{"id":8408,"date":"2023-08-09T00:00:00","date_gmt":"2023-08-08T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/jadrova-fyzika\/"},"modified":"2023-08-09T00:00:00","modified_gmt":"2023-08-08T23:00:00","slug":"jadrova-fyzika","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/jadrova-fyzika\/","title":{"rendered":"Od at\u00f3movej bomby k zelenej energii: Jadrov\u00e1 fyzika m\u00f4\u017ee v bud\u00facnosti zabezpe\u010di\u0165 lacn\u00fa elektrick\u00fa energiu"},"content":{"rendered":"<p>Hlb\u0161ie poznanie o tom, ako funguje svet okolo n\u00e1s, sme z\u00edskali aj sk\u00faman\u00edm fyziky a fyzik\u00e1lnych javov. <strong>Jedn\u00fdm z odvetv\u00ed tohto vedn\u00e9ho odboru je jadrov\u00e1 fyzika. <\/strong>Subjektom jej sk\u00famania s\u00fa at\u00f3mov\u00e9 jadra, ich zlo\u017eenia a interakcie medzi nimi. Z\u00e1kladn\u00fd jav, ktor\u00fd sa odohr\u00e1va samovo\u013ene v pr\u00edrode, no vieme ho zreplikova\u0165 aj umelo, je jadrov\u00e1 reakcia.<\/p>\n<p>Ako p\u00ed\u0161e port\u00e1l Britannica, ide o\u00a0fyzik\u00e1lny proces, kedy sa zmen\u00ed identita alebo vlastnosti at\u00f3mov\u00e9ho jadra bombardovan\u00edm energetickou \u010dasticou, napr\u00edklad alfa \u010dasticou, prot\u00f3nom, neutr\u00f3nom \u010di \u0165a\u017ek\u00fdm i\u00f3nom. <strong>Medzi dva hlavne typy jadrov\u00fdch reakci\u00ed pova\u017eujeme f\u00faziu a\u00a0\u0161tiepenie jadier.<\/strong><\/p>\n<p>Pri \u0161tiepen\u00ed jadier doch\u00e1dza k\u00a0rozpadu \u0165a\u017ek\u00fdch jadier po zasiahnut\u00ed neutr\u00f3nom s\u00a0dostato\u010dne ve\u013ekou energiou. Po zasiahnut\u00ed sa tak\u00e9to jadro rozpadne na \u013eah\u0161ie, pri\u010dom uvo\u013en\u00ed energiu a\u00a0\u010fal\u0161ie neutr\u00f3ny. <strong>Tie m\u00f4\u017eu zasiahnu\u0165 \u010fal\u0161ie jadro, a teda cel\u00e1 reakcia sa zopakuje, v\u010faka \u010domu d\u00f4jde k po\u017eadovanej re\u0165azovej reakci\u00ed<\/strong>.<\/p>\n<p>Jadrov\u00e1 f\u00fazia funguje na \u00faplne opa\u010dnom princ\u00edpe ne\u017e jadrov\u00e9 \u0161tiepenie. <strong>\u013dah\u0161ie jadr\u00e1 sa spoja a\u00a0vytvoria \u0165a\u017e\u0161ie jadro, pri\u010dom uvo\u013enia energiu.<\/strong> Ide o\u00a0bezpe\u010dn\u00fd proces, ktor\u00fd sa deje neust\u00e1le na povrchu slnka, no jeho umel\u00e9 zrealizovanie je n\u00e1ro\u010dn\u00e9, uv\u00e1dza port\u00e1l Eurofusion.<\/p>\n<h3>Hroziv\u00e9 d\u00f4sledky v\u00fdskumu<\/h3>\n<p>Ke\u010f v roku 1942 bol J. Robert Oppenheimer vymenovan\u00fd za ved\u00faceho vedeck\u00e9ho t\u00edmu v tajnom vedecko-vojenskom projekte Manhattan arm\u00e1dy Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch,<strong> zapo\u010dala revol\u00facia, ktor\u00e1 zmenila sp\u00f4sob, ako v s\u00fa\u010dasnosti vn\u00edmame vojensk\u00e9 konflikty<\/strong>.<\/p>\n<p>Ve\u013emi zn\u00e1my je v\u00fdrok, ktor\u00fd sa pripisuje rovnako zn\u00e1memu fyzikovi Albertovi Einsteinovi. Ten znie: <em>\u201eNeviem, ak\u00fdmi zbra\u0148ami sa bude bojova\u0165 v\u00a03. svetovej vojne, ale v\u00a0tej \u0161tvrtej to bud\u00fa palice a\u00a0kamene.\u201c<\/em> <strong>Z\u00a0neho vypl\u00fdva, \u017ee pri \u010fal\u0161ej vojne, ktor\u00e1 by bola rovnako ve\u013ek\u00e1 ako 2. svetov\u00e1 vojna, by do\u0161lo k\u00a0rozpadu modernej spolo\u010dnosti.<\/strong><\/p>\n Architektom jednej z m\u00e1la budov, ktor\u00e9 pre\u017eili v\u00fdbuch v Hiro\u0161ime bol \u010cech Jan Letzel. Zdroj: unsplash.com\/@hiraganakat\n<p>V\u00fdsledkom spom\u00ednan\u00e9ho tajn\u00e9ho projektu bola doposia\u013e najsilnej\u0161ia zbra\u0148, ktor\u00e1 bola vytvoren\u00e1 \u010dlovekom, uv\u00e1dza Denn\u00edk N. <strong>Teoretick\u00fd fyzik, ktor\u00fd sa spo\u010diatku zauj\u00edmal o\u00a0hviezdy a\u00a0astrofyziku, sa stal najzn\u00e1mej\u0161\u00edm Ameri\u010danom svojej doby, a\u00a0z\u00e1rove\u0148 z\u00edskal prez\u00fdvku <em>\u201eotec at\u00f3movej bomby\u201c<\/em>.<\/strong> O\u00a0svetozn\u00e1mom vedcovi bol nato\u010den\u00fd celove\u010dern\u00fd \u017eivotopisn\u00fd film s\u00a0n\u00e1zvom Oppenheimer, o\u00a0ktorom sme v\u00e1s informovali v\u00a0na\u0161om predo\u0161lom \u010dl\u00e1nku.<\/p>\n<p>K prv\u00e9mu testu at\u00f3movej bomby do\u0161lo 16. j\u00fala 1945 v americkom \u0161t\u00e1te Nov\u00e9 Mexiko. O necel\u00fd mesiac nesk\u00f4r ju po prv\u00fdkr\u00e1t pou\u017eili proti Japoncom. <strong>Vtedaj\u0161\u00ed prezident Harry Truman vydal rozkaz americk\u00e9mu letectvu, aby zhodili t\u00fato bombu na japonsk\u00e9 mesto Hiro\u0161ima, p\u00e1r dn\u00ed nesk\u00f4r na mesto Nagasaki.<\/strong><\/p>\n<p>Zni\u010denie dvoch japonsk\u00fdch miest malo po\u017eadovan\u00fd efekt \u2013 kapitul\u00e1cia Japonska a\u00a0ofici\u00e1lne ukon\u010denie doposia\u013e najv\u00e4\u010d\u0161ieho vojnov\u00e9ho konfliktu. Port\u00e1l History.com uv\u00e1dza, \u017ee odhadovan\u00fd po\u010det obet\u00ed v\u00fdbuchu a\u00a0jeho n\u00e1sledkov je m\u00f4\u017ee by\u0165 a\u017e 215-tis\u00edc os\u00f4b.<\/p>\n<h3>Zelen\u00e1 energetika s h\u00e1\u010dikom<\/h3>\n<p>Zbrane hromadn\u00e9ho ni\u010denia nie s\u00fa jedin\u00e9, \u010do priniesol v\u00fdskum jadrovej fyziky. <strong>Rozklad, ale ja f\u00fazia at\u00f3mov\u00fdch jadier na\u0161li uplatnenie pri v\u00fdrobe elektrickej energie<\/strong>, ktor\u00fa pou\u017e\u00edvame dennodenne. V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti sa pri jej v\u00fdrobe v\u0161ak pou\u017e\u00edva rozklad jadier, preto\u017ee ide o\u00a0jednoduch\u0161ie vyvolate\u013en\u00fd proces ne\u017e jadrov\u00e1 f\u00fazia.<\/p>\n<p>V\u00a0jadrovom reaktore, podobne ako v\u00a0at\u00f3movej bombe, sa pou\u017e\u00edva re\u0165azov\u00e1 reakcia, ktor\u00e1 ho dok\u00e1\u017ee udr\u017ea\u0165 v\u00a0prev\u00e1dzke. <strong>Av\u0161ak na rozdiel od b\u00f4mb, tu mus\u00ed by\u0165 kontrolovan\u00e1 a\u00a0\u010dastokr\u00e1t aj brzden\u00e1<\/strong>, preto\u017ee inak by mohlo d\u00f4js\u0165 k\u00a0v\u00fdbuchu, informuje teoretick\u00fd fyzik Samuel Kov\u00e1\u010dik, zn\u00e1my aj ako Ved\u00e1tor.<\/p>\n<p>Tak\u00e1to trag\u00e9dia sa odohrala len v roku 1986 v jadrovej elektr\u00e1rni \u010cernoby\u013e. <strong>Reaktor, ktor\u00fd pou\u017e\u00edvali po celom \u00fazem\u00ed Sovietskeho zv\u00e4zu obsahoval v\u00fdrobn\u00fa chybu<\/strong>. T\u00fa vedenie \u0161t\u00e1tu tajilo pred vlastn\u00fdmi ob\u010danmi, ale aj pred \u010fal\u0161\u00edmi krajinami. O tejto jadrovej hav\u00e1ri\u00ed sa m\u00f4\u017eete dozvedie\u0165 viac v dokument\u00e1rnom seri\u00e1li Chernobyl od spolo\u010dnosti HBO.<\/p>\n Okolie jadrovej elektr\u00e1rne v \u010cernobyle je doteraz neob\u00fdvate\u013en\u00e9 v d\u00f4sledku radi\u00e1cie. Zdroj: unsplash.com\/@madseneqvist\n<p>Produkcia elektrickej energie nevznik\u00e1 priamo z rozkladu jadra, no vyu\u017e\u00edva sa pri tom klasick\u00e1 turb\u00edna<strong>. Ke\u010f sa jadro rozpadne, uvo\u013en\u00ed energiu, ktor\u00fa vn\u00edmame ako teplo<\/strong>. T\u00fdmto sp\u00f4sobom vieme premeni\u0165 obrovsk\u00e9 mno\u017estvo vody na paru r\u00fdchlej\u0161ie, ne\u017e napr\u00edklad spa\u013eovan\u00edm uhlia alebo fos\u00edlnych pal\u00edv.<\/p>\n<p>Aj preto m\u00f4\u017eeme jadrov\u00fa energiu pova\u017eova\u0165 za ekologick\u00fa, preto\u017ee pri jej v\u00fdrobe nevznik\u00e1 oxid uhli\u010dit\u00fd a in\u00e9 sklen\u00edkov\u00e9 plyny, ktor\u00e9 prispievaj\u00fa ku klimatick\u00fdm zmen\u00e1m. <strong>Av\u0161ak vznik\u00e1 r\u00e1dioakt\u00edvny odpad, ktor\u00fd nevieme zni\u010di\u0165<\/strong>. Kv\u00f4li tomu ho usklad\u0148ujeme a\u017e dovtedy, k\u00fdm neprestane vy\u017earova\u0165 r\u00e1dioakt\u00edvne l\u00fa\u010de. To v\u0161ak m\u00f4\u017ee trva\u0165 aj nieko\u013eko stoviek rokov.<\/p>\n<p><strong>S\u00a0t\u00fdm by v\u0161ak mohla pom\u00f4c\u0165 elektr\u00e1re\u0148, ktor\u00e1 by vyu\u017e\u00edvala jadrov\u00fa f\u00faziu<\/strong>. Pri nej toti\u017e nevznikaj\u00fa ani sklen\u00edkov\u00e9 plyny, ani r\u00e1dioakt\u00edvny odpad. \u010casopis Trend p\u00ed\u0161e, \u017ee kalifornsk\u00e9mu t\u00edmu vedcov sa podaril nov\u00fd \u00faspech. <strong>Ned\u00e1vny experiment vyprodukoval e\u0161te viac energie ne\u017e ten decembrov\u00fd<\/strong> \u2013 prv\u00fd experiment, kedy reaktor vyprodukoval viac energie ne\u017e potreboval na spustenie.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Hlb\u0161ie poznanie o tom, ako funguje svet okolo n\u00e1s, sme z\u00edskali aj sk\u00faman\u00edm fyziky a fyzik\u00e1lnych javov. Jedn\u00fdm z odvetv\u00ed tohto vedn\u00e9ho odboru je jadrov\u00e1<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8408","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8408","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8408"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8408\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8408"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8408"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8408"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}