{"id":8291,"date":"2023-05-07T00:00:00","date_gmt":"2023-05-06T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/znecistenie-ovzdusia-zvysuje-riziko-demencie-tvrdia-vedci-z-harvardu\/"},"modified":"2023-05-07T00:00:00","modified_gmt":"2023-05-06T23:00:00","slug":"znecistenie-ovzdusia-zvysuje-riziko-demencie-tvrdia-vedci-z-harvardu","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/znecistenie-ovzdusia-zvysuje-riziko-demencie-tvrdia-vedci-z-harvardu\/","title":{"rendered":"Zne\u010distenie ovzdu\u0161ia zvy\u0161uje riziko demencie, tvrdia vedci z Harvardu"},"content":{"rendered":"<h3>Spojitos\u0165 toxick\u00fdch l\u00e1tok s demenciou je mraziv\u00e1<\/h3>\n<p>V\u00fdskumn\u00edci presk\u00famali a\u017e 16 \u0161t\u00fadi\u00ed.\u00a0 Ak\u00fd bol v\u00fdsledok? Na\u0161li konzistentn\u00e9 d\u00f4kazy o spojitosti medzi toxick\u00fdmi l\u00e1tkami zne\u010dis\u0165uj\u00facimi ovzdu\u0161ie zn\u00e1mymi ako PM 2,5 a demenciou. Vdychovanie mikroskopick\u00fdch l\u00e1tok zne\u010dis\u0165uj\u00facich ovzdu\u0161ie m\u00f4\u017ee zv\u00fd\u0161i\u0165 riziko vzniku demencie, pod\u013ea novej anal\u00fdzy existuj\u00faceho v\u00fdskumu vedcov v oblasti verejn\u00e9ho zdravia z Harvardu.<\/p>\n<p>U\u017e dlho je zn\u00e1me, \u017ee vdychovanie t\u00fdchto mikroskopick\u00fdch \u010dast\u00edc \u2013 tie\u017e zn\u00e1mych ako PM 2,5,\u010dastice men\u0161ie ako 2,5 mikr\u00f3nu \u2013 m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 v\u00e1\u017ene zdravotn\u00e9 probl\u00e9my. Na porovnanie si m\u00f4\u017eeme uvies\u0165 \u0161\u00edrku jedn\u00e9ho \u013eudsk\u00e9ho vlasu, \u010do je 50 a\u017e 100 mikr\u00f3nov. S\u00fa skuto\u010dne mal\u00e9, nevidite\u013en\u00e9 a pln\u00e9 \u0161kody.<\/p>\n<p>Ale \u201eich vz\u0165ah k mozgu a demencii je relat\u00edvne ned\u00e1vna vec,\u201c tvrdia odborn\u00edci zaoberaj\u00faci sa problematikou. <strong>Demencia je navy\u0161e celosvetov\u00fd probl\u00e9m\u00a0 S touto chorobou \u017eije viac ako 57 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed. O\u010dak\u00e1va sa, \u017ee po\u010det sa do roku 2050 zv\u00fd\u0161i a\u017e na 153 mili\u00f3nov.<\/strong><\/p>\n Ohrozen\u00ed s\u00fa najm\u00e4 \u013eudia \u017eij\u00faci vo ve\u013ek\u00fdch priemyseln\u00fdch mest\u00e1ch. Zdroj: Pexels.com\n<h3>Normy kvality ovzdu\u0161ia by sa mali spr\u00edsni\u0165<\/h3>\n<p>Metaanal\u00fdza presk\u00famala 16 pozorovac\u00edch \u0161t\u00fadi\u00ed a na\u0161la konzistentn\u00e9 d\u00f4kazy o spojitosti medzi PM 2,5 a demenciou, aj ke\u010f bola ro\u010dn\u00e1 expoz\u00edcia jednotlivca ni\u017e\u0161ia ako 12 mikrogramov na meter kubick\u00fd vzduchu, \u010do je s\u00fa\u010dasn\u00fd \u0161tandard Agent\u00fary na ochranu \u017eivotn\u00e9ho prostredia, uv\u00e1dza \u0161t\u00fadia. Zrnko ry\u017ee na porovnanie v\u00e1\u017ei asi 30 000 mikrogramov, povedal autor \u0161t\u00fadie Marc Weisskopf.<\/p>\n<p>EPA zva\u017euje spr\u00edsnenie noriem kvality ovzdu\u0161ia s cie\u013eom zn\u00ed\u017ei\u0165 vystavenie toxickej l\u00e1tky, pri\u010dom agent\u00fara po\u017eiadala o vyjadrenie verejnosti k obom opatreniam.<strong> Dev\u00e4\u0165desiatdev\u00e4\u0165 percent svetovej popul\u00e1cie je vystaven\u00fdch hladin\u00e1m, ktor\u00e9 Svetov\u00e1 zdravotn\u00edcka organiz\u00e1cia pova\u017euje za nezdrav\u00e9.<\/strong><\/p>\n<h3>Zv\u00fd\u0161en\u00e1 expoz\u00edcia PM 2,5 spojen\u00e1 so zv\u00fd\u0161en\u00fdm rizikom demencie<\/h3>\n<p>Vedci z Harvardu sk\u00famali \u0161t\u00fadie, ktor\u00e9 pou\u017e\u00edvali met\u00f3du zn\u00e1mu ako akt\u00edvne zis\u0165ovanie pr\u00edpadov. Proces, pri ktorom je ka\u017ed\u00fd \u00fa\u010dastn\u00edk vy\u0161etren\u00fd rozsiahlym vy\u0161etren\u00edm na potvrdenie diagn\u00f3zy demencie. Tento pr\u00edstup je presnej\u0161\u00ed ako pas\u00edvne zis\u0165ovanie zah\u0155\u0148aj\u00face n\u00e1hodn\u00e9 skr\u00edningy, \u010d\u00edm sa m\u00f4\u017ee vynecha\u0165 mno\u017estvo d\u00f4le\u017eit\u00fdch premenn\u00fdch.<\/p>\n<p><strong>Zistili 17-percentn\u00fd n\u00e1rast rizika demencie pri ka\u017edom zv\u00fd\u0161en\u00ed o dva mikrogramy na meter kubick\u00fd vzduchu pri ro\u010dnej expoz\u00edcii PM 2,5,<\/strong> ako aj men\u0161ie zv\u00fd\u0161enie rizika z vdychovania oxidu dus\u00edka a oxidu dusi\u010dit\u00e9ho, zne\u010dis\u0165uj\u00facich l\u00e1tok, ktor\u00e9 s\u00fa naj\u010dastej\u0161ie v\u00fdsledkom dopravn\u00fdch v\u00fdfukov\u00fdch plynov.<\/p>\n<p>Nie je jasn\u00e9, ako zne\u010distenie ovzdu\u0161ia ovplyv\u0148uje rozvoj demencie, povedala Rebecca Edelmayer, vrchn\u00e1 riadite\u013eka vedeck\u00e9ho zapojenia Asoci\u00e1cie Alzheimerovej choroby. \u201ePredpoklad\u00e1 sa, \u017ee ve\u013emi mal\u00e9 \u010dastice zne\u010dis\u0165uj\u00facich l\u00e1tok vstupuj\u00fa do n\u00e1\u0161ho tela a prenikaj\u00fa do n\u00e1\u0161ho obehov\u00e9ho syst\u00e9mu, \u010do pom\u00e1ha poh\u00e1\u0148a\u0165 mozog. \u201c <strong>Mohlo by to s\u00favisie\u0165 s chronick\u00fdm z\u00e1palom v tele alebo nahromaden\u00edm hlad\u00edn beta amyloidu v krvi. Mozgy pacientov s Alzheimerovou chorobou maj\u00fa \u010dasto abnorm\u00e1lne hladiny beta amyloidu, ktor\u00e9 sa zhlukuj\u00fa a vytv\u00e1raj\u00fa plaky nar\u00fa\u0161aj\u00face funkciu neur\u00f3nov a buniek.<\/strong><\/p>\n Alzheimerova choroba je nezvr\u00e1tite\u013en\u00e1. Tomu nepom\u00e1ha fakt, prostredie, v ktorom \u010dlovek \u017eije, nedok\u00e1\u017ee svojpomocne ovplyvni\u0165. Zdroj: Pexels.com\n<h2><\/h2>\n<h3>Prispievaj\u00fa k tomu stavby, nespevnen\u00e9 cesty, kom\u00edny \u010di po\u017eiare<\/h3>\n<p>&#8222;Tieto \u00fadaje ilustruj\u00fa, \u017ee existuje ve\u013ea faktorov v priebehu \u017eivota, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu prispie\u0165 k n\u00e1\u0161mu riziku demencie, vr\u00e1tane \u017eivotn\u00e9ho prostredia,&#8220; povedal Edelmayer. Kontaminanty PM 2,5 <strong>\u010dasto poch\u00e1dzaj\u00fa zo stavieb, nespevnen\u00fdch ciest, kom\u00ednov a po\u017eiarov. No ide aj o zne\u010distenie z elektr\u00e1rn\u00ed, priemyseln\u00fdch zariaden\u00ed, osobn\u00fdch a n\u00e1kladn\u00fdch automobilov.<\/strong><\/p>\n<p>\u201eV\u00e4\u010d\u0161ina \u013eud\u00ed nem\u00e1 schopnos\u0165 kontrolova\u0165 alebo ovplyv\u0148ova\u0165 kvalitu vzduchu, ktor\u00fd d\u00fdchaj\u00fa vo svojom prostred\u00ed. Toto nie je osobn\u00e9 riziko, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu sami zvl\u00e1dnu\u0165,\u201c povedala Christina Pratherov\u00e1, klinick\u00e1 riadite\u013eka In\u0161tit\u00fatu pre mozog Univerzity Georgea Washingtona. \u201ePre v\u00e4\u010d\u0161inu jednotlivcov je diagn\u00f3za demencie nie\u010d\u00edm, \u010doho sa boja, preto\u017ee \u2013 okrem toho, \u017ee s \u0148ou \u017eij\u00fa ako najlep\u0161ie vedia \u2013 nem\u00f4\u017eu urobi\u0165 ve\u013ea, aby ju zvr\u00e1tili. Tak\u017ee ka\u017ed\u00e1 pr\u00e1ca, ktor\u00e1 n\u00e1m umo\u017e\u0148uje identifikova\u0165 rizikov\u00e9 faktory a zabr\u00e1ni\u0165 \u013eu\u010fom v rozvoji demencie, je nie\u010do, \u010domu mus\u00edme venova\u0165 pozornos\u0165.\u201c<\/p>\n Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 sa vyh\u00fdba\u0165 priemyseln\u00fdm \u010dastiam mesta, aj napriek tomu, \u017ee ceny za nehnute\u013enosti s\u00fa v tak\u00fdchto oblastiach vidite\u013ene ni\u017e\u0161ie. Zdroj: Pexels.com\n<h3>Viac ako 4 z 10 Ameri\u010danov \u017eije v zne\u010distenom ovzdu\u0161\u00ed<\/h3>\n<p>Americk\u00e1 asoci\u00e1cia p\u013e\u00fac vo svojej spr\u00e1ve State of the Air z roku 2022 zistila, \u017ee viac ako 4 z 10 Ameri\u010danov \u017eij\u00fa v oblastiach s nezdravou kvalitou ovzdu\u0161ia. Najnov\u0161ia \u0161t\u00fadia prid\u00e1va demenciu k po\u010detn\u00fdm nebezpe\u010denstv\u00e1m zne\u010distenia ovzdu\u0161ia, ktor\u00e9 v posledn\u00fdch rokoch dokumentuje rast\u00faci po\u010det vedeck\u00fdch v\u00fdskumov.<\/p>\n<p>Odborn\u00edci sp\u00e1jaj\u00fa zne\u010distenie ovzdu\u0161ia so <strong>srdcov\u00fdmi chorobami a m\u0155tvicou, n\u00edzkou p\u00f4rodnou hmotnos\u0165ou, probl\u00e9mami s krvn\u00fdm obehom \u010di \u00famrtnos\u0165ou na rakovinu p\u013e\u00fac.<\/strong> Zara\u010fuje sa sem aj<strong> zhor\u0161enie astmy, najm\u00e4 u det\u00ed, cukrovka, zhor\u0161enie kognit\u00edvnych funkci\u00ed, vroden\u00e9 chyby a pred\u010dasn\u00e1 smr\u0165.<\/strong><\/p>\n<h3>Zne\u010disten\u00e9 ovzdu\u0161ie a zmena kl\u00edmy id\u00fa ruka v ruke<\/h3>\n<p>Zne\u010disteniu ovzdu\u0161ia je vystaven\u00fdch mnoho \u013eud\u00ed. Vyh\u00fdbanie sa im by mohlo znamena\u0165 obrovsk\u00fd rozdiel v celkovom glob\u00e1lnom za\u0165a\u017een\u00ed demenciou, teraz. V\u00fdskum tie\u017e spojil vystavenie zne\u010disteniu ovzdu\u0161ia tak\u00fdmi soci\u00e1lnymi \u00fa\u010dinkami, ako je u\u017e\u00edvanie n\u00e1vykov\u00fdch l\u00e1tok, sebapo\u0161kodzovanie, samovra\u017eda a zlo\u010din. T\u00e1to kontamin\u00e1cia navy\u0161e zne\u010dis\u0165uje vzduch a zahrieva plan\u00e9tu, \u010do pod\u010diarkuje nebezpe\u010denstvo zmeny kl\u00edmy, uviedli odborn\u00edci.<\/p>\n<p>\u201eT\u00e1to metaanal\u00fdza posil\u0148uje moje presved\u010denie, \u017ee ukon\u010denie pou\u017e\u00edvania fos\u00edlnych pal\u00edv je t\u00fdm najkritickej\u0161\u00edm z\u00e1sahom, ktor\u00fd m\u00f4\u017eeme podnikn\u00fa\u0165 na ochranu zdravia \u013eud\u00ed,\u201c povedal Gaurab Basu, lek\u00e1r a \u010dlen z Centra pre kl\u00edmu, zdravie a glob\u00e1lne \u017eivotn\u00e9 prostredie. \u201e\u0160t\u00fadia n\u00e1m pom\u00e1ha dosta\u0165 kognit\u00edvne zdravie do popredia diskusie o v\u00fdhod\u00e1ch, ktor\u00e9 z\u00edskavame z r\u00fdchleho prechodu na hospod\u00e1rstvo s \u010distou energiou.\u201c<\/p>\n U \u013eud\u00ed \u017eij\u00facich v zne\u010disten\u00fdch oblastiach je vy\u0161\u0161ia pravdepodobnos\u0165, \u017ee bud\u00fa v bud\u00facnosti po\u017e\u00edva\u0165 omamn\u00e9 l\u00e1tky alebo sa sebapo\u0161kodzova\u0165. Navy\u0161e sa nevyhn\u00fa ani chorob\u00e1m zah\u0155\u0148aj\u00facich probl\u00e9my s p\u013e\u00facami. Zdroj: Pexels.com\n<p>ZDROJ: Washingtonpost.com<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Spojitos\u0165 toxick\u00fdch l\u00e1tok s demenciou je mraziv\u00e1 V\u00fdskumn\u00edci presk\u00famali a\u017e 16 \u0161t\u00fadi\u00ed.\u00a0 Ak\u00fd bol v\u00fdsledok? Na\u0161li konzistentn\u00e9 d\u00f4kazy o spojitosti medzi toxick\u00fdmi l\u00e1tkami zne\u010dis\u0165uj\u00facimi ovzdu\u0161ie<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8291","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8291","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8291"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8291\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8291"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8291"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8291"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}