{"id":8471,"date":"2023-09-22T00:00:00","date_gmt":"2023-09-21T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/vplyv-vecnych-chemikalii-na-zdravie\/"},"modified":"2023-09-22T00:00:00","modified_gmt":"2023-09-21T23:00:00","slug":"vplyv-vecnych-chemikalii-na-zdravie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/vplyv-vecnych-chemikalii-na-zdravie\/","title":{"rendered":"Skupina be\u017en\u00fdch chemik\u00e1li\u00ed m\u00f4\u017ee nar\u00fa\u0161a\u0165 hormon\u00e1lne funkcie, v\u00fdnimku netvor\u00ed ani neplodnos\u0165"},"content":{"rendered":"<p>V s\u00fa\u010dasnosti mnoho v\u00fdrobkov, s ktor\u00fdmi sa dost\u00e1vame do ka\u017edodenn\u00e9ho kontaktu, obsahuje potenci\u00e1lne zdraviu \u0161kodliv\u00fa skupinu chemik\u00e1li\u00ed. Pr\u00edkladom s\u00fa <strong>perfluorovan\u00e9 a polyfluorovan\u00e9 organick\u00e9 l\u00e1tky, zn\u00e1me aj pod zna\u010dkou PFAS.<\/strong><\/p>\n<p>Ako sme uviedli v na\u0161om predo\u0161lom \u010dl\u00e1nku,<strong> ned\u00e1vna \u0161t\u00fadia belgick\u00fdch v\u00fdskumn\u00edkov potvrdila ich pr\u00edtomnos\u0165 aj v papierov\u00fdch a bambusov\u00fdch slamk\u00e1ch.<\/strong> To, ak\u00fd dopad m\u00e1 dan\u00e1 skuto\u010dnos\u0165 na \u013eudsk\u00e9 zdravie, zatia\u013e nie je potvrden\u00e9. Diskutuje sa v\u0161ak o mnoh\u00fdch zdravotn\u00fdch \u0165a\u017ekostiach, \u010di u\u017e v podobe vysokej hladiny cholesterolu alebo zv\u00fd\u0161en\u00e9ho rizika rakoviny \u013eadv\u00edn a \u010driev.<\/p>\n<p>Jeden z najnov\u0161\u00edch v\u00fdskumov v s\u00favislosti s dan\u00fdmi l\u00e1tkami prin\u00e1\u0161a zauj\u00edmav\u00fd zvrat, nako\u013eko <strong>\u017eeny s\u00fa vystaven\u00e9 v\u00e4\u010d\u0161iemu zdravotn\u00e9mu riziku,<\/strong> informuje port\u00e1l The Guardian. Konkr\u00e9tne ide o zv\u00fd\u0161en\u00fa pravdepodobnos\u0165 vzniku rakoviny vaje\u010dn\u00edkov, av\u0161ak v\u00fdnimku netvoria ani in\u00e9 typy tohto ochorenia. Z\u00e1rove\u0148 sa poukazuje aj na dvakr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161iu potenci\u00e1lnos\u0165 v\u00fdskytu melan\u00f3mu, ktor\u00fd patr\u00ed k najzhubnej\u0161\u00edm a najz\u00e1kernej\u0161\u00edm n\u00e1dorom.<\/p>\n<h3>Dostupnos\u0165 aj v potravin\u00e1ch<\/h3>\n<p>PFAS s\u00fa zn\u00e1me aj pod pr\u00edvlastkom \u201eve\u010dn\u00e9 chemik\u00e1lie\u201c, ktor\u00e9 <strong>podobne ako mikroplasty disponuj\u00fa dlhovekos\u0165ou v \u017eivotnom prostred\u00ed.<\/strong> Ako sme p\u00edsali v na\u0161om spom\u00ednanom \u010dl\u00e1nku, ich vplyvom doch\u00e1dza ku kontamin\u00e1cii podzemn\u00fdch a povrchov\u00fdch v\u00f4d \u010di p\u00f4dy, na z\u00e1klade \u010doho sa dost\u00e1vaj\u00fa do pitnej vody a potrav\u00edn.<\/p>\n<p>Pod\u013ea Ministerstva p\u00f4dohospod\u00e1rstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa naj\u010dastej\u0161ie nach\u00e1dzaj\u00fa v ryb\u00e1ch, ovoc\u00ed \u010di vo vajciach a vaje\u010dn\u00fdch v\u00fdrobkoch. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee <strong>ku kontamin\u00e1cii potrav\u00edn doch\u00e1dza najm\u00e4 prostredn\u00edctvom p\u00f4dy a vody vyu\u017e\u00edvan\u00fdch na produkciu jedla,<\/strong> av\u0161ak v\u00fdnimku netvoria ani obaly obsahuj\u00face PFAS. Z\u00e1rove\u0148 ich v\u00fdskyt mo\u017eno zaznamena\u0165 aj v m\u00e4se zvierat, ktor\u00e9 ich konzumovali v kontaminovanej vode a krmive.<\/p>\n Skupina chemik\u00e1li\u00ed, ktor\u00e1 sa vyskytuje v potravin\u00e1ch, m\u00f4\u017ee s\u00favisie\u0165 so vznikom rakoviny. Zdroj: pexels.com\n<p>Na z\u00e1klade vedeck\u00e9ho stanoviska sa poukazuje na to, \u017ee ich prahov\u00fa hodnotu tvor\u00ed t\u00fd\u017edenn\u00fd pr\u00edjem v mno\u017estve 4,4 nanogramu na kilogram telesnej hmotnosti. Z\u00e1rove\u0148 ich v\u00fdskyt mo\u017eno zaznamena\u0165 aj <strong>vo farbiv\u00e1ch a v hygienick\u00fdch v\u00fdrobkoch.<\/strong><\/p>\n<h3>Riziko naru\u0161enia hormon\u00e1lnych funkci\u00ed<\/h3>\n<p>Ako p\u00ed\u0161e The Guardian, uveden\u00e1 skupina chemik\u00e1li\u00ed m\u00f4\u017ee naru\u0161i\u0165 fungovanie hormon\u00e1lnych funkci\u00ed, najm\u00e4 u \u017eien. Av\u0161ak aj cez to <strong>hlavn\u00fd autor \u0161t\u00fadie Max Aung tvrd\u00ed, \u017ee netreba podlieha\u0165 panike, nako\u013eko sa im ned\u00e1 \u00faplne vyhn\u00fa\u0165.<\/strong><\/p>\n<p>Vzh\u013eadom na to, \u017ee sa prirodzene nerozkladaj\u00fa, ich dostupnos\u0165 v \u017eivotnom prostred\u00ed sa pova\u017euje za ve\u013emi roz\u0161\u00edren\u00fa. K\u013e\u00fa\u010dov\u00fd je jeden z americk\u00fdch prieskumov poukazuj\u00faci na to, \u017ee <strong>a\u017e 97 % Ameri\u010danov m\u00e1 PFAS v krvi.<\/strong> Z\u00e1rove\u0148 45 % pitnej vody v USA je nimi kontaminovan\u00e1.<\/p>\n Ve\u010dn\u00e9 chemik\u00e1lie m\u00f4\u017eu ma\u0165 vplyv na vznik viacer\u00fdch zdravotn\u00fdch \u0165a\u017ekost\u00ed. Zdroj: pexels.com\n<p>S\u00edce sa nepreuk\u00e1zalo, \u017ee prim\u00e1rne ved\u00fa ku vzniku rakoviny, <strong>pod\u013ea vedcov by sa mal ich vplyv na \u013eudsk\u00fd organizmus na\u010falej sk\u00fama\u0165.<\/strong> Av\u0161ak cez to, \u017ee existuje ich nieko\u013eko r\u00f4znych typov, ich v\u00fdskum \u00fa\u010dinkov na zdravie sa st\u00e1le vyv\u00edja.<\/p>\n<p>Niektor\u00e9 druhy sa u\u017e prostredn\u00edctvom predo\u0161l\u00fdch sk\u00faman\u00ed sp\u00e1jaj\u00fa s viacer\u00fdmi zdravotn\u00fdmi probl\u00e9mami. Patria k n\u00edm <strong>rakovina, zn\u00ed\u017een\u00e1 plodnos\u0165 \u010di ochorenia obli\u010diek.<\/strong><\/p>\n<h3>Probl\u00e9my s plodnos\u0165ou<\/h3>\n<p>Vzh\u013eadom na to, \u017ee PFAS do istej miery s\u00favisia s reproduk\u010dn\u00fdm zdrav\u00edm, singapursk\u00ed vedci presk\u00famali ich vplyv na plodnos\u0165. Ako uv\u00e1dza Denn\u00edk N, <strong>dokonca aj na miestach, kde je zne\u010distenie nimi ni\u017e\u0161ie, sa zistila siln\u00e1 s\u00favislos\u0165 s infertilitou.<\/strong> Pod\u013ea \u00fadajov Svetovej zdravotn\u00edckej organiz\u00e1cie \u0148ou trp\u00ed ka\u017ed\u00fd \u0161iesty \u010dlovek na svete.<\/p>\n<p><strong>\u0160t\u00fadie sa z\u00fa\u010dastnilo vy\u0161e 1 000 \u017eien v plodnom veku, ktor\u00e9 sa sna\u017eili otehotnie\u0165.<\/strong> V s\u00favislosti s t\u00fdm vedci zoh\u013eadnili ich vek, vzdelanie, ale aj to, \u010di faj\u010dia alebo maj\u00fa det\u00ed.<\/p>\n<p>V\u00fdskum sa realizoval na princ\u00edpe krvn\u00fdch testov, prostredn\u00edctvom \u010doho sa odhalili hodnoty ve\u010dn\u00fdch chemik\u00e1li\u00ed. Na z\u00e1klade toho sa zistilo, \u017ee<strong> u \u017eien, u ktor\u00fdch bola ich hladina o \u0161tvrtinu vy\u0161\u0161ia ako priemer, mali o 40 % ni\u017e\u0161iu \u0161ancu, \u017ee do roka otehotnej\u00fa.<\/strong> Okrem toho mali aj o 34 % men\u0161iu \u0161ancu, \u017ee do 12 mesiacov porodia \u017eiv\u00e9 die\u0165a.<\/p>\n Mnoh\u00e9 \u017eeny v s\u00favislosti s vplyvom PFAS trpia neplodnos\u0165ou. Zdroj: pexels.com\n<p>Vplyv chemik\u00e1li\u00ed na plodnos\u0165 bol vy\u0161\u0161\u00ed, pokia\u013e sa posudzovali ako zmes. Ide o nie\u010do, \u010do d\u00e1va zmysel, nako\u013eko <strong>dostupnos\u0165 viacer\u00fdch chemick\u00fdch l\u00e1tok m\u00f4\u017ee p\u00f4sobi\u0165 spolo\u010dne a ovplyv\u0148ova\u0165 \u013eudsk\u00e9 zdravie na ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ej \u00farovni ako jedna chemick\u00e1 l\u00e1tka.<\/strong><\/p>\n<p><strong>PFAS ovplyv\u0148uj\u00fa zdravie matky a die\u0165a\u0165a,<\/strong> pri\u010dom ich vplyv sa m\u00f4\u017ee preuk\u00e1za\u0165 aj po\u010das tehotenstva. Zv\u00e4\u010d\u0161a sa k nemu prira\u010fuje preeklampsia, ktor\u00e1 sa v minulosti naz\u00fdvala ako tox\u00e9mia. Pokia\u013e sa v\u010das nelie\u010di, m\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 o \u017eivot ohrozuj\u00faci stav, dod\u00e1va port\u00e1l lek\u00e1r.sk.<\/p>\n<p>Denn\u00edk N \u010falej uv\u00e1dza, \u017ee <strong>mnoho ve\u010dn\u00fdch chemik\u00e1li\u00ed bolo zaznamenan\u00fdch v pupo\u010dn\u00edkovej krvi, placente a materskom mlieku.<\/strong> Na z\u00e1klade toho sa d\u00f4raz kladie na prevenciu expoz\u00edcie PFAS pre ochranu zdravia \u017eien a ich det\u00ed.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>V s\u00fa\u010dasnosti mnoho v\u00fdrobkov, s ktor\u00fdmi sa dost\u00e1vame do ka\u017edodenn\u00e9ho kontaktu, obsahuje potenci\u00e1lne zdraviu \u0161kodliv\u00fa skupinu chemik\u00e1li\u00ed. Pr\u00edkladom s\u00fa perfluorovan\u00e9 a polyfluorovan\u00e9 organick\u00e9 l\u00e1tky, zn\u00e1me<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8471","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8471","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8471"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8471\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8471"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8471"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8471"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}