{"id":8394,"date":"2023-08-03T00:00:00","date_gmt":"2023-08-02T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/kvantovy-pocitac\/"},"modified":"2023-08-03T00:00:00","modified_gmt":"2023-08-02T23:00:00","slug":"kvantovy-pocitac","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/kvantovy-pocitac\/","title":{"rendered":"Ke\u010f jednotky a nuly nesta\u010dia: Kvantov\u00fd po\u010d\u00edta\u010d m\u00f4\u017ee zmeni\u0165 poh\u013ead na ostatn\u00e9 technol\u00f3gie"},"content":{"rendered":"<p>Keby nebolo rak\u00faskeho fyzika Erwina Schr\u00f6dingera, dne\u0161n\u00e1 veda by sa len \u0165a\u017eko mohla zaobera\u0165 kvantovou mechanikou. V\u010faka jeho najpopul\u00e1rnej\u0161iemu v\u00fdroku &#8211; <strong>ma\u010dka v zatvorenej krabici je z\u00e1rove\u0148 \u017eiv\u00e1 a m\u0155tva, pokia\u013e krabicu neotvor\u00edme a nezist\u00edme, ak\u00e1 je pravda<\/strong> &#8211; dok\u00e1\u017eu vedci pracova\u0165 s\u00a0kvantov\u00fdmi po\u010d\u00edta\u010dmi.<\/p>\n<p>Klasick\u00fd po\u010d\u00edta\u010d, na ktorom mo\u017eno pr\u00e1ve \u010d\u00edtate tento \u010dl\u00e1nok, neust\u00e1le vysiela vo ve\u013emi kr\u00e1tkych intervaloch, respekt\u00edve nevysiela elektrick\u00e9 impulzy. Tie po\u010d\u00edta\u010d reprezentuje dvojkovou s\u00fastavou, a teda z\u00e1kladn\u00e1 jednotka <strong>bit vie nadobudn\u00fa\u0165 iba dva stavy \u2013 0 alebo 1<\/strong>.<\/p>\n<p>Tieto dva stavy vie nadobudn\u00fa\u0165 aj kvantov\u00fd po\u010d\u00edta\u010d, no jeho existencia by nemala zmysel, keby dok\u00e1zal iba to. <strong>Okrem u\u017e spom\u00ednan\u00fdch stavov dok\u00e1\u017ee nadobudn\u00fa\u0165 aj stav kvantovej superpoz\u00edcie, a\u00a0teda oba stavy naraz<\/strong>, informuje port\u00e1l Science Alert. Stav v tomto pr\u00edpade nie je zap\u00edsan\u00fd bitom, ale kvantov\u00fdm bitom, ktor\u00fd sa naz\u00fdva aj qubit.<\/p>\n Zostroji\u0165 kvantov\u00fd po\u010d\u00edta\u010d je jednoduch\u0161ie, ne\u017e ho naprogramova\u0165. Zdroj: unsplash.com\/@zoltantasi\n<p>Tu v\u0161ak nast\u00e1va jeden z\u00a0probl\u00e9mov t\u00fdchto po\u010d\u00edta\u010dov. Namiesto elektrick\u00fdch impulzov pou\u017e\u00edvaj\u00fa elektr\u00f3ny alebo fot\u00f3ny. <strong>Tie s\u00edce dok\u00e1\u017eu by\u0165 v\u00a0oboch stavoch naraz, no len na kr\u00e1tku chv\u00ed\u013eu, k\u00fdm ich neovplyvnia extern\u00e9 podmienky.<\/strong><\/p>\n<p>Pr\u00e1ve preto musia by\u0165 kvantov\u00e9 po\u010d\u00edta\u010de uchovan\u00e9 v \u0161peci\u00e1lnych podmienkach. Od okolia s\u00fa izolovan\u00e9 v\u00e1kuom a nesmie ich ovplyv\u0148ova\u0165 ani magnetick\u00e9 pole Zeme. Taktie\u017e s\u00fa ochladzovan\u00e9, aby ich teplota neprekro\u010dila -273 \u00b0C. <strong>V pr\u00edpade, \u017ee zariadenie nem\u00e1 adekv\u00e1tne podmienky, doch\u00e1dza k dekoherencii, teda kolapsu superpoz\u00edcie.<\/strong><\/p>\n<h3>Kde n\u00e1jde kvantov\u00fd po\u010d\u00edta\u010d vyu\u017eitie?<\/h3>\n<p>Ako p\u00ed\u0161e port\u00e1l New Scientis, kvantov\u00e9 po\u010d\u00edta\u010de s\u00fa r\u00fdchlej\u0161ie a v\u00fdkonnej\u0161ie ne\u017e tie klasick\u00e9. <strong>Dobr\u00fdm pr\u00edkladom je Sycamore od spolo\u010dnosti Google, ktor\u00fd vyrie\u0161il probl\u00e9m len za 6 sek\u00fand a pou\u017e\u00edval pri tom 70 qubitov.<\/strong> Najsilnej\u0161iemu klasick\u00e9mu po\u010d\u00edta\u010du by to trvalo nie\u010do cez 47 rokov, uv\u00e1dza Science Alert.<\/p>\n<p>Treba v\u0161ak podotkn\u00fa\u0165, \u017ee i\u0161lo o\u00a0probl\u00e9m, ktor\u00fd bol ako na mieru u\u0161it\u00fd pre kvantov\u00fd po\u010d\u00edta\u010d. <strong>Klasick\u00fd po\u010d\u00edta\u010d nem\u00e1 in\u00fa mo\u017enos\u0165 ako ho vyrie\u0161i\u0165, okrem sk\u00fa\u0161ania neskuto\u010dne ve\u013ek\u00e9ho mno\u017estva kombin\u00e1ci\u00ed.<\/strong> Neznamen\u00e1 to, \u017ee klasick\u00e9 po\u010d\u00edta\u010de sa stan\u00fa minulos\u0165ou, preto\u017ee st\u00e1le existuj\u00fa situ\u00e1cie, kedy maj\u00fa navrch.<\/p>\n<p>Zrejme najv\u00e4\u010d\u0161ou nev\u00fdhodou kvantov\u00e9ho po\u010d\u00edta\u010da je to, \u017ee nie je flexibiln\u00fd. <strong>Ka\u017ed\u00fd kus tejto technol\u00f3gie je vybudovan\u00fd a\u00a0naprogramovan\u00fd pre jednu \u0161pecifick\u00fa \u00falohu<\/strong>, zatia\u013e \u010do klasick\u00fd po\u010d\u00edta\u010dov\u00fd syst\u00e9m dok\u00e1\u017ee vykona\u0165 viacero r\u00f4znych funkci\u00ed a \u00faloh.<\/p>\n Existuje len mal\u00e1 pravdepodobnos\u0165, \u017ee by kvantov\u00fd po\u010d\u00edta\u010d nahradil v\u00e1\u0161 osobn\u00fd po\u010d\u00edta\u010d. Zdroj: unsplash.com\/@karishea\n<p><strong>V\u00fdvoj kvantov\u00fdch po\u010d\u00edta\u010dov m\u00f4\u017ee podstatne zmeni\u0165 viacero odvetv\u00ed na\u0161ich \u017eivotov.<\/strong> Ako informuje port\u00e1l Forbes, pomocou tejto technol\u00f3gie sa ur\u00fdchli v\u00fdvoj nov\u00fdch lie\u010div \u010di vakc\u00edn, taktie\u017e by mohli dopom\u00f4c\u0165 k rie\u0161eniu klimatickej kr\u00edzy. Vedci predpovedali, \u017ee j\u00fal mal by\u0165 doposia\u013e najteplej\u0161\u00edm mesiacom, o\u00a0\u010dom sme v\u00e1s informovali v\u00a0na\u0161om predo\u0161lom \u010dl\u00e1nku.<\/p>\n<p>Av\u0161ak ak sa dostane do zl\u00fdch r\u00fak, m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 obrovsk\u00e9 \u0161kody. <strong>Nie len va\u0161e hesl\u00e1, ale aj in\u00e9 \u0161ifrovan\u00e9 s\u00fabory by sa dali jednoducho roz\u0161ifrova\u0165.<\/strong> Klasick\u00e9 po\u010d\u00edta\u010de nedisponuj\u00fa tak\u00fdm v\u00fdkonom, a preto by t\u00fato \u00falohu rie\u0161ili pridlho.<\/p>\n<h3>\u010eal\u0161\u00ed krok vo v\u00fdvoji<\/h3>\n<p>U\u017e tak v\u00fdkonn\u00e9 stroje sa m\u00f4\u017eu sta\u0165 e\u0161te v\u00fdkonnej\u0161\u00edmi. <strong>Tvrdia to veci z rak\u00faskej University of Innsbruck, kde vyvinuli kvantov\u00fd po\u010d\u00edta\u010d, ktor\u00fd sa neobmedzuje len na dva stavy.<\/strong> Namiesto toho dok\u00e1\u017ee pracova\u0165 a\u017e s \u00f4smimi, kv\u00f4li \u010domu namiesto qubitov pou\u017e\u00edva qudity, \u010di\u017ee digit\u00e1lne \u010d\u00edsla, informuje port\u00e1l EurekAlert!.<\/p>\n<p><em>\u201eKvantov\u00e9 syst\u00e9my maj\u00fa prirodzene viac ako len dva stavy a uk\u00e1zali sme, \u017ee ich m\u00f4\u017eeme v\u0161etky rovnako dobre ovl\u00e1da\u0165,\u201c<\/em> povedal ved\u00faci t\u00edmu expertov Thomas Monz. <strong>Nielen\u017ee ich dok\u00e1\u017eu v\u0161etky pou\u017e\u00edva\u0165, ale ako tvrdia, nedoch\u00e1dza pri tom k zn\u00ed\u017eeniu spo\u013eahlivosti kvantov\u00e9ho po\u010d\u00edta\u010da.<\/strong><\/p>\n<p>Ako sme u\u017e spom\u00ednali, tieto zariadenia potrebuj\u00fa na ich spr\u00e1vne fungovanie \u0161pecifick\u00e9 podmienky. <strong>Ke\u010f\u017ee po\u010d\u00edta\u010d mus\u00ed prij\u00edma\u0165 a odosiela\u0165 d\u00e1ta, rob\u00ed tak pomocou k\u00e1blov.<\/strong> Tie v\u0161ak priv\u00e1dzaj\u00fa teplo do stroja, a t\u00fdm v \u0148om vytv\u00e1raj\u00fa tepeln\u00e9 v\u00fdkyvy, \u010d\u00edm ohrozuj\u00fa qubity.<\/p>\n<p>T\u00edm v\u00fdskumn\u00edkov z Massachusetts Institute of Technology, skr\u00e1tene MIT, preto pri\u0161iel s\u00a0rie\u0161en\u00edm, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee odstr\u00e1ni\u0165 tento probl\u00e9m, p\u00ed\u0161e univerzitn\u00fd port\u00e1l MIT News. <strong>V\u010faka vysokor\u00fdchlostn\u00fdm tetahertzov\u00fdm vln\u00e1m, dok\u00e1\u017ee po\u010d\u00edta\u010d komunikova\u0165 bezdr\u00f4tovo, \u010di\u017ee dosiahne v\u00e4\u010d\u0161iu mieru tepelnej izol\u00e1cie.<\/strong><\/p>\n<p>Aj napriek mnoh\u00fdm pokrokom v tejto oblasti, ktor\u00e9 sa odohrali ned\u00e1vno, sa kvantov\u00e1 \u00e9ra st\u00e1le nepribl\u00ed\u017eila k realite. <strong>Odborn\u00edkov, ktor\u00ed s\u00fa schopn\u00ed programova\u0165 kvantov\u00e9 po\u010d\u00edta\u010de, je v porovnan\u00ed s klasick\u00fdmi v\u00fdvoj\u00e1rmi ve\u013ek\u00fd nedostatok.<\/strong> <em>\u201eJe teda pred nami e\u0161te mimoriadne dlh\u00e1 cesta,\u201c<\/em> nap\u00edsal odborn\u00fd asistent Fakulty informatiky a informa\u010dn\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed Slovenskej technickej univerzity v Bratislave pre port\u00e1l .t\u00fd\u017ede\u0148.sk.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Keby nebolo rak\u00faskeho fyzika Erwina Schr\u00f6dingera, dne\u0161n\u00e1 veda by sa len \u0165a\u017eko mohla zaobera\u0165 kvantovou mechanikou. V\u010faka jeho najpopul\u00e1rnej\u0161iemu v\u00fdroku &#8211; ma\u010dka v zatvorenej krabici<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8394","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8394","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8394"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8394\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8394"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8394"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8394"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}