{"id":8304,"date":"2023-05-18T00:00:00","date_gmt":"2023-05-17T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/aky-bol-skutocne-kleopatrin-pribeh\/"},"modified":"2023-05-18T00:00:00","modified_gmt":"2023-05-17T23:00:00","slug":"aky-bol-skutocne-kleopatrin-pribeh","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/aky-bol-skutocne-kleopatrin-pribeh\/","title":{"rendered":"Ak\u00fd bol skuto\u010dne Kleopatrin pr\u00edbeh?"},"content":{"rendered":"

Kleopatra VII. vl\u00e1dla starovek\u00e9mu Egyptu takmer tri desa\u0165ro\u010dia!<\/strong><\/p>\n

Vl\u00e1dla spolo\u010dne so svoj\u00edm otcom, potom s dvoma mlad\u0161\u00edmi bratmi a nakoniec so synom.<\/p>\n

Bola s\u00fa\u010das\u0165ou dynastie maced\u00f3nskych vl\u00e1dcov zalo\u017eenej Ptolemaiom, ktor\u00fd sl\u00fa\u017eil ako gener\u00e1l za Alexandra Ve\u013ek\u00e9ho po\u010das jeho dobytia Egypta,<\/strong> v roku 332 pred Kristom.<\/p>\n

Dobre vzdelan\u00e1 a \u0161ikovn\u00e1 Kleopatra vedela hovori\u0165 viacer\u00fdmi jazykmi a sl\u00fa\u017eila ako dominantn\u00e1 vl\u00e1dky\u0148a<\/strong> vo v\u0161etk\u00fdch troch svojich spoluvl\u00e1dach.<\/p>\n

Jej romantick\u00e9 vz\u0165ahy a vojensk\u00e9 spojenectv\u00e1 s r\u00edmskymi vodcami J\u00faliusom Caesarom a Markom Antoniom, ako aj jej \u00fadajn\u00e1 exotick\u00e1 kr\u00e1sa a schopnos\u0165 zv\u00e1dzania jej zabezpe\u010dili trval\u00e9 miesto v hist\u00f3rii.<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

Nast\u00fapenie na tr\u00f3n<\/h3>\n

Ve\u013ea z toho, \u010do je zn\u00e1me o jej \u017eivote, poch\u00e1dza zo spisov od gr\u00e9cko-r\u00edmskych u\u010dencov, najm\u00e4 od Plutarcha. <\/strong><\/p>\n

Kleopatra sa narodila v roku 70 alebo 69 pred Kristom a bola dc\u00e9rou Ptolemaia XII., potomka Ptolemaia I. Sotera, jedn\u00e9ho z gener\u00e1lov Alexandra Ve\u013ek\u00e9ho a zakladate\u013ea ptolemaiovskej l\u00ednie v Egypte.<\/p>\n

Bola maced\u00f3nskeho p\u00f4vodu a mala m\u00e1lo, ak v\u00f4bec nejak\u00fa egyptsk\u00fa krv, hoci autor Plutarchos nap\u00edsal, \u017ee ona jedin\u00e1 zo svojej rodiny si dala t\u00fa n\u00e1mahu nau\u010di\u0165 sa egyptsky.\u00a0<\/strong><\/p>\n

Jej matkou bola \u00fadajne Kleopatra V. Tryphaena, kr\u00e1\u013eova man\u017eelka (a mo\u017eno aj jeho nevlastn\u00e1 sestra).<\/strong><\/p>\n

V roku 51 pred Kristom, po zjavne prirodzenej smrti Ptolemaia XII., egyptsk\u00fd tr\u00f3n pre\u0161iel na 18-ro\u010dn\u00fa Kleopatru a jej 10-ro\u010dn\u00e9ho brata Ptolemaia XIII.<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n V\u013eavo: r\u00edmska socha Kleopatry VII. s kr\u00e1\u013eovsk\u00fdm diad\u00e9mom, polovica 1. storo\u010dia pred Kristom (pribli\u017ene v \u010dase jej n\u00e1v\u0161tev R\u00edma v rokoch 46\u201344 pred Kristom). Vpravo: Posmrtn\u00fd ma\u013eovan\u00fd portr\u00e9t Kleopatry VII. vyroben\u00fd v 1. storo\u010d\u00ed n\u00e1\u0161ho letopo\u010dtu. Zdroj: greekreporter.com\n

 <\/p>\n

\u00datek do S\u00fdrie<\/h3>\n

Kr\u00e1tko po n\u00e1stupe s\u00farodencov na tr\u00f3n zasiahli Ptolemaiovi poradcovia proti Kleopatre, ktor\u00e1 bola v roku 49 pred Kristom n\u00faten\u00e1 utiec\u0165 z Egypta do S\u00fdrie. <\/strong><\/p>\n

Spolo\u010dne s arm\u00e1dou \u017eoldnierov, ktor\u00fa vybudovala, sa nasleduj\u00faci rok vr\u00e1tila, aby \u010delila sil\u00e1m svojho brata v ob\u010dianskej vojne<\/strong> v Pelusiu.<\/p>\n

Vra\u017eda r\u00edmskeho gener\u00e1la Pompeia<\/strong>, ktor\u00fd h\u013eadal \u00fato\u010disko pred Ptolemaiom XIII. v Pelusiu, a pr\u00edchod J\u00falia Caesara priniesli do\u010dasn\u00fd mier.<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

Pakt s Caesarom bol r\u00ed\u0161skeho, aj sexu\u00e1lneho typu<\/h3>\n

Kleopatra si uvedomila, \u017ee potrebuje r\u00edmsku podporu, alebo presnej\u0161ie Caesarovu podporu, ak chce z\u00edska\u0165 sp\u00e4\u0165 svoj tr\u00f3n. <\/strong><\/p>\n

Tento vz\u0165ah bol v\u00fdhodn\u00fd pre obe strany.<\/strong><\/p>\n

Caesar h\u013eadal peniaze na splatenie dlhov<\/strong>, ktor\u00e9 narobil Kleopatrin otec Auletes, ke\u010f sa sna\u017eil udr\u017ea\u0165 si tr\u00f3n.<\/p>\n

Kleopatra bola odhodlan\u00e1 udr\u017ea\u0165 si tr\u00f3n a ak to bude mo\u017en\u00e9, obnovi\u0165 sl\u00e1vu prv\u00fdch Ptolemaiovcov a z\u00edska\u0165 sp\u00e4\u0165 \u010do najviac z ich panstiev, ktor\u00e9 zah\u0155\u0148ali ju\u017en\u00fa S\u00fdriu a Palest\u00ednu. <\/strong><\/p>\n

Caesar a Kleopatra sa stali milencami<\/strong> a zimu str\u00e1vili v obk\u013e\u00fa\u010den\u00ed v Alexandrii.<\/p>\n

Nasleduj\u00facu jar pri\u0161li r\u00edmske posily a Ptolemaios XIII. utiekol a utopil sa v N\u00edle.<\/strong><\/p>\n

Kleopatra, teraz vydat\u00e1 za svojho brata Ptolemaia XIV., bola znovu nastolen\u00e1 na tr\u00f3n.<\/p>\n

V j\u00fani 47 pred na\u0161\u00edm letopo\u010dtom porodila Ptolemaia Caesara<\/strong> (obyvate\u013eom Alexandrie zn\u00e1meho ako Caesarion alebo \u201emal\u00fd Caesar\u201c). \u010ci bol Caesar otcom Caesariona, ako napoved\u00e1 jeho meno, sa doteraz nevie.<\/strong><\/p>\n

Caesarovi trvalo dva roky, k\u00fdm uhasil posledn\u00e9 plamene pompejskej opoz\u00edcie. <\/strong><\/p>\n

Kleopatra absolvovala minim\u00e1lne jednu \u0161t\u00e1tnu n\u00e1v\u0161tevu R\u00edma a bola ubytovan\u00e1 v Caesarovej s\u00fakromnej vile za riekou Tiber.<\/p>\n

Taktie\u017e bola v R\u00edme v \u010dase, ke\u010f bol Caesar zavra\u017eden\u00fd<\/strong> v roku 44 pred Kristom.<\/p>\n

 <\/p>\n Caesarova podobize\u0148. Zdroj: stock.adobe.com\n

 <\/p>\n

Po zavra\u017eden\u00ed Caesara sa Kleopatra vr\u00e1tila do Egypta.<\/strong><\/p>\n

Ptolemaios XIV bol kr\u00e1tko potom zavra\u017eden\u00fd a trojro\u010dn\u00fd Caesarion bol menovan\u00fd spoluvl\u00e1dcom<\/strong> so svojou matkou ako Ptolemaios XV.<\/p>\n

V tomto bode sa Kleopatra pevne stoto\u017enila s bohy\u0148ou Isis<\/strong>, sestrou-man\u017eelkou Osirisa a matkou H\u00f3ra.<\/p>\n

Bolo to v s\u00falade so staroegyptskou trad\u00edciou sp\u00e1jania kr\u00e1\u013eovskej rodiny s bo\u017estvom s cie\u013eom posilni\u0165 postavenie kr\u00e1\u013eov<\/strong> a kr\u00e1\u013eovien.<\/p>\n

 <\/p>\n

Kleopatra a\u00a0Markus Antonius<\/h3>\n

S jej mal\u00fdm synom ako spoluregentom bola Kleopatrina moc v Egypte silnej\u0161ia ako kedyko\u013evek predt\u00fdm. <\/strong><\/p>\n

Napriek tomu nespo\u013eahliv\u00e9 z\u00e1plavy N\u00edlu viedli k ne\u00farode, \u010do viedlo k infl\u00e1cii a hladu. <\/strong><\/p>\n

Medzit\u00fdm v R\u00edme z\u00faril konflikt medzi druh\u00fdm triumvir\u00e1tom Caesarov\u00fdch spojencov <\/strong>(Markus Antonius, Octavian a Lepidus) a jeho vrahmi <\/strong>Brutom a Cassiusom.<\/p>\n

Obe strany po\u017eiadali o egyptsk\u00fa podporu a Kleopatra sa rozhodla podpori\u0165 triumvir\u00e1t. <\/strong><\/p>\n

Poslala do R\u00edma \u0161tyri r\u00edmske l\u00e9gie umiestnen\u00e9 v Egypte Caesarom.<\/p>\n

V roku 42 pred Kristom, po por\u00e1\u017eke s\u00edl Bruta a Cassia v bitk\u00e1ch pri Filip\u00e1ch, si Markus Antonius a Octavian rozdelili moc v R\u00edme.<\/strong><\/p>\n

Antonius \u010doskoro zavolal Kleopatru do mesta Tarsus<\/strong>, aby vysvetlila, ak\u00fa \u00falohu zohrala v komplikovan\u00fdch n\u00e1sledkoch Caesarovej vra\u017edy.<\/p>\n

Pod\u013ea pr\u00edbehu, ktor\u00fd zaznamenal Plutarchos (a nesk\u00f4r ho sl\u00e1vne zdramatizoval William Shakespeare), Kleopatra pripl\u00e1vala do Tarzu na prepracovanej lodi, oble\u010den\u00e1 v r\u00fachu Isis. <\/strong><\/p>\n

Antonius, ktor\u00fd sa sp\u00e1jal s gr\u00e9ckym bo\u017estvom Dion\u00fdzom, sa nechal zvies\u0165 jej \u0161armom.<\/strong><\/p>\n

S\u00fahlasil s ochranou Egypta a Kleopatrinej koruny, a pris\u013e\u00fabil podporu pri odstr\u00e1nen\u00ed jej mlad\u0161ej sestry<\/strong> a rivalky Arsinoe, ktor\u00e1 bola vtedy v exile.<\/p>\n

Spolo\u010dne str\u00e1vili zimu 41-40 p.n.l. v Alexandrii, po\u010das ktorej vytvorili spolok pitia s n\u00e1zvom \u201eNenapodobite\u013en\u00e9 pe\u010dene\u201c. <\/strong><\/p>\n

V roku 40 pred Kristom, po n\u00e1vrate Antonia do R\u00edma, sa Kleopatre narodili dvoj\u010dat\u00e1<\/strong>, Alexander Helios (slnko) a Kleopatra Selene (mesiac).<\/p>\n

 <\/p>\n Takto zrejme vyzeral Marcus Antonius. Zdroj: facebook.com\n

 <\/p>\n

Boj o moc<\/h3>\n

Nesk\u00f4r bol Antonius n\u00faten\u00fd dok\u00e1za\u0165 svoju lojalitu Octavianovi uzavret\u00edm diplomatick\u00e9ho man\u017eelstva s jeho nevlastnou sestrou. <\/strong><\/p>\n

Egypt za vl\u00e1dy Kleopatry prosperoval<\/strong> a v roku 37 p.n.l. sa Antonius op\u00e4\u0165 stretol s Kleopatrou, aby z\u00edskal prostriedky na svoje dlho odkladan\u00e9 vojensk\u00e9 \u0165a\u017eenie proti kr\u00e1\u013eovstvu Parthia.<\/p>\n

V\u00fdmenou za to s\u00fahlasil s n\u00e1vratom ve\u013ekej \u010dasti egyptskej v\u00fdchodnej r\u00ed\u0161e<\/strong> vr\u00e1tane Cypru, Kr\u00e9ty, Kyrenaiky (L\u00edbya), Jericha a ve\u013ek\u00fdch \u010dast\u00ed S\u00fdrie a Libanonu.<\/p>\n

Op\u00e4\u0165 sa z nich stali milenci<\/strong> a Kleopatra porodila \u010fal\u0161ieho syna, Ptolemaia Philadelfosa.<\/p>\n

Po poni\u017euj\u00facej por\u00e1\u017eke v Parthii Antonius<\/strong> verejne odmietol snahu svojej man\u017eelky Octavie vr\u00e1ti\u0165 sa k nemu, a namiesto toho sa vr\u00e1til do Egypta a ku Kleopatre. <\/strong><\/p>\n

Postupne sa za\u010dala vojna propagandy medzi n\u00edm a z\u00fariv\u00fdm Octavianom, ktor\u00fd tvrdil, \u017ee Antonius je \u00faplne pod kontrolou Kleopatry<\/strong>, opust\u00ed R\u00edm a urob\u00ed nov\u00e9 hlavn\u00e9 mesto v Egypte.<\/p>\n

Koncom roku 32 pred Kristom r\u00edmsky sen\u00e1t zbavil Antonia v\u0161etk\u00fdch jeho titulov a Octavianus vyhl\u00e1sil Kleopatre vojnu.<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

Por\u00e1\u017eka a smr\u0165<\/h3>\n

2. septembra 31 pred Kristom Octavianove sily v bitke pri Actiu spo\u013eahlivo porazili vojsk\u00e1 Antonia a Kleopatry. <\/strong><\/p>\n

Kleopatrine lode opustili bitku a utiekli do Egypta, a Antoniovi sa \u010doskoro podarilo nasledova\u0165 ju s nieko\u013ek\u00fdmi lo\u010fami.<\/p>\n

Ke\u010f na Alexandriu \u00fato\u010dili Octavianove sily, Antonius po\u010dul zves\u0165, \u017ee Kleopatra sp\u00e1chala samovra\u017edu. <\/strong><\/p>\n

Padol na svoj me\u010d a zomrel pr\u00e1ve vtedy, ke\u010f pri\u0161la spr\u00e1va, \u017ee zves\u0165 bola falo\u0161n\u00e1.<\/strong><\/p>\n

12. augusta 30 pred Kristom, po pochovan\u00ed Antonia a stretnut\u00ed s v\u00ed\u0165azn\u00fdm Octavi\u00e1nom, sa Kleopatra zatvorila vo svojej komnate s dvoma svojimi slu\u017eobn\u00ed\u010dkami.<\/p>\n

Sp\u00f4sob jej smrti je neist\u00fd, ale Plutarchos a \u010fal\u0161\u00ed autori predlo\u017eili te\u00f3riu, \u017ee pou\u017eila na samovra\u017edu jedovat\u00e9ho hada zn\u00e1meho ako asp, symbol bo\u017eskej kr\u00e1\u013eovskej hodnosti.<\/p>\n

In\u00e9 te\u00f3rie hovoria, \u017ee ju uhryzla\u00a0kobra a ne\u0161lo o samovra\u017edu<\/strong> – tieto te\u00f3rie preva\u017euj\u00fa.<\/p>\n

 <\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Kleopatra VII. vl\u00e1dla starovek\u00e9mu Egyptu takmer tri desa\u0165ro\u010dia! Vl\u00e1dla spolo\u010dne so svoj\u00edm otcom, potom s dvoma mlad\u0161\u00edmi bratmi a nakoniec so synom. Bola s\u00fa\u010das\u0165ou dynastie<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8304","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8304","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8304"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8304\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8304"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8304"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8304"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}