Vincent van Gogh. Zn\u00e1my svojimi slne\u010dnicami \u010di \u010fal\u0161\u00edm opakuj\u00facim sa symbolom \u2013 symbolom, ktor\u00fd mu dod\u00e1val silu v najhor\u0161\u00edch chv\u00ed\u013each. Ka\u017ed\u00fd prvok pr\u00edrody sa v jeho svete chvel v\u00fdznamom. Slne\u010dnice boli jeho symbolom radosti a oddanosti. Hviezdy boli z\u00e1blesky neba. Pre\u010do sa pr\u00e1ve cyprusy stali jeho symbolom stato\u010dnosti?<\/p>\n
V lete roku 1889 pri\u0161iel Vincent van Gogh ako dobrovo\u013en\u00fd pacient do azylov\u00e9ho domu Saint-Paul-de-Mausole v Saint-R\u00e9my. Na jeho zotavenie dohliadal cel\u00fd t\u00edm lek\u00e1rov. Umelec v\u0161ak mal vlastn\u00fd liek, ktor\u00fd si s\u00e1m predp\u00edsal. Bolo n\u00edm spojenie s pr\u00edrodou a zah\u013abenie sa do svojho umenia. St\u00e1le viac sa up\u00ednal na jednu \u010drtu okolitej provens\u00e1lskej krajiny –\u00a0 prastar\u00e9 cyprusy.<\/strong><\/p>\n <\/p>\n N\u00e1dhern\u00e9 l\u00ednie a proporcie, egyptsk\u00fd obelisk, zelen\u00e1 farba v pozoruhodnej kvalite. Tento p\u00edsomn\u00fd popis cyprusov zaznamenal Van Gogh vo svojom azyle v Saint-R\u00e9my. M\u00f4\u017eete ho vidie\u0165 vyjadren\u00fd vo vizu\u00e1lnej podobe na v\u0161etk\u00fdch jeho pl\u00e1tnach zobrazuj\u00facich strom v rokoch 1889 a 1890, najm\u00e4 vo Hviezdnej noci.<\/p>\n Kedysi mali cyprusy a obelisky okrem vyjadrenia vytrvalosti p\u00f4vabn\u00fd tvar sp\u00e1jaj\u00faci Zem s oblohou.\u00a0 Funkciu, ktor\u00fa Van Gogh najdramatickej\u0161ie vyu\u017eil na tomto pl\u00e1tne. Egyptsk\u00e9 obelisky boli symbolmi Ra, boha Slnka a podobne ako cyprusy sp\u00e1jali chladn\u00fa zem s nebesk\u00fdm oh\u0148om.\u00a0 Vyjadrovali n\u00e1dej a nesmrte\u013enos\u0165.<\/strong> T\u00fdm, \u017ee ma\u013eoval cyprusy ako obelisky chcel vyjadri\u0165 vzne\u0161enos\u0165, nad\u010dasovos\u0165 a monument\u00e1lnos\u0165 pr\u00edrody. \u010cerpal z nich \u00fatechu vo chv\u00ed\u013each z\u00fafalstva.<\/p>\n Hviezdna noc, j\u00fan 1889. Zdroj: MoMA, NYC\n \u201eSt\u00e1le sa zaober\u00e1m cyprusmi. R\u00e1d by som s nimi urobil nie\u010do ako pl\u00e1tna slne\u010dn\u00edc – udivuje ma, \u017ee ich e\u0161te nikto nestv\u00e1rnil tak, ako ich vid\u00edm,\u201c poznamenal Van Gogh v liste svojmu bratovi Theovi. O cyprusoch a ich v\u00fdrazovom potenci\u00e1li prem\u00fd\u0161\u013eal u\u017e od pr\u00edchodu do Provens\u00e1lska vo febru\u00e1ri 1888, no zlom v jeho umen\u00ed nastal a\u017e po jeho pr\u00edchode do Saint-R\u00e9my.<\/p>\n Gogh si bol vedom\u00fd toho, \u010do sa deje vo svete umenia. Bol ambici\u00f3zny a v\u017edy myslel na svoj odkaz. Vysok\u00e9 tuje boli od za\u010diatku mot\u00edvom rezonuj\u00facim na mnoh\u00fdch \u00farovniach. Mot\u00edvom symbolick\u00e9ho Provens\u00e1lska, ktor\u00fd by ho odl\u00ed\u0161il.\u00a0 Sl\u00fa\u017eil ako druh podpisu a symbol regi\u00f3nu, ktor\u00fd miloval.\u00a0<\/strong><\/p>\n P\u0161eni\u010dn\u00e9 pole s cyprusmi, j\u00fan 1889. Zdroj: Metropolitn\u00e9 m\u00fazeum umenia, NYC\n N\u00e1js\u0165 jedine\u010dn\u00fd \u0161t\u00fdl ma\u013eby pr\u00edrody? Ten pova\u017eoval za d\u00f4le\u017eit\u00fd odrazov\u00fd most\u00edk. Pri prvom pr\u00edchode do Provens\u00e1lska chcel zalo\u017ei\u0165 umeleck\u00fa kol\u00f3niu, pri\u010dom t\u00fa\u017eil po pr\u00edtomnosti svojho kolegu, maliara Paula Gauguina, ktor\u00e9ho pr\u00e1cu obdivoval. Holan\u010fana zaujali Gauguinove odv\u00e1\u017ene my\u0161lienky o umen\u00ed a jeho duchovnej \u00falohe. Gauguin veril, \u017ee umelci by mali \u0161tudova\u0165 pr\u00edrodu na\u017eivo, ale n\u00e1sledne by mali vyu\u017ei\u0165 silu \u013eudskej predstavivosti na \u00fapravu vzh\u013eadu zintenz\u00edvnen\u00edm tvarov a farieb.<\/strong>\u00a0 Gauguin sa pripojil k Van Goghovi v Provens\u00e1lsku v okt\u00f3bri 1888, no v decembri odi\u0161iel pre Holan\u010fanovo nevyspytate\u013en\u00e9 spr\u00e1vanie.<\/p>\n Van Gogh v\u0161ak trval na tom, \u017ee cyprusy boli prostriedkom umeleckej jedine\u010dnosti.\u00a0 Ma\u013eba je pr\u00edkladom jeho jedine\u010dn\u00e9ho pr\u00edstupu: Stv\u00e1rnil strom ako keby to bol ak\u00fdsi zamrznut\u00fd st\u013ap dymu, ktor\u00fd sa zv\u00edjal nahor s kr\u00fatiacimi sa \u010diarkami \u0161tetca. Rovnak\u00fa techniku pou\u017eil aj na pozadie okolit\u00fdch oblakov a pol\u00ed. \u0160t\u00fdl bol produktom jeho hlbok\u00fdch citov k pr\u00edrode. Energie jedna na druh\u00fa nadv\u00e4zuj\u00fa \u2013 sila p\u00f4dnych miner\u00e1lov, ktor\u00e9 cyprusy \u010derpaj\u00fa, sa zjednocuje v ext\u00e1ze s dynamikou vetra, kopcov a mesiaca.<\/p>\n Cyprusy, j\u00fan 1889. Zdroj: Metropolitn\u00e9 m\u00fazeum umenia, NYC\n \u201eJe tmavou \u0161kvrnou v slnkom zaliatej krajine,\u201c<\/em> nap\u00edsal Van Gogh svojmu bratovi Theovi o cyprusoch ktor\u00e9 ho obklopovali.\u00a0 Je jednou z jeho najzauj\u00edmavej\u0161\u00edch temn\u00fdch pozn\u00e1mok.\u00a0 Temnota, ktor\u00fa Van Gogh vn\u00edmal, odr\u00e1\u017ea tradi\u010dn\u00e9 asoci\u00e1cie cyprusov so smr\u0165ou a nesmrte\u013enos\u0165ou \u2013 d\u00f4le\u017eit\u00e9 pojmy pre umelca, ktor\u00fd h\u013ead\u00e1 istotu uprostred \u017eivotn\u00fdch peripeti\u00ed.\u00a0 R\u00fdchlorast\u00face tuje sa vys\u00e1dzali na cintor\u00ednoch pri\u010dom ich drevo sa n\u00e1sledne pou\u017e\u00edvalo na rakvy. V spisoch klasick\u00fdch autorov ako Ovidius a Hor\u00e1cio\u00a0 sa objavili v kontexte \u00famrtia. Tieto asoci\u00e1cie pretrvali po st\u00e1ro\u010dia a znovu sa objavili v hr\u00e1ch Shakespeara a rom\u00e1noch Victora Huga, autorov, ktor\u00fdch Van Gogh poznal a obdivoval.<\/p>\n Oce\u0148oval, \u017ee ide o storo\u010dn\u00e9 stromy, no zd\u00e1 sa, \u017ee poznal ich spojenie so znovuzroden\u00edm, nesmrte\u013enos\u0165ou a smr\u0165ou. Od za\u010diatku ich sp\u00e1jal s hviezdami a p\u0161enicou, \u010do boli jeho osved\u010den\u00e9 metafory ve\u010dnosti a ve\u010dn\u00fdch kolobehov \u017eivota.<\/strong> Po tis\u00edcro\u010dia st\u00e1li ako ochrancovia krajiny pred prudk\u00fdmi seversk\u00fdmi vetrami. V diele dominuje cyprus v strede kompoz\u00edcie, ktor\u00fd rozde\u013euje hviezdu a mesiac na no\u010dnej oblohe. Ni\u017e\u0161ie sa nach\u00e1dzaj\u00fa dvaja mu\u017ei kr\u00e1\u010daj\u00faci pre\u010d od starobyl\u00e9ho stromu podobn\u00e9ho obelisku. Pravdepodobne s\u00fa nimi Van Gogh a Gauguin.<\/p>\n Kr\u00e1tko po nama\u013eovan\u00ed obrazu Holan\u010fan Provens\u00e1lsko opustil a pres\u0165ahoval sa do mesta ne\u010faleko Par\u00ed\u017ea, pri\u010dom st\u00e1le t\u00fa\u017eil po my\u0161lienke tvoriv\u00e9ho partnerstva s Gauguinom. Cyprus na obraze je z\u00e1kladom pr\u00edrody, spirituality, umeleck\u00fdch amb\u00edci\u00ed a kult\u00farnych dej\u00edn, ktor\u00e9 dr\u017eali Van Gogha na juhu Franc\u00fazska.<\/p>\n No\u010dn\u00e1 vidiecka cesta v Provens\u00e1lsku , m\u00e1j 1890. Zdroj: Metropolitn\u00e9 m\u00fazeum umenia, NYC\n J\u00fal 1890 – Vang Gogh sp\u00e1chal samovra\u017edu. Jeho rakva bola posiata slne\u010dnicami a vetvi\u010dkami cyprusov.\u00a0 Dva charakteristick\u00e9 mot\u00edvy, ktor\u00e9 ho sprev\u00e1dzali aj na pohrebe.<\/strong> V s\u00fa\u010dasnosti si ho sp\u00e1jame najm\u00e4 so slne\u010dnicami \u2013 symbolom oddanosti a radosti. Jeho slne\u010dnice mali by\u0165 len doplnkom, no z\u00e1rove\u0148 i ekvivalentom st\u00e1lych a ve\u010dn\u00fdch cyprusov.<\/p>\n Cyprusy boli Van Goghov\u00fdm symbolom odolnosti a vynaliezavosti. Odhodlanie pokra\u010dova\u0165,\u00a0 schopnos\u0165 \u010deli\u0165 v\u00fdzvam, ktor\u00e9 mu st\u00e1li v ceste.\u00a0Vych\u00e1dzal z hist\u00f3rie, vlastnej predstavivosti \u010di tradi\u010dnej symboliky z umenia a literat\u00fary, \u010d\u00edm v\u00fdrazne obohatil svoju tvorbu.<\/p>\n ZDROJ: BBC.com<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Jeho slne\u010dnice poznaj\u00fa v\u0161etci Vincent van Gogh. Zn\u00e1my svojimi slne\u010dnicami \u010di \u010fal\u0161\u00edm opakuj\u00facim sa symbolom \u2013 symbolom, ktor\u00fd mu dod\u00e1val silu v najhor\u0161\u00edch chv\u00ed\u013each. Ka\u017ed\u00fd<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8331","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8331","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8331"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8331\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8331"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8331"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8331"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}Hviezdna noc, j\u00fan 1889<\/h3>\n
2. P\u0161eni\u010dn\u00e9 pole s cyprusmi, j\u00fan 1889<\/h3>\n
Cyprusy, j\u00fan 1889<\/h3>\n
4. No\u010dn\u00e1 vidiecka cesta v Provens\u00e1lsku , m\u00e1j 1890<\/h3>\n
\u017divot ukon\u010dil samovra\u017edou<\/h3>\n