sam\u00edc. Celosvetov\u00e1 popul\u00e1cia klesla za posledn\u00e9 storo\u010die o 80 percent. Ochrana biotopov, satelitn\u00e9 sledovanie a prin\u00fatenie ryb\u00e1rov, aby pou\u017e\u00edvali \u201eryb\u00e1rske h\u00e1\u010diky vhodn\u00e9 pre korytna\u010dky\u201c, to v\u0161etko je s\u00fa\u010das\u0165ou \u00fasilia o zachovanie.<\/p>\n S t\u00fdmito korytna\u010dkami vznikol biznis a ich panciere sa pred\u00e1vaj\u00fa na trhoch. Aj to jeden z hlavn\u00fdch d\u00f4vodov ich vymierania. Zdroj: worldwildlife.org\n<h3><strong>Saola (Pseudoryx nghetinhensis)<\/strong><\/h3>\n<p><strong>Saola bola objaven\u00e1 len v roku 1992 a u\u017e sa bohu\u017eia\u013e dostala na zoznam najohrozenej\u0161\u00edch druhov.<\/strong> Strata biotopov je hlavnou hrozbou: pre\u017eitie Saoly z\u00e1vis\u00ed od zachovania lesov a ohrozenia po\u013enohospod\u00e1rstvom. Ohrozuje ju aj zmen\u0161uj\u00faca infra\u0161trukt\u00fara a fragmentovanie biotopov.<\/p>\n<p>Odkia\u013e poch\u00e1dza? Meno pr\u00edbuzn\u00e9ho dobytka znamen\u00e1 vo vietnam\u010dine \u201evretenov\u00e9 rohy\u201c a poch\u00e1dza z h\u00f4r Annamite vo Vietname a Laose. <strong>Vo vo\u013enej pr\u00edrode zost\u00e1va menej ako 750 saol.<\/strong>\u00a0 Ochran\u00e1rske organiz\u00e1cie ako WWF pracuj\u00fa na posilnen\u00ed chr\u00e1nen\u00fdch oblast\u00ed. Tie\u017e spolupracuj\u00fa s komunitami na zlep\u0161en\u00ed lesn\u00e9ho hospod\u00e1rstva a spolupracuj\u00fa s org\u00e1nmi \u010dinn\u00fdmi v trestnom konan\u00ed, aby pomohli zabezpe\u010di\u0165 ochranu.<\/p>\n<h3><strong>Slon sumatransk\u00fd (Elephas maximus sumatranus)<\/strong><\/h3>\n<p><strong>Vysok\u00e1 miera odles\u0148ovania na Sumatre zahnala slony do \u013eudsk\u00fdch os\u00e1d, kde zvierat\u00e1 ni\u010dili \u00farodu, \u0161liapali po domoch \u010di dokonca zab\u00edjali \u013eud\u00ed.<\/strong> V d\u00f4sledku toho sa komunity mohli pomsti\u0165 otravou alebo zastrelen\u00edm. Podobne ako korytna\u010dka jastrabn\u00e1, aj slony sumatransk\u00e9 zlep\u0161uj\u00fa svoje prostredie, v tomto pr\u00edpade ukladan\u00edm semien prirodzen\u00fdm sp\u00f4sobom. V\u0161etky ostatn\u00e9 zvierat\u00e1 v jeho biotope profituj\u00fa z pr\u00edtomnosti tejto popul\u00e1cie. Tieto slony \u017eij\u00fa na juhov\u00fdchodn\u00fdch \u00e1zijsk\u00fdch ostrovoch Borneo a Sumatra. <strong>Vo vo\u013enej pr\u00edrode ich zost\u00e1va pribli\u017ene od 2 400 a\u017e do 2 800.<\/strong> WWF a \u010fal\u0161\u00ed pracuj\u00fa na zn\u00ed\u017een\u00ed konfliktu medzi \u013eu\u010fmi a slonmi nastaven\u00edm varovn\u00fdch syst\u00e9mov, ke\u010f slony vst\u00fapia do \u013eudsk\u00fdch s\u00eddiel, a vy\u017een\u00fa slony sp\u00e4\u0165 do lesa. Chr\u00e1nia tie\u017e lesy, aby zachovali biotop.<\/p>\n Nielen slon sumatransk\u00fd, ale aj in\u00e9 druhy slonov nemaj\u00fa svetl\u00fa vyhliadku do bud\u00facnosti. Zdroj: Pexels.com\n<h3><strong>Tiger sundsk\u00fd (Panthera tigris sondaica)<\/strong><\/h3>\n<p>Hlavnou hrozbou pre tieto tigre je <strong>neleg\u00e1lny obchod s vo\u013ene \u017eij\u00facimi zvieratami.<\/strong> V\u00e4\u010d\u0161ina z nich je zabit\u00e1 pre ich trhov\u00fa hodnotu &#8211; \u010do predstavuje takmer 80 percent \u00famrt\u00ed t\u00fdchto tigrov ka\u017ed\u00fd rok. A ich zauj\u00edmavos\u0165? Vynikaj\u00fa v\u00fdrazn\u00fdmi \u010diernymi pruhmi na \u00fachvatn\u00fdch oran\u017eov\u00fdch kab\u00e1toch. M\u00f4\u017eete ich vidie\u0165 na ostrove Sumatra v juhov\u00fdchodnej \u00c1zii. <strong>Medzi nami je menej ako 400 t\u00fdchto tigrov.<\/strong> Snahy o obmedzenie pytliactva zah\u0155\u0148aj\u00fa stanovenie pr\u00edsnej\u0161\u00edch z\u00e1konov a spolupr\u00e1cu s org\u00e1nmi \u010dinn\u00fdmi v trestnom konan\u00ed pri ich presadzovan\u00ed.<\/p>\n Neleg\u00e1lny obchod s ve\u013ek\u00fdmi ma\u010dkovit\u00fdmi \u0161elmami je be\u017enou praxou a st\u00e1le sa ho nepodarilo zastavi\u0165. Ilustra\u010dn\u00fd obr\u00e1zok. Zdroj: Pexels.com\n<h3><strong>Vaquita (Phocoena sinus)<\/strong><\/h3>\n<p>Tieto mal\u00e9, plach\u00e9 svi\u0148uchy sa \u010dasto st\u00e1vaj\u00fa obe\u0165ami ne\u010destn\u00fdch rybolovn\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed v chr\u00e1nen\u00fdch morsk\u00fdch oblastiach. Mal\u00e9 zvieratk\u00e1 s\u00fa zn\u00e1me svojou plachos\u0165ou. \u017dij\u00fa pri pobre\u017e\u00ed Mexika, v severnej \u010dasti Kalifornsk\u00e9ho z\u00e1livu. Je to najvz\u00e1cnej\u0161ie morsk\u00e9 zviera na svete a u\u017e teraz je na pokraji vyhynutia. V Mexiku \u017eije iba 10 jedincov \u2013 a u\u017e boli <strong>vyhl\u00e1sen\u00e9 za ofici\u00e1lne vyhynut\u00e9.<\/strong><\/p>\n<p>Aktivistick\u00e9 skupiny ako \u00a1Viva Vaquita! spolupracuj\u00fa s vedcami a vl\u00e1dou v Mexiku na v\u00fdvoji ryb\u00e1rskeho vybavenia, ktor\u00e9 ich nepo\u0161kodzuje.\u00a0 Dokonca aj vykupuj\u00fa star\u00e9 ryb\u00e1rske n\u00e1radie a poskytuj\u00fa p\u00f4\u017ei\u010dky pre nov\u00e9 podniky, ktor\u00e9 pred\u00e1vaj\u00fa bezpe\u010dnej\u0161ie vybavenie.<\/p>\n<h3><strong>Svi\u0148uchy bez plutvy Yangtze (Neophocaena asiaeorientalis ssp. asiaeorientalis)<\/strong><\/h3>\n<p><strong>Ryb\u00e1rske siete, lodn\u00e9 skrutky a toxick\u00e9 vody<\/strong> &#8211; to s\u00fa najv\u00e4\u010d\u0161ie ohrozenia. T\u00e1to svi\u0148ucha jeve\u013emi inteligentn\u00e9 zviera. Je \u201ezn\u00e1ma svoj\u00edm \u0161ibalsk\u00fdm \u00fasmevom a m\u00e1 \u00farove\u0148 inteligencie porovnate\u013en\u00fa s gorilou,\u201c p\u00ed\u0161e WWF. Poch\u00e1dza z \u00e1zijskej rieky Yangtze. Rieka bola predt\u00fdm tie\u017e domovom vysoko inteligentn\u00e9ho delf\u00edna Baiji, ale bohu\u017eia\u013e, tento druh bol v roku 2006 vyhl\u00e1sen\u00fd za vyhynut\u00fd, uv\u00e1dza. <strong>Vo vo\u013enej pr\u00edrode zostalo asi 1000 t\u00fdchto zvierat.<\/strong> \u00dasilie ochrany zah\u0155\u0148a sledovanie popul\u00e1ci\u00ed, zachovanie biotopu, vytv\u00e1ranie rezerv\u00e1ci\u00ed s jazerami a ovplyv\u0148ovanie politiky na lep\u0161iu ochranu t\u00fdchto zvierat.<\/p>\n V\u00e4\u010d\u0161ina zvierat je ohrozen\u00e1 pr\u00e1ve \u013eudsk\u00fdm z\u00e1sahom. Svi\u0148uchy nie s\u00fa v\u00fdnimkou. Zdroj: shutterstock\n<p>ZDROJ: inverse.com<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>V ohrozen\u00ed viacero druhov gor\u00edl T\u00fdchto 16 druhov zvierat m\u00f4\u017ee do konca nasleduj\u00faceho desa\u0165ro\u010dia vyhyn\u00fa\u0165.\u00a0 Niektor\u00e9 z nich sme spomenuli u\u017e v prvej \u010dasti. Podobne<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8272","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8272","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8272"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8272\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8272"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8272"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8272"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}