{"id":8520,"date":"2023-10-25T00:00:00","date_gmt":"2023-10-24T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/historia-mesiaca\/"},"modified":"2023-10-25T00:00:00","modified_gmt":"2023-10-24T23:00:00","slug":"historia-mesiaca","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/historia-mesiaca\/","title":{"rendered":"Hist\u00f3ria Mesiaca je prep\u00edsan\u00e1. Vedci zistili, \u017ee je star\u0161\u00ed ne\u017e sme si mysleli"},"content":{"rendered":"<p>Mesiac je neoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou no\u010dnej oblohy. U\u017e starovek\u00e9 n\u00e1rody, kult\u00fary a\u00a0n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1 mu <strong>pripisovali mystick\u00fa silu<\/strong>. V niektor\u00fdch z nich bol dokonca pova\u017eovan\u00fd za bo\u017esk\u00fa postavu. Preh\u013aben\u00edm n\u00e1\u0161ho poznania sme v\u0161ak od t\u00fdchto m\u00fdtov upustili, no pochopili sme, pre\u010do v to verili.<\/p>\n<p>Toto vesm\u00edrne teleso toti\u017e zohr\u00e1va viacero d\u00f4le\u017eit\u00fdch funkci\u00ed. T\u00fdm, \u017ee stabilizuje Zem na jej osi, zabezpe\u010duje stabilnos\u0165 zmien ro\u010dn\u00fdch obdob\u00ed. Jeho gravita\u010dn\u00e1 sila vytv\u00e1ra pr\u00edliv a\u00a0odliv, ktor\u00fd je <strong>d\u00f4le\u017eit\u00fd pre pobre\u017en\u00e9 ekosyst\u00e9my<\/strong>. Rovnako d\u00f4le\u017eit\u00fd je pre energetick\u00fd priemysel, o\u00a0\u010dom sme v\u00e1s informovali v\u00a0na\u0161om predch\u00e1dzaj\u00facom \u010dl\u00e1nku.<\/p>\n<p><em>\u201eBez Mesiaca by \u017eivot na Zemi vyzeral inak. Je to s\u00fa\u010das\u0165 n\u00e1\u0161ho pr\u00edrodn\u00e9ho syst\u00e9mu, ktor\u00fa chceme lep\u0161ie pochopi\u0165, a na\u0161a \u0161t\u00fadia poskytuje mal\u00fd k\u00fasok sklada\u010dky v celom tomto obraze,\u201c<\/em> povedal o\u00a0\u0148om ved\u00faci autor novej \u0161t\u00fadie Phillip Heck.<\/p>\n<p>Z\u00a0v\u00fdsledkov jeho \u0161t\u00fadie toti\u017e vypl\u00fdva, \u017ee na\u0161e poznanie o\u00a0veku jedin\u00e9ho pr\u00edrodn\u00e9ho satelitu Zeme je chybn\u00e9. Nov\u00e9 zistenia nazna\u010duj\u00fa, \u017ee je a\u017e <strong>o\u00a040 mili\u00f3nov rokov star\u0161\u00ed ne\u017e sme si doposia\u013e mysleli<\/strong>. Celkov\u00fd vek teda odhaduj\u00fa na 4,46 miliardy rokov, informuje port\u00e1l telev\u00edzie CNN.<\/p>\n<h3>Nov\u00e1 met\u00f3da<\/h3>\n<p>V\u00fdsledok novej \u0161t\u00fadie by nebol mo\u017en\u00fd bez vzoriek z povrchu Mesiaca, ktor\u00e9 pozbierali astronauti NASA Eugene Cernan a Harrison Schmitt e\u0161te v decembri 1972. Misia Apollo 17 vtedy priniesla nasp\u00e4\u0165 na Zem <strong>viac ne\u017e 110 kilogramov mesa\u010dnej horniny<\/strong>, uv\u00e1dza NASA.<\/p>\n Prv\u00fd \u010dlovek, ktor\u00fd vyst\u00fapil na mesa\u010dn\u00fd povrch bol Neil Armstron v roku 1969. Zdroj: unsplash.com\/@nasa\n<p><em>\u201eTieto vzorky boli na Zem dopraven\u00e9 pred polstoro\u010d\u00edm, ale a\u017e dnes m\u00e1me potrebn\u00e9 n\u00e1stroje na vykonanie mikroanal\u00fdzy na po\u017eadovanej \u00farovni vr\u00e1tane tomografie at\u00f3movou sondou,\u201c<\/em> povedal spoluautor \u0161t\u00fadie Dieter Isheim.<\/p>\n<p>Ako p\u00ed\u0161e port\u00e1l Science Daily, pomocou tejto anal\u00fdzy dok\u00e1zali spo\u010d\u00edta\u0165, <strong>ko\u013eko at\u00f3mov kry\u0161t\u00e1lov zirk\u00f3nu pre\u0161lo r\u00e1dioakt\u00edvnym rozpadom<\/strong>. Ide o\u00a0fyzik\u00e1lny jav, pri ktorom sa uvo\u013e\u0148uj\u00fa prot\u00f3ny a\u00a0neutr\u00f3ny, pri\u010dom p\u00f4vodn\u00fd at\u00f3m sa men\u00ed na at\u00f3m inej l\u00e1tky. Napr\u00edklad ur\u00e1n sa po rozklade zmen\u00ed na olovo.<\/p>\n<p><em>\u201eV pres\u00fdpac\u00edch hodin\u00e1ch sa piesok pres\u00fdpa z jednej sklenenej banky do druhej, pri\u010dom plynutie \u010dasu sa prejavuje hromaden\u00edm piesku v dolnej banke,\u201c<\/em> povedal ved\u00faci \u0161t\u00fadie Heck. \u010ealej vysvetlil: <em>\u201eR\u00e1diometrick\u00e9 datovanie funguje podobne &#8211; po\u010d\u00edta sa po\u010det matersk\u00fdch at\u00f3mov a po\u010det dc\u00e9rskych at\u00f3mov, na ktor\u00e9 sa premenili. Potom sa d\u00e1 vypo\u010d\u00edta\u0165 plynutie \u010dasu, preto\u017ee je zn\u00e1ma r\u00fdchlos\u0165 premeny,\u201c skon\u0161tatoval.<\/em><\/p>\n<h3>Ako vznikol Mesiac<\/h3>\n<p>Na prv\u00fd poh\u013ead sa m\u00f4\u017ee zda\u0165, \u017ee sk\u00famanie hist\u00f3rie Mesiaca, nem\u00e1 pre \u013eudstvo zmysel. Opak je v\u0161ak pravdou, preto\u017ee sa takto m\u00f4\u017eeme <strong>dozvedie\u0165 viac nielen o\u00a0na\u0161ej plan\u00e9te, ale aj o\u00a0slne\u010dnej s\u00fastave<\/strong>.<\/p>\n<p>Ako uv\u00e1dza National Geographic, ur\u010denie veku Mesiaca m\u00f4\u017ee vedcom pom\u00f4c\u0165 spr\u00e1vne zoradi\u0165 sled udalosti po\u010das kritick\u00fdch za\u010diatkov. <em>\u201eNa\u0161a slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava existuje u\u017e nejak\u00fd \u010das, ale po\u010das prv\u00fdch mili\u00f3nov rokov sa v nej odohralo ve\u013ea naozaj dynamick\u00fdch procesov,\u201c<\/em> povedala jedna z\u00a0autoriek \u0161t\u00fadie Jennika Greer.<\/p>\n<p>So vznikom Mesiaca sa sp\u00e1ja viacero te\u00f3ri\u00ed, no t\u00e1 najakceptovanej\u0161ia hovor\u00ed o\u00a0kol\u00edzi\u00ed medzi mladou Zemou a\u00a0plan\u00e9tou Theia, ktorej ve\u013ekos\u0165 m\u00f4\u017eeme porovna\u0165 s\u00a0Marsom. <strong>Na z\u00e1klade n\u00e1razu obe plan\u00e9ty skvapalneli a\u00a0\u010das\u0165 roztavenej horniny vychladla na orbite Zeme, \u010d\u00edm vznikol Mesiac<\/strong>.<\/p>\n<p><iframe title=\"New Supercomputer Simulation Sheds Light on Moon\u2019s Origin\" width=\"640\" height=\"360\" src=\"https:\/\/www.youtube.com\/embed\/kRlhlCWplqk?feature=oembed\" frameborder=\"0\" allow=\"accelerometer; autoplay; clipboard-write; encrypted-media; gyroscope; picture-in-picture; web-share\" referrerpolicy=\"strict-origin-when-cross-origin\" allowfullscreen><\/iframe><\/p>\n<p>Sk\u00faman\u00e9 kry\u0161t\u00e1ly by mali poch\u00e1dza\u0165 pr\u00e1ve z\u00a0tohto obdobia, informuje Forbes. Potvrdil to aj ved\u00faci \u0161t\u00fadie Heck: <em>\u201eTieto kry\u0161t\u00e1ly s\u00fa najstar\u0161\u00edmi zn\u00e1mymi pevn\u00fdmi telesami, ktor\u00e9 vznikli po obrovskom n\u00e1raze, a vzh\u013eadom na to, \u017ee vieme, ak\u00e9 star\u00e9 s\u00fa tieto kry\u0161t\u00e1ly, sl\u00fa\u017eia ako oporn\u00fd bod pre mesa\u010dn\u00fa chronol\u00f3giu.\u201c<\/em><\/p>\n<h3>Mo\u017eno je star\u0161\u00ed<\/h3>\n<p>Nov\u00e1 \u0161t\u00fadia preh\u013abila na\u0161e poznanie o\u00a0na\u0161ej jedinej pr\u00edrodnej dru\u017eici, <strong>no je mo\u017en\u00e9, \u017ee v\u00a0bud\u00facnosti sa tento vek op\u00e4\u0165 prep\u00ed\u0161e<\/strong>. V\u00a0polovici bud\u00faceho roku sa \u010c\u00edna pok\u00fasi z\u00edska\u0165 nov\u00e9 vzorky z\u00a0vesm\u00edru. Rok na to sa NASA op\u00e4\u0165 pok\u00fasi dosta\u0165 \u013eudsk\u00fa pos\u00e1dku na Mesiac.<\/p>\n<p>The Guardian uv\u00e1dza vyjadrenia doktora Romaina Tart\u00e8seeho z University of Manchester, ktor\u00fd sa nepodie\u013eal na v\u00fdskume. Ten si mysl\u00ed, \u017ee sk\u00faman\u00e1 vzorka nemus\u00ed reprezentova\u0165 cel\u00fd povrch Mesiaca. <em>\u201eZd\u00f4raz\u0148uje to v\u00fdznam n\u00e1vratu \u010fal\u0161\u00edch vzoriek z r\u00f4znych oblast\u00ed Mesiaca prostredn\u00edctvom bud\u00facich misi\u00ed,\u201c povedal.<\/em><\/p>\n<p>Rovnako d\u00f4le\u017eit\u00e9 s\u00fa aj vzorky z\u00a0in\u00fdch vesm\u00edrnych telies. Len ned\u00e1vno vedci z\u00a0NASA z\u00edskali vzorky z\u00a0asteroidu Bennu. Pozbieran\u00e9 vzorky mali obsahova\u0165 <strong>ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo vody v\u00a0podobe hydratovan\u00fdch \u00edlov\u00fdch miner\u00e1lov<\/strong>, o\u00a0\u010dom sme v\u00e1s informovali v\u00a0predch\u00e1dzaj\u00facom \u010dl\u00e1nku.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Mesiac je neoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou no\u010dnej oblohy. U\u017e starovek\u00e9 n\u00e1rody, kult\u00fary a\u00a0n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1 mu pripisovali mystick\u00fa silu. V niektor\u00fdch z nich bol dokonca pova\u017eovan\u00fd za bo\u017esk\u00fa postavu.<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8520","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8520","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8520"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8520\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8520"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8520"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8520"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}