{"id":8439,"date":"2023-09-16T00:00:00","date_gmt":"2023-09-15T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/kolonizacia-marsu\/"},"modified":"2023-09-16T00:00:00","modified_gmt":"2023-09-15T23:00:00","slug":"kolonizacia-marsu","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/kolonizacia-marsu\/","title":{"rendered":"Odcestujeme na in\u00fa plan\u00e9tu? Koloniz\u00e1cia Marsu m\u00f4\u017eno za\u010dne o nieko\u013eko rokov"},"content":{"rendered":"

Eur\u00f3psky kontinent po\u010das svojej bohatej hist\u00f3rie zaznamenal nieko\u013eko obdob\u00ed, kedy doch\u00e1dzalo k v\u00fdmene n\u00e1rodov, ktor\u00e9 na \u0148om \u017eili. Na z\u00e1klade viacer\u00fdch faktorov do\u0161lo k azda najzn\u00e1mej\u0161iemu s\u0165ahovaniu n\u00e1rodov, takzvan\u00e9 ve\u013ek\u00e9 s\u0165ahovanie n\u00e1rodov<\/strong>. Za hlavn\u00e9 d\u00f4vody migr\u00e1cie sa pova\u017euje tlak Hunov a s\u00favisiaca turkick\u00e1 migr\u00e1cia zo Strednej \u00c1zie.<\/p>\n

Aj v\u00a0dne\u0161nej dobe sa pasujeme s\u00a0probl\u00e9mami, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu zapr\u00ed\u010dini\u0165 \u010fal\u0161iu ve\u013ek\u00fa vlnu migr\u00e1cie<\/strong>. Jedn\u00fdm z\u00a0d\u00f4sledkov klimatickej kr\u00edzy je zvy\u0161ovanie morskej hladiny, \u010do negat\u00edvne ovplyvn\u00ed pr\u00edmorsk\u00e9 oblasti v\u00a0nasleduj\u00facich rokoch, uv\u00e1dza National Geographic.<\/p>\n

Jedinou \u0161ancou na z\u00e1chranu t\u00fdchto obyvate\u013eov je ich pres\u0165ahovanie do bezpe\u010dnej\u0161\u00edch lokal\u00edt. Vedci sa nedomnievaj\u00fa, \u017ee k zatopeniu cel\u00fdch miest alebo kraj\u00edn ned\u00f4jde \u010doskoro, no pokia\u013e zostaneme vo\u010di glob\u00e1lnemu otep\u013eovaniu ne\u010din\u00ed, ide o jeden z mo\u017en\u00fdch scen\u00e1rov. Existuje teda mo\u017enos\u0165, \u017ee by sa \u013eudsk\u00e1 rasa jednoducho presunula na in\u00fa plan\u00e9tu?<\/strong><\/p>\n Morsk\u00e1 hladina nar\u00e1stla od roku 1880 o pribli\u017ene 23 centimetrov. Zdroj: unsplash.com\/@kellysikkema\n

Elon Musk, najbohat\u0161\u00ed \u010dlovek na Zemi u\u017e nieko\u013eko rokov pl\u00e1nuje cestu na Mars, kde chce zalo\u017ei\u0165 aj \u013eudsk\u00fa kol\u00f3niu. Port\u00e1l Fontech p\u00ed\u0161e, \u017ee jeho pl\u00e1n chcel naplni\u0165 do konca roku 2024, nesk\u00f4r to presunul na rok 2026 a\u00a0jeho najnov\u0161\u00ed scen\u00e1r r\u00e1ta s\u00a0rokom 2029<\/strong>.<\/p>\n

Av\u0161ak ani tento pl\u00e1n sa nezd\u00e1 ka\u017ed\u00e9mu ako re\u00e1lny. Astrofyzik Roman Nagy z\u00a0Fakulty matematiky, fyziky a\u00a0informatiky Univerzity Komensk\u00e9ho pre Hospod\u00e1rske Noviny povedal: \u201e… nepredpoklad\u00e1m, \u017ee k\u00a0\u00faspe\u0161nej misii na Mars d\u00f4jde sk\u00f4r ako za 10 rokov.\u201c<\/em><\/p>\n

Ne\u013eahk\u00e1 v\u00fdzva<\/h3>\n

Aj napriek Muskovej optimistickej predstave, kedy sa tento m\u00ed\u013enik \u013eudskej hist\u00f3rie podar\u00ed, to v\u0161ak nebude tak\u00e9 jednoduch\u00e9<\/strong>. Koloniz\u00e1cia \u010dervenej plan\u00e9ty toti\u017e nar\u00e1\u017ea na nieko\u013eko probl\u00e9mov, ktor\u00e9 situ\u00e1ciu komplikuj\u00fa.<\/p>\n

Ke\u010f\u017ee v\u0161etky plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy obiehaj\u00fa Slnko po rozdielne dlhej obe\u017enej dr\u00e1he, cesta na t\u00fato plan\u00e9tu je mo\u017en\u00e1 iba v\u00a0ur\u010ditom obdob\u00ed<\/strong>. Pribli\u017ene raz za 2 roky je plan\u00e9ta Zem a\u00a0Mars najbli\u017e\u0161ie pri sebe, \u010do m\u00f4\u017eu vyu\u017ei\u0165, aby na \u0148u docestovali za pou\u017eitia, \u010do najmen\u0161ieho mno\u017estva raketov\u00e9ho paliva, uv\u00e1dza NASA.<\/p>\n

Dve plan\u00e9ty s\u00fa od seba vzdialen\u00e9 pribli\u017ene 480 mili\u00f3nov kilometrov, \u010do znamen\u00e1, \u017ee cesta na neos\u00eddlen\u00fa plan\u00e9tu m\u00f4\u017ee trva\u0165 7 mesiacov. Ide teda o dlhotrvaj\u00facu cestu, ktor\u00e1 z\u00e1rove\u0148 m\u00f4\u017ee by\u0165 nebezpe\u010dn\u00e1, kv\u00f4li v\u0161adepr\u00edtomnej kozmickej radi\u00e1ci\u00ed<\/strong>. T\u00e1 by mohla zapr\u00ed\u010dini\u0165 vznik rakoviny u \u010dlenov pos\u00e1dky.<\/p>\n

Ak sa t\u00e1to extraterestri\u00e1lna cesta podar\u00ed a \u013eudia by naozaj vst\u00fapili na povrch neob\u00fdvanej plan\u00e9ty, musia sa o seba postara\u0165 sami<\/strong>. Ako informuje webov\u00e1 str\u00e1nka telev\u00edzie BBC, vesm\u00edrna kol\u00f3nia sa z\u00a0dlhodob\u00e9ho h\u013eadiska nem\u00f4\u017ee spolieha\u0165 na pravideln\u00e9 z\u00e1sielky zo Zeme. Ich cena by bola toti\u017e astronomick\u00e1.<\/p>\n Produkciu elektrickej energie z \u010dasti pokryj\u00fa sol\u00e1rne panely. Zdroj: unsplash.com\/@sungrowemea\n

Aj napriek nehostinn\u00fdm podmienkam plan\u00e9ty, existuje mo\u017enos\u0165 vypestova\u0165 potravu prostredn\u00edctvom vertik\u00e1lneho farm\u00e1r\u010denia. Vedci sa \u010falej domnievaj\u00fa, \u017ee na Marse sa vyskytuje voda vo forme \u013eadovcov. T\u00e1 sa m\u00f4\u017ee taktie\u017e skr\u00fdva\u0165 pod povrchom. Na \u010fal\u0161iu expanziu kol\u00f3nie m\u00f4\u017eu vyu\u017ei\u0165 bohat\u00e9 z\u00e1soby r\u00f4znych nerastn\u00fdch materi\u00e1lov<\/strong>, ak\u00fdmi s\u00fa napr\u00edklad \u017eelezo, hlin\u00edk, tit\u00e1n.<\/p>\n

Pl\u00e1novan\u00e9 lety<\/strong><\/h3>\n

Americk\u00e1 vl\u00e1dna agent\u00fara Nasa s\u00edce v\u00a0minulosti dostala prv\u00e9ho \u010dloveka na mesiac, no oproti Muskovi je skeptickej\u0161ia. T\u00e1 toti\u017e pl\u00e1nuje vysla\u0165 4-\u010dlenn\u00fa pos\u00e1dku smerom k\u00a0Marsu a\u017e koncom 30. alebo za\u010diatkom 40. rokov tohto storo\u010dia<\/strong>.<\/p>\n

Av\u0161ak na povrch nepreb\u00e1danej plan\u00e9ty sa dostan\u00fa iba dvaja z\u00a0nich, p\u00ed\u0161e port\u00e1l Techbox. Aby na povrchu nehostinnej plan\u00e9ty pre\u017eili pl\u00e1novan\u00fdch 30 dn\u00ed, bude na nich \u010daka\u0165 vopred pripraven\u00fd pretlakov\u00fd rover a\u00a025 ton z\u00e1sob a\u00a0potrebn\u00e9ho n\u00e1radia<\/strong>. Na kozmick\u00fa lo\u010f sa nesk\u00f4r dostan\u00fa pomocou predom doru\u010den\u00e9ho a\u00a0natankovan\u00e9ho modulu.<\/p>\n

S\u00fakromn\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 SpaceX, ktor\u00fa vlastn\u00ed u\u017e spom\u00ednan\u00fd miliard\u00e1r Elon Musk, si t\u00fato cestu v\u0161ak predstavuje \u00faplne inak. Webov\u00e1 str\u00e1nka spolo\u010dnosti uv\u00e1dza, \u017ee ich vesm\u00edrna raketa Starship pristane priamo na plan\u00e9te<\/strong>, odkia\u013e sa vr\u00e1ti nasp\u00e4\u0165 na Zem.<\/p>\n

T\u00e1 bude najprv dotankovan\u00e1 na obe\u017enej dr\u00e1he Zeme, a\u00a0po prist\u00e1ti pos\u00e1dka vyu\u017eije molekuly vody a\u00a0oxidu uhli\u010dit\u00e9ho, aby vytvorila palivo na sp\u00e4tn\u00fa cestu<\/strong>. Ako sme v\u00e1s informovali v\u00a0na\u0161om predo\u0161lom \u010dl\u00e1nku, SpaceX, aj \u010fal\u0161ie spolo\u010dnosti vyu\u017e\u00edvaj\u00fa 3D vytla\u010den\u00e9 komponenty pri stavbe raketopl\u00e1nov.<\/p>\n

Obe misie s\u00fa vzdialen\u00e9 e\u0161te nieko\u013eko rokov, \u010do znamen\u00e1, \u017ee ich pl\u00e1ny alebo podoby sa m\u00f4\u017eu razantne zmeni\u0165. Pomyseln\u00fd s\u00faboj verejn\u00e9ho a\u00a0s\u00fakromn\u00e9ho vesm\u00edrneho sektora v\u0161ak m\u00f4\u017ee prispie\u0165 k\u00a0v\u00fdvoju nov\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed<\/strong>. Tie m\u00f4\u017eu prispie\u0165 k\u00a0\u00faspe\u0161nosti t\u00fdchto, ale aj bud\u00facich misi\u00ed.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Eur\u00f3psky kontinent po\u010das svojej bohatej hist\u00f3rie zaznamenal nieko\u013eko obdob\u00ed, kedy doch\u00e1dzalo k v\u00fdmene n\u00e1rodov, ktor\u00e9 na \u0148om \u017eili. Na z\u00e1klade viacer\u00fdch faktorov do\u0161lo k azda<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8439","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8439","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8439"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8439\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8439"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8439"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8439"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}