{"id":8458,"date":"2023-09-13T00:00:00","date_gmt":"2023-09-12T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/emisie-sklenikovych-plynov\/"},"modified":"2023-09-13T00:00:00","modified_gmt":"2023-09-12T23:00:00","slug":"emisie-sklenikovych-plynov","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/emisie-sklenikovych-plynov\/","title":{"rendered":"Emisie sklen\u00edkov\u00fdch plynov s\u00fa na vrchole historick\u00e9ho zlomu. \u010cak\u00e1 n\u00e1s koniec \u00e9ry fos\u00edlnych pal\u00edv?"},"content":{"rendered":"<p>T\u00e9my spojen\u00e9 s klimatickou kr\u00edzou rezonuj\u00fa v spolo\u010dnosti dlhodobo. D\u00f4raz sa kladie najm\u00e4 na spa\u013eovanie fos\u00edlnych pal\u00edv, ktor\u00e9 je vidite\u013en\u00e9 v r\u00e1mci kvality ovzdu\u0161ia. Ide o hrozbu pre verejn\u00e9 zdravie, nako\u013eko <strong>mnoho zne\u010dis\u0165uj\u00facich l\u00e1tok m\u00e1 karcinog\u00e9nny p\u00f4vod.<\/strong><\/p>\n<p>Na z\u00e1klade toho Svetov\u00e1 zdravotn\u00edcka organiz\u00e1cia poukazuje na to, \u017ee<strong> zne\u010distenie vzduchu spojen\u00e9 s fos\u00edlnymi palivami skracuje ro\u010dne \u017eivot jedn\u00e9mu mili\u00f3nu \u013eud\u00ed,<\/strong> informuje port\u00e1l Eco Hero. Riziku s\u00fa vystaven\u00ed najm\u00e4 obyvatelia severnej \u010c\u00edny, ktor\u00fdm spa\u013eovanie uhlia m\u00f4\u017ee skr\u00e1ti\u0165 priemern\u00fa d\u013a\u017eku \u017eivota v priemere a\u017e o p\u00e4\u0165 rokov.<\/p>\n<p>Ako sme uviedli v na\u0161om predo\u0161lom \u010dl\u00e1nku, <strong>na problematiku oh\u013eadom prudk\u00fdch klimatick\u00fdch zmien poukazovali vedci u\u017e v roku 1988.<\/strong> S\u00edce sa v r\u00e1mci spr\u00e1vnych opatren\u00ed daj\u00fa zvr\u00e1ti\u0165, prekro\u010deniu priemernej teploty o 1,5 stup\u0148a Celzia sa v nasleduj\u00facich desa\u0165ro\u010diach nevyhneme.<\/p>\n<h3>Vrchol emisi\u00ed sklen\u00edkov\u00fdch plynov<\/h3>\n<p>Fos\u00edlne paliv\u00e1 bud\u00fa tvori\u0165 zna\u010dn\u00fa \u010das\u0165 aj v\u00fdro\u010dn\u00e9ho Svetov\u00e9ho energetick\u00e9ho v\u00fdh\u013eadu Medzin\u00e1rodnej agent\u00fary pre energetiku, ktor\u00fd m\u00e1 vyjs\u0165 bud\u00faci mesiac. Na z\u00e1klade toho v\u00fdkonn\u00fd riadite\u013e Fatih Birol tvrd\u00ed, \u017ee <strong>svet je v r\u00e1mci emisi\u00ed sklen\u00edkov\u00fdch plynov na vrchole historick\u00e9ho zlomu,<\/strong> p\u00ed\u0161e port\u00e1l ScienceAlert. Ide o zvrat, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee by\u0165 d\u00f4le\u017eit\u00fd pre bud\u00faci v\u00fdvoj klimatick\u00fdch zmien.<\/p>\n<p>Aj napriek tomu, \u017ee fos\u00edlne paliv\u00e1 bud\u00fa tvori\u0165 s\u00fa\u010das\u0165 na\u0161ej plan\u00e9ty e\u0161te mnoho rokov, v spolo\u010dnosti sa dost\u00e1vaj\u00fa do povedomia zdroje obnovite\u013enej energie. <strong>Av\u0161ak na to, aby sme dok\u00e1zali splni\u0165 prim\u00e1rny cie\u013e Par\u00ed\u017eskej dohody, je potrebn\u00e9, aby sa nariadili silnej\u0161ie a r\u00fdchlej\u0161ie politick\u00e9 opatrenia zo strany vl\u00e1d.<\/strong><\/p>\n Mnoho zne\u010dis\u0165uj\u00facich l\u00e1tok v ovzdu\u0161\u00ed m\u00e1 karcinog\u00e9nny p\u00f4vod. Zdroj: pexels.com\n<p><strong>Na z\u00e1klade toho bude osud fos\u00edlnych pal\u00edv v ruk\u00e1ch klimatick\u00e9ho summitu Organiz\u00e1cie spojen\u00fdch n\u00e1rodov COP28,<\/strong> ktor\u00fd sa uskuto\u010dn\u00ed v Dubaji medzi 30. novembrom a 12. decembrom.<\/p>\n<p>S\u00fa\u010dasn\u00e9 predikcie poukazuj\u00fa na to, \u017ee<strong> glob\u00e1lne emisie sklen\u00edkov\u00fdch plynov musia dosiahnu\u0165 vrchol do roku 2025.<\/strong> N\u00e1sledne nastane ich prudk\u00fd pokles, ktor\u00fd pom\u00f4\u017ee dodr\u017ea\u0165 stanoven\u00fd cie\u013e v podobe maxim\u00e1lneho oteplenie o 1,5 stup\u0148a Celzia.<\/p>\n<h3>Pozit\u00edvne progn\u00f3zy<\/h3>\n<p>V r\u00e1mci docielenia nulov\u00fdch emisi\u00ed uhl\u00edka do roku 2050 sa d\u00f4raz kladie aj na postupn\u00e9 vyra\u010fovanie fos\u00edlnych pal\u00edv, ktor\u00fdch emisie nemo\u017eno zachyti\u0165 alebo kompenzova\u0165. V s\u00favislosti s t\u00fdm Medzin\u00e1rodn\u00e1 agent\u00fara pre energetiku u\u017e v j\u00fani tohto roku predpovedala, \u017ee <strong>vrchol glob\u00e1lneho dopytu po rope je pred koncom dek\u00e1dy.<\/strong> Stoj\u00ed za t\u00fdm najm\u00e4 rast elektrick\u00fdch vozidiel, ktor\u00e9ho \u00faspe\u0161nos\u0165 sa zaznamenala najm\u00e4 v \u010c\u00edne.<\/p>\n<p>Ide o krok vpred, nako\u013eko \u0165a\u017eba ropy sa sp\u00e1ja s mnoh\u00fdmi negat\u00edvnymi faktormi pre kl\u00edmu a ekosyst\u00e9my. Za pr\u00edklad mo\u017eno pova\u017eova\u0165 <strong>ropn\u00e9 \u0161kvrny,<\/strong> ktor\u00e9 tvoria s\u00fa\u010das\u0165 ekosyst\u00e9mu dlh\u00e9 roky. Jednou z nich je \u0161kvrna Exxon Valdez, ktor\u00e1 sa objavila v roku 1989 okolo pobre\u017eia Alja\u0161ky, dod\u00e1va Eco Hero. Stoj\u00ed za smr\u0165ou pribli\u017ene pol mili\u00f3na morsk\u00fdch vt\u00e1kov, av\u0161ak v\u00fdnimku netvorili ani vajcia lososa \u010di mnoh\u00e9 cicavce.<\/p>\n Zne\u010distenie ovzdu\u0161ia m\u00e1 vplyv na vznik respira\u010dn\u00fdch ochoren\u00ed. Zdroj: pexels.com\n<p>ScienceAlert poukazuje aj na to, \u017ee <strong>ku koncu sa pod\u013ea predikci\u00ed ch\u00fdli aj takzvan\u00fd \u201ezlat\u00fd vek plynu\u201c.<\/strong> Na z\u00e1klade toho Birol tvrd\u00ed, \u017ee vo vyspel\u00fdch ekonomik\u00e1ch by k jeho poklesu malo pr\u00eds\u0165 u\u017e koncom tohto desa\u0165ro\u010dia. Pod\u013ea Eco Hero pr\u00e1ve zemn\u00fd plyn zna\u010dne prispieva k tvorbe celosvetov\u00fdch emisi\u00ed uhl\u00edka. Ide pribli\u017ene o 50 % mno\u017estva emisi\u00ed, za ktor\u00fdm stoj\u00ed spa\u013eovanie uhlia a ropy.<\/p>\n<p>V s\u00favislosti s dan\u00fdmi progn\u00f3zami expert na kl\u00edmu Simone Tagliapietra tvrd\u00ed, \u017ee <strong>v s\u00fa\u010dasnosti sa obnovite\u013en\u00e9 zdroje v podobe veternej a sol\u00e1rnej energie pova\u017euj\u00fa za n\u00e1kladovo konkurencieschopn\u00e9,<\/strong> dod\u00e1va ScienceAlert.<\/p>\n<h3>Zni\u017eovanie vplyvu fos\u00edlnych pal\u00edv<\/h3>\n<p>Aj cez to, \u017ee ide o dlh\u00fd proces, existuje nieko\u013eko efekt\u00edvnych sp\u00f4sobov, ako zn\u00ed\u017ei\u0165 vplyv fos\u00edlnych pal\u00edv na \u017eivotn\u00e9 prostredie. Jednu z mo\u017enost\u00ed tvoria <strong>alternat\u00edvne paliv\u00e1,<\/strong> ktor\u00e9 s\u00fa \u0161etrnej\u0161ie vo\u010di na\u0161ej plan\u00e9te.<\/p>\n<p>V pr\u00edpade, \u017ee chceme skuto\u010dne docieli\u0165 menej emisi\u00ed sklen\u00edkov\u00fdch plynov, za vhodn\u00fd variant sa pova\u017euje <strong>kukuri\u010dn\u00fd etanol,<\/strong> informuje port\u00e1l Renovables Verdes. V r\u00e1mci automobilov\u00e9ho priemyslu sa prim\u00e1rnou l\u00e1tkou m\u00f4\u017ee sta\u0165 vod\u00edk. S\u00edce sa na jeho v\u00fdrobe podie\u013eaj\u00fa fos\u00edlne paliv\u00e1, ako je napr\u00edklad uhlie, pri pou\u017eit\u00ed vo vozidl\u00e1ch nevyp\u00fa\u0161\u0165a zne\u010dis\u0165uj\u00face l\u00e1tky.<\/p>\n Spolo\u010dnos\u0165 za\u010d\u00edna ma\u0165 \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161ie povedomie oh\u013eadom obnovite\u013en\u00fdch zdrojov energie. Zdroj: pexels.com\n<p>Mnoho rie\u0161en\u00ed sa v\u0161ak skr\u00fdva aj v na\u0161ich ruk\u00e1ch, najm\u00e4 ak ide o sektor dopravy. Za zni\u017eovan\u00edm spotreby energie stoj\u00ed aj zodpovednos\u0165 za jej vyu\u017e\u00edvanie. <strong>Na z\u00e1klade toho sa odpor\u00fa\u010da vyu\u017e\u00edva\u0165 v maxim\u00e1lnej mo\u017enej miere MHD \u010di bicykel.<\/strong><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>T\u00e9my spojen\u00e9 s klimatickou kr\u00edzou rezonuj\u00fa v spolo\u010dnosti dlhodobo. D\u00f4raz sa kladie najm\u00e4 na spa\u013eovanie fos\u00edlnych pal\u00edv, ktor\u00e9 je vidite\u013en\u00e9 v r\u00e1mci kvality ovzdu\u0161ia. Ide<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8458","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8458","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8458"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8458\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8458"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8458"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8458"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}