{"id":8316,"date":"2023-05-27T00:00:00","date_gmt":"2023-05-26T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/kvalita-zivota\/"},"modified":"2023-05-27T00:00:00","modified_gmt":"2023-05-26T23:00:00","slug":"kvalita-zivota","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/kvalita-zivota\/","title":{"rendered":"Hustota obyvate\u013estva m\u00f4\u017ee ovplyvni\u0165 kvalitu \u017eivota. K\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 s\u00fa aj soci\u00e1lno-ekonomick\u00e9 faktory"},"content":{"rendered":"

V\u00fdvoj civiliz\u00e1cie viedol k s\u0165ahovaniu \u013eudstva do miest. S\u00edce \u017eivot v mest\u00e1ch nesie so sebou r\u00f4zne benefity, mnoho \u0161t\u00fadi\u00ed poukazuje na jeho negat\u00edvny vplyv na du\u0161evn\u00e9 zdravie.<\/strong><\/p>\n

V mestsk\u00fdch oblastiach ch\u00fdba zele\u0148, ktor\u00fa sa sna\u017eia vykompenzova\u0165 parkmi alebo jej mal\u00fdm mno\u017estvom v okol\u00ed obydl\u00ed. Ot\u00e1zne v\u0161ak je, \u010di sa \u010diastkov\u00e9 vyrie\u0161enie tohto probl\u00e9mu vyrovn\u00e1 hluku a zne\u010disteniu ovzdu\u0161ia,<\/strong> ktor\u00e9 ve\u013ekomesto prin\u00e1\u0161a.<\/p>\n

Ako uv\u00e1dza port\u00e1l SciencAlert, uveden\u00e9 faktory zvy\u0161uj\u00fa u \u013eud\u00ed \u017eij\u00facich v mestsk\u00fdch oblastiach v z\u00e1padnej Eur\u00f3pe a USA riziko depresie o 39 %.<\/strong> Av\u0161ak jedna z najnov\u0161\u00edch \u0161t\u00fadi\u00ed prin\u00e1\u0161a prekvapiv\u00fd zvrat v podobe toho, \u017ee u \u013eud\u00ed \u017eij\u00facich na predmestiach je riziko tohto ochorenia omnoho pravdepodobnej\u0161ie.<\/p>\n

D\u00f4le\u017eitos\u0165 soci\u00e1lno-ekonomick\u00fdch faktorov<\/h3>\n

Na \u00fazem\u00ed Eur\u00f3pskej \u00fanie \u017eije v mest\u00e1ch 40 % popul\u00e1cie, informuje port\u00e1l Euractiv. Pod\u013ea prieskumu Eur\u00f3pskej komisie je 90 % Eur\u00f3panov spokojn\u00fdch so \u017eivotom v meste. Jedn\u00fdm z benefitov je aj to, \u017ee kvalita \u017eivota sa v\u00fdrazne zlep\u0161ila aj obyvate\u013eom v\u00fdchodn\u00fdch miest E\u00da.<\/strong><\/p>\n

Pod\u013ea v\u00fdskumn\u00e9ho t\u00edmu spom\u00ednanej \u0161t\u00fadie sa kvalita mestsk\u00e9ho \u017eivota odv\u00edja od hustoty obyvate\u013estva a v\u00fd\u0161ky obydlia, dod\u00e1va ScienceAlert. Na z\u00e1klade toho pomocou n\u00e1strojov strojov\u00e9ho u\u010denia vedci sk\u00famali satelitn\u00e9 sn\u00edmky budov na \u00fazem\u00ed D\u00e1nska po dobu 30 rokov. N\u00e1sledne ich zaradili do r\u00f4znych kateg\u00f3ri\u00ed v z\u00e1vislosti od v\u00fd\u0161ky a hustoty.<\/strong><\/p>\n Hustej\u0161ie obyvate\u013estvo m\u00f4\u017ee zabezpe\u010di\u0165 vy\u0161\u0161iu kvalitu \u017eivota. Zdroj: pexels.com\n

Prototyp v\u00fdslednej mapy skombinovali s jednotliv\u00fdmi adresami a zdravotn\u00fdmi a soci\u00e1lno-ekonomick\u00fdmi registrami. Dan\u00fd krok im umo\u017enil zoh\u013eadni\u0165 faktory zvy\u0161uj\u00face depresiu.<\/strong> T\u00fdkali sa najm\u00e4 soci\u00e1lno-ekonomick\u00e9ho statusu, \u010di dedi\u010dnej pravdepodobnosti diagnostikovania du\u0161evn\u00fdch chor\u00f4b.<\/p>\n

Z v\u00fdsledkov nevypl\u00fdva \u017eiadna jasn\u00e1 korel\u00e1cia o tom, \u017ee \u017eivot v meste alebo na vidieku zhor\u0161uje v\u00fdvoj du\u0161evn\u00e9ho zdravia. Av\u0161ak po zoh\u013eadnen\u00ed soci\u00e1lno-ekonomick\u00fdch faktorov sa vy\u0161\u0161ie riziko depresie pripisuje predmestiam, pre ktor\u00e9 je typick\u00e1 n\u00edzka z\u00e1stavba rodinn\u00fdch domov a stredn\u00e1 hustota obyvate\u013estva.<\/strong><\/p>\n

Pozit\u00edvne v\u00fdsledky pre mestsk\u00fa oblas\u0165 sa m\u00f4\u017eu sp\u00e1ja\u0165 s lokalitami s \u013eah\u0161\u00edm pr\u00edstupom k otvoren\u00fdm priestorom. Patria k n\u00edm najm\u00e4 zelen\u00e9 parky alebo pobre\u017eia, ktor\u00e9 vykazuj\u00fa ve\u013emi n\u00edzku pravdepodobnos\u0165 rizika.<\/strong><\/p>\n

Individu\u00e1lne potreby<\/h3>\n

Relat\u00edvne vy\u0161\u0161ie riziko depresie v predmestiach sa \u010diasto\u010dne sp\u00e1ja s dlh\u00fdm doch\u00e1dzan\u00edm autom alebo verejnou dopravou do centra mesta, men\u0161\u00edm po\u010dtom verejn\u00fdch otvoren\u00fdch priestorov a nie dostato\u010dne vysokou hustotou obyvate\u013estva.<\/strong> Pr\u00e1ve s mno\u017estvom obyvate\u013eov sa sp\u00e1ja aj dostupnos\u0165 komer\u010dn\u00fdch miest, na ktor\u00fdch sa \u013eudia m\u00f4\u017eu stret\u00e1va\u0165.<\/p>\n

Av\u0161ak ide o ve\u013emi individu\u00e1lne potreby, nako\u013eko so \u017eivotom na predmest\u00ed sa m\u00f4\u017eu sp\u00e1ja\u0165 aj ur\u010dit\u00e9 benefity. Patria k n\u00edm napr\u00edklad v\u00e4\u010d\u0161ie s\u00fakromie, ticho \u010di mo\u017enos\u0165 vlastnej z\u00e1hrady.<\/strong><\/p>\n

Aj preto sa uveden\u00e1 \u0161t\u00fadia pova\u017euje za podklad pre urbanistick\u00e9 pl\u00e1novanie.<\/strong> Z\u00e1rove\u0148 odpor\u00fa\u010da zlep\u0161enie dostupnosti predmest\u00ed k mestsk\u00fdm slu\u017eb\u00e1m a verejn\u00fdm priestranstv\u00e1m.<\/p>\n V Eur\u00f3pskej \u00fani\u00ed \u017eije v mest\u00e1ch 40 % obyvate\u013estva. Zdroj: pexels.com\n

Jednou zo zauj\u00edmavosti je aj to, \u017ee mestsk\u00e9 oblasti maj\u00fa men\u0161\u00ed negat\u00edvny vplyv na zmenu kl\u00edmy,<\/strong> nako\u013eko v porovnan\u00ed s predmestsk\u00fdmi \u0161tvr\u0165ami nie s\u00fa a\u017e tak zameran\u00e9 na aut\u00e1. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je v\u0161ak si uvedomi\u0165, \u017ee v\u00fdber b\u00fdvania je v\u00fdrazne ovplyvnen\u00fd soci\u00e1lno-ekonomick\u00fdmi faktormi. Nehnute\u013enosti so zele\u0148ou v centre mesta s\u00fa omnoho drah\u0161ie ne\u017e domy na jeho okraji. Na z\u00e1klade toho sa odpor\u00fa\u010da vytv\u00e1ra\u0165 projekty b\u00fdvania so zmie\u0161an\u00fdmi pr\u00edjmami, aby sa zv\u00fd\u0161il blahobyt \u013eud\u00ed.<\/p>\n

Du\u0161evn\u00e1 pohoda z\u00e1vis\u00ed v\u0161ak aj od in\u00fdch faktorov, ku ktor\u00fdm patria napr\u00edklad kult\u00farne a geografick\u00e9 kontexty.<\/strong> Na z\u00e1klade toho sa r\u00e1mec vyvinut\u00fd v tejto \u0161t\u00fadi\u00ed poskytuje ako z\u00e1klad pre \u010fal\u0161ie sk\u00famania v r\u00f4znych \u010dastiach sveta.<\/p>\n

Kvalita \u017eivota v eur\u00f3pskych mest\u00e1ch<\/h3>\n

Prieskum Eur\u00f3pskej komisie sa okrem spokojnosti obyvate\u013eov miest zameral aj na kvalitu \u017eivota jednotliv\u00fdch eur\u00f3pskych miest. V prieskume tradi\u010dne dominuj\u00fa severoeur\u00f3pske mest\u00e1,<\/strong> av\u0161ak v priebehu posledn\u00fdch rokov sa k n\u00edm pribli\u017euj\u00fa aj v\u00fdchodoeur\u00f3pske mest\u00e1.<\/p>\n

Pokia\u013e ide o Slovensko, zameral sa na najv\u00e4\u010d\u0161ie mest\u00e1 – Bratislavu a Ko\u0161ice.<\/strong> Kvalitu \u017eivota v t\u00fdchto oblastiach hodnotilo 1 400 respondentov. Pokia\u013e ide o na\u0161e hlavn\u00e9 mesto, viac ako 91 % respondentov vyjadrilo spokojnos\u0165 so \u017eivotom v Bratislave. V pr\u00edpade Ko\u0161\u00edc je so svoj\u00edm \u017eivotom spokojn\u00fdch a\u017e 94 % op\u00fdtan\u00fdch.<\/p>\n \u017divot na predmest\u00ed sa sp\u00e1ja s vy\u0161\u0161\u00edm rizikom depresie. Zdroj: pexels.com\n

Najvy\u0161\u0161ia kvalita \u017eivota sa sp\u00e1ja so Z\u00fcrichom, pri\u010dom ide o sto percentn\u00fa spokojnos\u0165.<\/strong> Nespokojnos\u0165 naopak vyjadrili obyvatelia Istanbulu, pri\u010dom i\u0161lo o 54 % v\u00fdskumnej vzorky.<\/p>\n

V pr\u00edpade zdr\u017eiavania sa na verejn\u00fdch priestoroch v no\u010dn\u00fdch hodin\u00e1ch sa najbezpe\u010dnej\u0161ie c\u00edtia obyvatelia \u017eij\u00faci v men\u0161\u00edch mest\u00e1ch,<\/strong> uv\u00e1dza Ipsos. Naopak v mest\u00e1ch ako At\u00e9ny, Marseille alebo Sofia sa c\u00edti bezpe\u010dne menej ako polovica obyvate\u013eov.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

V\u00fdvoj civiliz\u00e1cie viedol k s\u0165ahovaniu \u013eudstva do miest. S\u00edce \u017eivot v mest\u00e1ch nesie so sebou r\u00f4zne benefity, mnoho \u0161t\u00fadi\u00ed poukazuje na jeho negat\u00edvny vplyv na<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8316","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8316","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8316"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8316\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8316"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8316"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8316"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}