{"id":8526,"date":"2023-10-28T00:00:00","date_gmt":"2023-10-27T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/rasova-diskriminacia\/"},"modified":"2023-10-28T00:00:00","modified_gmt":"2023-10-27T23:00:00","slug":"rasova-diskriminacia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/rasova-diskriminacia\/","title":{"rendered":"Nemecko patr\u00ed ku krajin\u00e1m s najvy\u0161\u0161ou mierou rasovej diskrimin\u00e1cie, v\u00fdnimku netvor\u00ed ani Slovensko"},"content":{"rendered":"

V m\u00e1ji 2020 svet \u0161okovalo video policajnej brutality v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch americk\u00fdch. V d\u00f4sledku nej pri\u0161iel o \u017eivot 46-ro\u010dn\u00fd mu\u017e tmavej pleti George Floyd.<\/strong><\/p>\n

Spolo\u010dnos\u0165 pob\u00faril brut\u00e1lny \u010din policajta Dereka Chauvina,<\/strong> ktor\u00fd dr\u017eal koleno na krku spom\u00ednan\u00e9ho mu\u017ea aj po tom, \u010do sa u neho vyskytli zn\u00e1mky dusenia.<\/p>\n

Spom\u00ednan\u00e1 udalos\u0165 viedla k masov\u00fdm protestom zn\u00e1mym pod hashtagom Black Lives Matter, pri\u010dom policajta Chauvina v apr\u00edli 2021 ods\u00fadili za vra\u017edu,<\/strong> informuje port\u00e1l The New York Times. \u010eal\u0161\u00ed traja policajti, ktor\u00ed sa na danom \u010dine podie\u013eali, boli ods\u00faden\u00ed na nieko\u013eko mesiacov v\u00e4zenia.<\/p>\n

K policajnej brutalite a \u0161truktur\u00e1lnemu rasizmu doch\u00e1dza aj v Eur\u00f3pe. Ako uv\u00e1dza port\u00e1l Euractiv, pr\u00edkladom je pr\u00edbeh 27-ro\u010dnej Semiry Adamu, ktor\u00fa v Belgicku udusili dvaja policajti po\u010das toho, \u010do sa ju sna\u017eili spacifikova\u0165.<\/strong> Do krajiny pri\u0161la neleg\u00e1lne z Nig\u00e9rie po tom, \u010do sa sna\u017eila vyhn\u00fa\u0165 n\u00faten\u00e9mu sob\u00e1\u0161u.<\/p>\n

\u010eal\u0161\u00ed pr\u00edpad zachyt\u00e1va osud Adama Traor\u00e9, ktor\u00fd zomrel vo v\u00e4zbe nieko\u013eko hod\u00edn po tom, ako ho zatkli vo Franc\u00fazsku. Zoznam vyobrazuj\u00faci podobn\u00e9 situ\u00e1cie by mohol pokra\u010dova\u0165. Na z\u00e1klade toho franc\u00fazsky europoslanec Younous Omarjee tvrd\u00ed, \u017ee rasizmus nie je v\u00fdlu\u010dn\u00e9 americk\u00e1 z\u00e1le\u017eitos\u0165.<\/strong> Je pr\u00edtomn\u00fd v\u0161ade vo svete, najm\u00e4 v Eur\u00f3pe.<\/p>\n

Nemecko na prvej prie\u010dke<\/h3>\n

Agent\u00fara Eur\u00f3pskej \u00fanie pre z\u00e1kladn\u00e9 pr\u00e1va na z\u00e1klade v\u00fdsledkov prieskumu medzi \u010derno\u0161sk\u00fdmi pris\u0165ahovalcami prvej a druhej gener\u00e1cie v 13 krajin\u00e1ch E\u00da, poukazuje na rast\u00facu mieru rasizmu v Eur\u00f3pe, p\u00ed\u0161e port\u00e1l aktuality.sk. V minulosti sa realizoval pred \u0161iestimi rokmi. Odvtedy sa podiel respondentov, ktor\u00ed sa za posledn\u00fd rok c\u00edtili rasovo diskriminovan\u00ed, zv\u00fd\u0161il na 34 %.<\/strong><\/p>\n Po vra\u017ede Georga Floyda americk\u00fdm policajtom sa uskuto\u010dnili masov\u00e9 protesty pod hashtagom Black Lives Matter. Zdroj: pexels.com\n

Na \u00fazem\u00ed Nemecka a Rak\u00faska v\u00fdsledky poukazuj\u00fa a\u017e na 64 % podiel. K \u010fal\u0161ej krajine s najhor\u0161\u00edmi \u0161tatistikami patr\u00ed F\u00ednsko,<\/strong> kde sa miera rasizmu zaznamenala v podobe 54 %.<\/p>\n

Naopak, Portugalsko a \u0160v\u00e9dsko s\u00fa pod\u013ea respondentov krajinami, kde sa vyskytuje najni\u017e\u0161ia miera ob\u0165a\u017eovania. Spolu s Po\u013eskom sa u nich zaznamenala aj n\u00edzka miera rasovej diskrimin\u00e1cie.<\/strong><\/p>\n

Rasov\u00e1 segreg\u00e1cia na Slovensku<\/h3>\n

Na Slovensku m\u00f4\u017eeme rasizmus zaznamena\u0165 najm\u00e4 prostredn\u00edctvom pretrv\u00e1vaj\u00facej syst\u00e9movej diskrimin\u00e1cie R\u00f3mov.<\/strong> De\u0165om r\u00f3mskej n\u00e1rodnosti sa v mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch odopiera pr\u00e1vo na vzdelanie, pri\u010dom s\u00fa raden\u00e9 do \u0161peci\u00e1lnych tried \u010di \u0161k\u00f4l.<\/p>\n

\u201eV\u00e4\u010d\u0161ina r\u00f3mskych det\u00ed na Slovensku sa vzdel\u00e1va v \u010disto r\u00f3mskych \u0161kol\u00e1ch a triedach alebo v \u0161peci\u00e1lnych \u0161kol\u00e1ch a triedach. Odsudzuje ich to na nekvalitn\u00e9 vzdel\u00e1vanie a nejasn\u00fa bud\u00facnos\u0165,\u201c<\/em><\/strong> tvrd\u00ed pre RTVS organiz\u00e1cia Amnesty International.<\/p>\n

Vy\u010d\u00edta n\u00e1m to aj Eur\u00f3pska komisia,<\/strong> pri\u010dom od roku 2015 vedie proti Slovensku konanie pre poru\u0161enie smernice o rasovej rovnosti. Za d\u00f4vod mo\u017eno pova\u017eova\u0165 spom\u00ednan\u00e9 nez\u00e1konn\u00e9 od\u010dlenovanie r\u00f3mskych det\u00ed vo vzdel\u00e1vacom syst\u00e9me.<\/p>\n V slovenskom vzdel\u00e1vacom syst\u00e9me doch\u00e1dza k rasovej diskrimin\u00e1cii. Zdroj: pexels.com\n

Doposia\u013e sa nepodnikli \u017eiadne opatrenia, ktor\u00fdch v\u00fdsledok by viedol k zn\u00ed\u017eeniu po\u010dtu det\u00ed z marginalizovan\u00fdch komun\u00edt vzdel\u00e1van\u00fdch oddelene od svojich rovesn\u00edkov. Z\u00e1rove\u0148 \u0160t\u00e1tna \u0161kolsk\u00e1 in\u0161pekcia poukazuje na z\u00e1va\u017en\u00e9 zistenia oh\u013eadom segreg\u00e1cie r\u00f3mskych det\u00ed. V mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch doch\u00e1dza k nespr\u00e1vnej a \u00fa\u010delovej diagnostike.<\/strong><\/p>\n

Na z\u00e1klade toho V\u00fdbor OSN odpor\u00fa\u010da, aby sa na na\u0161om \u00fazem\u00ed prijali opatrenia potrebn\u00e9 na odstr\u00e1nenie segreg\u00e1cie a rasovej diskrimin\u00e1cie det\u00ed vo vzdel\u00e1van\u00ed.<\/strong> D\u00f4raz sa kladie aj na zabezpe\u010denie rovnak\u00fdch pr\u00edle\u017eitost\u00ed v pr\u00edstupe ku kvalitnej eduk\u00e1cii.<\/p>\n

\u201eSlovensko tie\u017e mus\u00ed prija\u0165 opatrenia na zabezpe\u010denie pr\u00edstupu k primeran\u00e9mu b\u00fdvaniu, na zlep\u0161enie \u017eivotn\u00fdch podmienok R\u00f3mov a R\u00f3mok, ako aj na ukon\u010denie reziden\u010dnej segreg\u00e1cie,\u201c<\/em><\/strong> dod\u00e1va Amnesty International.<\/p>\n

Dlhodob\u00e9 prejavy diskrimin\u00e1cie<\/h3>\n

Pod\u013ea Amnesty International Slovakia vl\u00e1da neprijala opatrenia na rie\u0161enie probl\u00e9mov ani v pr\u00edpade policajnej razie v r\u00f3mskej osade v Moldave nad Bodvou z roku 2013. Ako uv\u00e1dza denn\u00edk SME, u\u017e v po\u010diatkoch tejto kauzy sa za\u010dalo s preverovan\u00edm toho, \u010di bol postup policajtov v poriadku. Av\u0161ak zakr\u00e1tko sa pr\u00edpad oto\u010dil proti obyvate\u013eom, z ktor\u00fdch sa stali obvinen\u00ed a nesk\u00f4r ob\u017ealovan\u00ed.<\/strong><\/p>\n \u010ciny v podobe policajnej brutality mo\u017eno zaznamena\u0165 aj na \u00fazem\u00ed Slovenska. Zdroj: pexels.com\n

Za\u010diatkom marca tohto roka policajn\u00e1 in\u0161pekcia op\u00e4\u0165 za\u010dala trestn\u00e9 st\u00edhanie pre podozrenia zo zneu\u017e\u00edvania pr\u00e1vomoci verejn\u00e9ho \u010dinite\u013ea a \u010fal\u0161\u00edch trestn\u00fdch \u010dinov. Pr\u00edpad skon\u010dil u rovnak\u00e9ho vy\u0161etrovate\u013ea, ktor\u00fd p\u00f4vodn\u00e9 vy\u0161etrovanie v rokoch 2015 a\u017e 2016 zastavil v d\u00f4sledku pocitu, \u017ee R\u00f3movia sa dopustili krivej v\u00fdpovede.<\/strong><\/p>\n

\u010eal\u0161iu zn\u00e1mu kauzu pripom\u00edna port\u00e1l tvnoviny.sk. Ide o medializovan\u00fd videoz\u00e1znam, v ktorom policajti chlapcov r\u00f3mskej n\u00e1rodnosti n\u00fatili d\u00e1va\u0165 si navz\u00e1jom facky \u010di vyzliec\u0165 sa donaha.<\/strong> Situ\u00e1cia sa odohrala v roku 2009 na Obvodnom oddelen\u00ed Policajn\u00e9ho zboru Ko\u0161ice – Juh.<\/p>\n

V roku 2020 do\u0161lo k oslobodeniu desiatich policajtov, ktor\u00ed sa na pr\u00edpade podie\u013eali,<\/strong> dod\u00e1va port\u00e1l Pravda. Pod\u013ea vyjadrenia prvostup\u0148ov\u00e9ho s\u00fadu nebola preuk\u00e1zan\u00e1 existencia skutku, pre ktor\u00fd boli ob\u017ealovan\u00ed st\u00edhan\u00ed.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

V m\u00e1ji 2020 svet \u0161okovalo video policajnej brutality v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch americk\u00fdch. V d\u00f4sledku nej pri\u0161iel o \u017eivot 46-ro\u010dn\u00fd mu\u017e tmavej pleti George Floyd. Spolo\u010dnos\u0165<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8526","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8526","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8526"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8526\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8526"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8526"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8526"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}