{"id":8456,"date":"2023-09-12T00:00:00","date_gmt":"2023-09-11T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/ako-jedna-spolocnost-a-jej-cinske-polievky-transformovala-nigeriu-a-je-vzorom-aj-pre-slovensko\/"},"modified":"2023-09-12T00:00:00","modified_gmt":"2023-09-11T23:00:00","slug":"ako-jedna-spolocnost-a-jej-cinske-polievky-transformovala-nigeriu-a-je-vzorom-aj-pre-slovensko","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/ako-jedna-spolocnost-a-jej-cinske-polievky-transformovala-nigeriu-a-je-vzorom-aj-pre-slovensko\/","title":{"rendered":"Ako jedna spolo\u010dnos\u0165 a jej \u201e\u010d\u00ednske polievky\u201c transformovala Nig\u00e9riu a je vzorom aj pre Slovensko \/ Kniha Paradox prosperity prich\u00e1dza na Slovensko"},"content":{"rendered":"

Guru prelomov\u00fdch inov\u00e1ci\u00ed a harvardsk\u00fd profesor Clayton Christensen v knihe Paradox prosperity objas\u0148uje, pre\u010do s\u00fa podnikatelia skuto\u010dnou n\u00e1dejou v boji proti chudobe a ako vidie\u0165 pr\u00edle\u017eitos\u0165 tam, kde sa in\u00ed ani len nepozeraj\u00fa.<\/strong><\/h3>\n

Dnes sa m\u00e1 za nepochybn\u00e9, \u017ee jedn\u00fdm z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch d\u00f4sledkov finan\u010dnej kr\u00edzy v roku 2008 bola strata d\u00f4very kapitalistu v kapitalizmus<\/strong>, p\u00ed\u0161e sa v \u00favode pr\u00edspevku od Wall Street Journal zaoberaj\u00faci sa knihou, ktor\u00e1 sa u\u017e \u010doskoro dostane do predaja aj na Slovensku.<\/p>\n

\u201eSpolo\u010dnos\u0165 \u010doraz viac h\u013ead\u00ed na firmy, verejn\u00e9 aj s\u00fakromn\u00e9, aby rie\u0161ili naliehav\u00e9 soci\u00e1lne a ekonomick\u00e9 probl\u00e9my,\u201c nap\u00edsal Larry Fink zo spolo\u010dnosti BlackRock v roku 2018 v otvorenom liste gener\u00e1lnym riadite\u013eom, akoby chcel poveda\u0165, \u017ee kapitalizmus bez tak\u00e9hoto cie\u013ea by bol vo svojej podstate zl\u00fd<\/strong>.<\/p>\n

A potom, \u010do svet doslova ochromili d\u00f4sledky pand\u00e9mie ochorenia Covid-19 a dnes, ke\u010f v na\u0161om bezprostrednom susedstve prebieha vojna s \u0165a\u017eko predpokladate\u013en\u00fdm v\u00fdvojom, je apel spolo\u010dnosti na rie\u0161enie soci\u00e1lnych ot\u00e1zok e\u0161te naliehavej\u0161\u00ed. Akoby sa verejn\u00e1 mienka prikl\u00e1\u0148ala k n\u00e1zoru, \u017ee nie peniaze a prosperita, ale rie\u0161enie v\u00f4bec najz\u00e1kladnej\u0161\u00edch \u013eudsk\u00fdch potrieb, ako je pitn\u00e1 voda, strava, bezpe\u010dnos\u0165, ubytovanie, d\u00f4stojn\u00e9 \u017eivotn\u00e9 podmienky, spravodlivos\u0165, by mali by\u0165 v\u0161eobecn\u00fdmi cie\u013emi v\u0161etk\u00fdch podnikate\u013eov, politikov i be\u017en\u00fdch \u013eud\u00ed.<\/p>\n

Ned\u00e1 sa proti tomu protestova\u0165, preto\u017ee je faktom, \u017ee tieto element\u00e1rne \u013eudsk\u00e9 potreby st\u00e1le nie s\u00fa samozrejmos\u0165ou pre v\u0161etk\u00fdch a d\u00f4sledky tejto verejnej mienky pozorujeme v \u017eivom prenose radik\u00e1lnym n\u00e1rastom popularity populistov v politike a v\u00f4bec verejnom priestore.<\/p>\n

Nie je v\u0161ak spr\u00e1vne pre tieto d\u00f4le\u017eit\u00e9 ciele zamedzova\u0165 plneniu t\u00fdch vy\u0161\u0161\u00edch, ktor\u00fdmi s\u00fa aj prosperita, podnikate\u013esk\u00fd \u00faspech. Id\u00fa toti\u017e ruka v ruke napriek v\u0161eobecnej mienke, \u017ee \u00faspech podnikate\u013ea je vyv\u00e1\u017een\u00fd ne\u00faspechom a ne\u0161\u0165ast\u00edm be\u017en\u00fdch \u013eud\u00ed. Ako odha\u013euje aj kniha Paradox prosperity od Claytona Christensena, \u00faspe\u0161n\u00fd rozvoj podnikania a \u00fa\u010dinn\u00fd boj s chudobou m\u00f4\u017eu by\u0165 harmonick\u00e9 a vz\u00e1jomne sa podmie\u0148ova\u0165<\/strong>. Podobne ako to Christensen definoval v Dileme inov\u00e1tora, je potrebn\u00e9 vidie\u0165 pr\u00edle\u017eitosti tam, kde sa in\u00ed nepozeraj\u00fa alebo kde to in\u00ed ignoruj\u00fa.<\/p>\n

Clayton M. Christensen so spoluautormi (Efosa Ojomo a Karen Dillon) vysvet\u013euje, ako zlo\u017eky zdrav\u00fdch ekonom\u00edk -infra\u0161trukt\u00fara, in\u0161tit\u00facie, dokonca aj kult\u00farne zmeny – s\u00fa podnieten\u00e9 inov\u00e1ciami, ktor\u00e9 vytv\u00e1raj\u00fa trh.<\/p>\n

Skvostn\u00fdm pr\u00edkladom, ktor\u00fd v knihe Dilema inov\u00e1tora figuruje medzi nieko\u013ek\u00fdmi \u010fal\u0161\u00edmi, je ten o spolo\u010dnosti Tolaram z Nig\u00e9rie. V krajine pred\u00e1va to, \u010do pozn\u00e1me ako \u201e\u010d\u00ednske polievky\u201c, instantn\u00e9 rezance s n\u00e1zvom Indomie.<\/p>\n

\u201e\u010c\u00ednske polievky\u201c v Nig\u00e9rii<\/h3>\n

To, \u010do Tolaram prostredn\u00edctvom rezancov Indomie dok\u00e1zal v Nig\u00e9rii, je ohromuj\u00face. Od svojho vstupu do Nig\u00e9rie v roku 1988 Tolaram investoval viac ako 350 mili\u00f3nov dol\u00e1rov na vytvorenie desiatok tis\u00edc pracovn\u00fdch miest, vybudoval logistick\u00fa spolo\u010dnos\u0165 a vybudoval infra\u0161trukt\u00faru vr\u00e1tane elektriny a zariaden\u00ed na \u010distenie odpadov\u00fdch v\u00f4d a dod\u00e1vku vody. Okrem toho vybudoval vzdel\u00e1vacie in\u0161tit\u00facie, financoval programy komunitn\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed a zaplatil mili\u00f3ny dol\u00e1rov na da\u0148ov\u00fdch pr\u00edjmoch. Sn\u00e1\u010f najvidite\u013enej\u0161\u00edm d\u00f4kazom tejto strat\u00e9gie je, \u017ee spolo\u010dnos\u0165 prevzala ved\u00facu \u00falohu pri rozvoji verejno-s\u00fakromn\u00e9ho partnerstva v hodnote 1,5 miliardy dol\u00e1rov na vybudovanie a prev\u00e1dzku nov\u00e9ho hlboko morsk\u00e9ho pr\u00edstavu Lekki v \u0161t\u00e1te Lagos, komer\u010dnom hlavnom meste Nig\u00e9rie.<\/p>\n

\u201eTolaram uk\u00e1zal, \u017ee z m\u00e1la sa d\u00e1 vytvori\u0165 trh \u2013 a so zrodom trhu prich\u00e1dzaj\u00fa aj sprievodn\u00e9 v\u00fdhody, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu vies\u0165 k rozvoju,\u201c nap\u00edsal Christensen o nig\u00e9rijskej firme.<\/p>\n

V roku 1988, v roku, ke\u010f Tolaram za\u010dal pred\u00e1va\u0165 rezance Indomie v Nig\u00e9rii, krajina nebola ani z\u010faleka investi\u010dn\u00fdm magnetom: Nig\u00e9ria bola pod vojenskou vl\u00e1dou; priemern\u00e1 d\u013a\u017eka \u017eivota 91 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed bola 46 rokov; ro\u010dn\u00fd pr\u00edjem na hlavu bol sotva 257 USD (dnes pribli\u017ene 535 USD); menej ako 1 percento popul\u00e1cie vlastnilo telef\u00f3n; len asi polovica mala pr\u00edstup k pitnej vode; len 37 percent malo pr\u00edstup k riadnej hygiene; ohromuj\u00facich 78 percent \u017eilo za menej ako 2 dol\u00e1re na de\u0148.<\/p>\n

Ale aj za t\u00fdchto bez\u00fate\u0161n\u00fdch okolnost\u00ed bratia Haresh a Sajen Aswani videli obrovsk\u00fa pr\u00edle\u017eitos\u0165 nak\u0155mi\u0165 n\u00e1rod cenovo dostupn\u00fdm a nen\u00e1ro\u010dn\u00fdm produktom<\/strong>. Pre nich to predstavovalo obrovsk\u00fa pr\u00edle\u017eitos\u0165 na vytvorenie trhu<\/strong>.<\/p>\n

Rezance Indomie sa daj\u00fa uvari\u0165 za menej ako tri min\u00faty a v kombin\u00e1cii s vaj\u00ed\u010dkom m\u00f4\u017eu by\u0165 v\u00fd\u017eivn\u00fdm a ve\u013emi lacn\u00fdm jedlom.\u00a0 Len\u017ee v roku 1988 drviv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina Nig\u00e9rij\u010danov nikdy nejedla a dokonca ani nevidela rezance<\/strong>.<\/p>\n Instantn\u00e9 rezance Indomie s\u00fa v Nig\u00e9rii nesmierne popul\u00e1rne a ich v\u00fdrobca m\u00e1 na krajinu v\u00fdznamn\u00fd vplyv.\n

"Ve\u013ea \u013eud\u00ed si spo\u010diatku myslelo, \u017ee im pred\u00e1vame \u010dervy<\/strong>,\u201c spom\u00edna Deepak Singhal, v s\u00fa\u010dasnosti gener\u00e1lny riadite\u013e spolo\u010dnosti Tolaram Africa. Bratia Aswaniovci boli v\u0161ak presved\u010den\u00ed, \u017ee by mohli vytvori\u0165 trh v Nig\u00e9rii kv\u00f4li rast\u00facej a urbanizovanej popul\u00e1cii krajiny a pohodlnosti, ktor\u00fa ich produkt pon\u00faka. Namiesto toho, aby sa zamerali na nepriazniv\u00fa demografiu Nig\u00e9rie, zamerali sa na rozvoj obchodn\u00e9ho modelu<\/strong>, ktor\u00fd by im umo\u017enil vytvori\u0165 trh s rezancami.<\/p>\n

Rozhodnutie zamera\u0165 sa na potreby priemern\u00fdch Nig\u00e9rij\u010danov, ktor\u00ed boli ve\u013emi chudobn\u00ed<\/strong>, prin\u00fatilo Tolaram, aby v krajine dlhodobo investoval. V roku 1995 sa spolo\u010dnos\u0165 rozhodla presun\u00fa\u0165 v\u00fdrobu rezancov do Nig\u00e9rie, aby lep\u0161ie kontrolovala svoje n\u00e1klady. Aby to bolo mo\u017en\u00e9, Tolaram musel do svojich prev\u00e1dzok vtiahnu\u0165 infra\u0161trukt\u00faru, ako je elektrina, odpadov\u00e9 hospod\u00e1rstvo a \u00fapravu vody.<\/p>\n

"Vediem potravin\u00e1rsku spolo\u010dnos\u0165, ale viem viac o v\u00fdrobe elektriny ako o potravin\u00e1ch<\/strong>,\u201c hovor\u00ed Singhal.<\/p>\n

Tolaram sa dostal aj do \u201evzdel\u00e1vacieho\u201c biznisu prostredn\u00edctvom \u0161kolen\u00edm sponzorovan\u00fdm spolo\u010dnos\u0165ou v elektrotechnike a stroj\u00e1rstve, financi\u00e1ch a discipl\u00ednach s\u00favisiacich s podnikan\u00edm. Tolaram musel uskuto\u010dni\u0165 tieto konkr\u00e9tne invest\u00edcie, preto\u017ee z\u00e1kladn\u00e1 infra\u0161trukt\u00fara v Nig\u00e9rii bu\u010f neexistovala, alebo bola podpriemern\u00e1. Tolaram ich teda namiesto toho \u201evtiahol\u201c. A to zase vytvorilo viac pr\u00edle\u017eitost\u00ed na rozkvet prosperity<\/strong>.<\/p>\n

V\u0161etky tieto veci mohli by\u0165 hlavn\u00fdmi cie\u013emi region\u00e1lneho rozvoja, ale pre ved\u00facich pracovn\u00edkov spolo\u010dnosti Tolaram boli len prirodzen\u00fdm v\u00fdsledkom ich rast\u00faceho podnikania, p\u00ed\u0161e Christensen neskr\u00fdvane nad\u0161en\u00fd z pr\u00edbehu spolo\u010dnosti Tolaram a jej priazniv\u00e9ho vplyvu na Nig\u00e9riu.<\/p>\n

Pre\u010do je vzorom aj pre Slovensko?<\/h3>\n

Slovensko je v kvalite \u017eivota a v\u00f4bec \u017eivotnej \u00farovni v\u00fdznamne lep\u0161ie ako Nig\u00e9ria. Pod\u013ea indexu \u013eudsk\u00e9ho rozvoja je Slovensko na 39. mieste, zatia\u013e \u010do Nig\u00e9ria a\u017e na 161. mieste. D\u00f4vodov je ve\u013ea a za mnoh\u00e9 si ani sami nem\u00f4\u017eeme, preto\u017ee s\u00fa dan\u00e9 geograficky, napriek tomu aj krajina v srdci Eur\u00f3py potrebuje inov\u00e1cie a zvy\u0161ovanie \u017eivotnej \u00farovne. Preto je kniha The Prosperity Paradox<\/strong> a v nej uv\u00e1dzan\u00e9 zistenia a pr\u00edklady povinnou literat\u00farou pre v\u0161etk\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed maj\u00fa vy\u0161\u0161ie amb\u00edcie a uvedomuj\u00fa si svoj potenci\u00e1lny vplyv na spolo\u010dnos\u0165.<\/p>\n

U\u017e aj v sloven\u010dine<\/h3>\n

Publik\u00e1cia The Prosperity Paradox<\/strong> bola vydan\u00e1 za\u010diatkom roka 2019 a v nasleduj\u00facich t\u00fd\u017ed\u0148och sa dostane aj do predaja na Slovensku v slovenskom preklade. Obsahuje nielen vedeck\u00fd pr\u00edstup k ot\u00e1zke rie\u0161enia chudoby \u00fa\u010dinn\u00fdm sp\u00f4sobom bez spoliehania sa na n\u00e1dej, ale najm\u00e4 skuto\u010dn\u00e9 funguj\u00face pr\u00edklady zo sveta – Toralam je iba jedn\u00fdm z nich.<\/p>\n

Knihu na n\u00e1\u0161 trh prin\u00e1\u0161a Nad\u00e1cia United Philanthropy, ktor\u00e1 v minulosti vydala kni\u017en\u00e9 publik\u00e1cie ako Pr\u00edbeh Singapuru: Z tretieho sveta medzi elitu<\/strong> and Dilema inov\u00e1tora<\/strong>.<\/p>\n

Martin \u0160migura<\/strong>, investi\u010dn\u00fd riadite\u013e WOOD & Company:<\/p>\n

Ako akt\u00edvny cestovate\u013e m\u00f4\u017eem pozorova\u0165 r\u00f4zne pr\u00edstupy k t\u00e9me \u017eivotnej \u00farovne. V Juhoafrickej republike som videl obrovsk\u00e9 bohatstvo striedan\u00e9 devastuj\u00facou chudobou, v Singapure vysok\u00fd ekonomicko-technologick\u00fd level zabezpe\u010den\u00fd nie \u00faplne demokratick\u00fdm syst\u00e9mom. Kostarika zasa nepatr\u00ed k najbohat\u0161\u00edm krajin\u00e1m sveta, no m\u00e1 najvy\u0161\u0161iu mieru gramotnosti v regi\u00f3ne a vyr\u00e1ba 100% energie z obnovite\u013en\u00fdch zdrojov. V\u0161etky pr\u00edklady potvrdzuj\u00fa, \u017ee ak by sme \u017eivotn\u00fa \u00farove\u0148 merali iba v\u00fd\u0161kou HDP, bola by to chyba. Som r\u00e1d, \u017ee Prospertiy Paradox t\u00fato t\u00e9mu otv\u00e1ra v \u0161ir\u0161om kontexte. Z\u00e1rove\u0148 ver\u00edm, mo\u017eno naivne, \u017ee t\u00e1to kniha m\u00f4\u017ee by\u0165 in\u0161pirat\u00edvne aj pre t\u00fdch, ktor\u00ed maj\u00fa podmienky na vznik prosperity nastavova\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

Kto s\u00fa autori knihy?<\/h3>\n\n\n\n\n\n
<\/td>\n\n
\n

Clayton Christensen<\/strong><\/p>\n<\/div>\n

\n

Clayton Christensen bol profesorom podnikovej administrat\u00edvy Kim B. Clarka na Harvard Business School a architektom Disruptive Innovation. Clayton bol v rokoch 2011 a 2013 vyhl\u00e1sen\u00fd za najvplyvnej\u0161ieho Business Management Thinker<\/em> na svete. Christensen zomrel 23. janu\u00e1ra 2020 v USA vo veku 67 rokov.<\/p>\n<\/div>\n

<\/div>\n<\/td>\n<\/tr>\n
<\/td>\n\n
\n

Efosa Ojomo<\/strong><\/p>\n<\/div>\n

\n

Efosa Ojomo je ved\u00facim vedeck\u00fdm pracovn\u00edkom v Christensenovom in\u0161tit\u00fate a spoluautorom knihy Paradox prosperity: Ako m\u00f4\u017eu inov\u00e1cie vytrhn\u00fa\u0165 n\u00e1rody z chudoby.\u00a0Efosa sk\u00fama, p\u00ed\u0161e a hovor\u00ed o sp\u00f4soboch, ako m\u00f4\u017eu inov\u00e1cie transformova\u0165 organiz\u00e1cie a vytv\u00e1ra\u0165 inkluz\u00edvnu prosperitu pre mnoh\u00fdch na rozv\u00edjaj\u00facich sa trhoch.<\/p>\n<\/div>\n

<\/div>\n<\/td>\n<\/tr>\n
<\/td>\n\n
\n

Karen Dillon<\/strong><\/p>\n<\/div>\n

\n

Karen Dillon je senior editorka v t\u00edme Global Prosperity. V janu\u00e1ri 2019 spolu so spoluautormi Claytonom Christensenom a Efosou Ojomo vydala Paradox prosperity: Ako m\u00f4\u017eu inov\u00e1cie pozdvihn\u00fa\u0165 n\u00e1rody z chudoby, ktor\u00e1 sa zameriava na d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu inov\u00e1ci\u00ed v procese vytv\u00e1rania prosperity na celom svete.<\/p>\n<\/div>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n

 <\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Guru prelomov\u00fdch inov\u00e1ci\u00ed a harvardsk\u00fd profesor Clayton Christensen v knihe Paradox prosperity objas\u0148uje, pre\u010do s\u00fa podnikatelia skuto\u010dnou n\u00e1dejou v boji proti chudobe a ako vidie\u0165 pr\u00edle\u017eitos\u0165 tam, kde sa in\u00ed ani len nepozeraj\u00fa.<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8456","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8456","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8456"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8456\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8456"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8456"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8456"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}