{"id":8690,"date":"2024-02-13T00:00:00","date_gmt":"2024-02-12T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/mesiac-mimas-moze-obsahovat-ocean-pod-ladovym-plastom\/"},"modified":"2024-02-13T00:00:00","modified_gmt":"2024-02-12T23:00:00","slug":"mesiac-mimas-moze-obsahovat-ocean-pod-ladovym-plastom","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/mesiac-mimas-moze-obsahovat-ocean-pod-ladovym-plastom\/","title":{"rendered":"Mesiac Mimas, zn\u00e1my ako Hviezda smrti, m\u00f4\u017ee obsahova\u0165 oce\u00e1n pod \u013eadov\u00fdm pl\u00e1\u0161\u0165om"},"content":{"rendered":"<p>Hviezda smrti, fikt\u00edvna vesm\u00edrna stanica a\u00a0superzbra\u0148 Galaktick\u00e9ho Imp\u00e9ria, predstavuje hlavn\u00fa t\u00e9mu filmovej s\u00e9rie Hviezdne vojny. T\u00fato megastavbu vybudovali s\u00a0cie\u013eom <strong>zjednoti\u0165 galaxiu pod vl\u00e1dou Imp\u00e9ria<\/strong>, ke\u010f\u017ee dok\u00e1\u017ee jedin\u00fdm v\u00fdstrelom zni\u010di\u0165 cel\u00fa plan\u00e9tu.<\/p>\n<p>Pr\u00edbehy t\u00fdchto filmov sa neodohr\u00e1vaj\u00fa v\u00a0na\u0161ej galaxii, no predsa v\u00a0nej n\u00e1jdeme vesm\u00edrne teleso, ktor\u00e9 m\u00e1 rovnak\u00fa prez\u00fdvku \u2013 mesiac Saturnu Mimas. T\u00fa z\u00edskal v\u010faka obrovsk\u00e9mu kr\u00e1teru, ktor\u00fdm <strong>pripom\u00edna spom\u00ednan\u00fa vesm\u00edrnu stanicu<\/strong>.<\/p>\n<p>Okrem tohto v\u00fdnimo\u010dn\u00e9ho aspektu nepon\u00faka ni\u010d, \u010do by mohlo u be\u017enej verejnosti vzbudi\u0165 z\u00e1ujem. Vedci u\u017e nieko\u013eko rokov zva\u017euj\u00fa mo\u017enos\u0165, \u017ee pod zamrznut\u00fdm povrchom by sa <strong>mohol nach\u00e1dza\u0165 oce\u00e1n<\/strong>. Nov\u00e1 \u0161t\u00fadia uverejnen\u00e1 v \u010dasopise Nature m\u00f4\u017ee t\u00fato hypot\u00e9zu potvrdi\u0165.<\/p>\n<p><em>\u201eMimas je mal\u00fd mesiac s priemerom len asi 400 kilometrov a jeho silne popraskan\u00fd povrch <strong>ned\u00e1val \u017eiadny n\u00e1znak skryt\u00e9ho oce\u00e1nu<\/strong>,&#8220;<\/em> uviedol pre webov\u00fd port\u00e1l Univerzity kr\u00e1\u013eovnej M\u00e1rie v Lond\u00fdne spoluautor \u0161t\u00fadie Nick Cooper.<\/p>\n<h3>Mlad\u00fd oce\u00e1n<\/h3>\n<p>Vesm\u00edrna agent\u00fara NASA v\u00a0spolupr\u00e1ci s\u00a0Eur\u00f3pskou vesm\u00edrnou agent\u00farou (ESA) v\u00a0roku 1997 zapo\u010dala kombinovan\u00fa misiu Cassini-Huygens. Zatia\u013e \u010do sonda Huygens mala sk\u00fama\u0165 atmosf\u00e9ru mesiaca Tit\u00e1n, <strong>Cassini mala presk\u00fama\u0165 Saturn, jeho prstence a\u00a0mesiace.<\/strong><\/p>\n<p>Vel\u00e9ry Lainey a\u00a0jeho kolegovia sk\u00famali sn\u00edmky, ktor\u00e9 vznikli po\u010das trin\u00e1stich rokoch, \u010do sonda obiehala Saturn. Na nich objavili kol\u00edsav\u00fd pohyb \u2013 <strong>jav zn\u00e1my ako libr\u00e1cia<\/strong> &#8211; po\u010das jeho obehu, ktor\u00fd <strong>\u010dasto sp\u00f4sobuje tekut\u00fd oce\u00e1n pod povrchom<\/strong>, ako uv\u00e1dza National Geographic.<\/p>\n<p>Pod\u013ea nov\u00fdch v\u00fdpo\u010dtov by povrch Mimasu mal tvori\u0165 20 a\u017e 30 kilometrov hrub\u00fd \u013eadov\u00fd pl\u00e1\u0161\u0165, pod ktor\u00fdm sa m\u00e1 schov\u00e1va\u0165 a\u017e 70 kilometrov hlbok\u00fd oce\u00e1n zakon\u010den\u00fd pevn\u00fdm skalnat\u00fdm jadrom. Pod\u013ea autorov \u0161t\u00fadie mohol tento oce\u00e1n <strong>vznikn\u00fa\u0165 pred 5 a\u017e 50 mili\u00f3nmi rokmi<\/strong>.<\/p>\n<p><iframe title=\"Mimas film\" width=\"640\" height=\"360\" src=\"https:\/\/www.youtube.com\/embed\/ILpnLYLsFUk?feature=oembed\" frameborder=\"0\" allow=\"accelerometer; autoplay; clipboard-write; encrypted-media; gyroscope; picture-in-picture; web-share\" referrerpolicy=\"strict-origin-when-cross-origin\" allowfullscreen><\/iframe><\/p>\n<p>Hlavn\u00fd autor Lainey pre Space.com vysvet\u013euje, pre\u010do sn\u00edmky povrchu doteraz neodhalili pr\u00edtomnos\u0165 vody pod povrchom: <em>\u201eJe naozaj prekvapuj\u00face, \u017ee sme ni\u010d nevideli, ale <strong>hr\u00fabka \u013eadov\u00e9ho<\/strong> pl\u00e1\u0161\u0165a Mimasu je dostato\u010dn\u00e1 na to, aby sa tento oce\u00e1n udr\u017eal bez v\u00fdraznej\u0161ej aktivity, ktor\u00e1 by ho prezr\u00e1dzala mili\u00f3ny rokov.\u201c<\/em><\/p>\n<h3>Potenci\u00e1lny \u017eivot<\/h3>\n<p>Vedci dlho pova\u017eovali vodn\u00e9 svety za vz\u00e1cne, no ned\u00e1vne poznatky poukazuj\u00fa, \u017ee to tak nemus\u00ed by\u0165. Pri mesiacoch ako Mimas v\u0161ak<strong> situ\u00e1cia m\u00f4\u017ee by\u0165 in\u00e1<\/strong>, ke\u010f\u017ee spoluautor \u0161t\u00fadie Cooper skon\u0161tatoval: <em>\u201eT\u00fdmto objavom sa Mimas zaradil do exkluz\u00edvneho klubu mesiacov s vn\u00fatorn\u00fdmi oce\u00e1nmi, kam patria aj Enceladus a Europa.\u201c<\/em><\/p>\n<p>Pr\u00e1ve Saturnov mesiac Enceladus v minulosti rozv\u00edril diskusiu o\u00a0mo\u017enom mimozemskom \u017eivote vo vode, ktor\u00e1 sa na \u0148om ukr\u00fdva. Vedci na \u0148om toti\u017e <strong>spozorovali viac ako gejz\u00edrov<\/strong>, prostredn\u00edctvom ktor\u00e9 vyviera para cez povrchov\u00e9 trhliny, informuje The Guardian.<\/p>\n<p>To znamen\u00e1, \u017ee mal\u00fd mesiac obsahuje vodu v\u00a0kontakte s\u00a0hor\u00facou horninou, \u010do m\u00f4\u017ee <strong>nazna\u010dova\u0165 pr\u00edtomnos\u0165 \u017eivota<\/strong>. Mimas s\u00edce nem\u00e1 gejz\u00edry, no predpoklad\u00e1 sa, \u017ee hor\u00face jadro rozpustilo iba \u010das\u0165 \u013eadu, v\u010faka \u010domu vznikol oce\u00e1n a\u00a0na povrchu zostal \u013eadov\u00fd pl\u00e1\u0161\u0165.<\/p>\n<p>Lainey v\u0161ak pre Space.com povedal, \u017ee Mimas ur\u010dite <strong>nevyzer\u00e1 ako ob\u00fdvate\u013en\u00fd objekt<\/strong>. Z\u00e1rove\u0148 rozv\u00edja my\u0161lienku: <em>\u201eMo\u017eno z toho vypl\u00fdva z\u00e1ver, \u017ee ak tento objekt m\u00f4\u017ee by\u0165 ob\u00fdvate\u013en\u00fd, kto vie, ak\u00e9 in\u00e9 druhy objektov m\u00f4\u017eu by\u0165 ob\u00fdvate\u013en\u00e9?\u201c<\/em><\/p>\n Najlep\u0161ie fotografie zo sondy Cassini si m\u00f4\u017eete pozrie\u0165 na str\u00e1nke NASA. Zdroj: NASA\/JPL-Caltech\/SSI\/Cornell\n<p>V pr\u00edpade, \u017ee Laineyho \u00favaha je pravdiv\u00e1, \u017eivo\u010d\u00ed\u0161ne druhy mohli, respekt\u00edve st\u00e1le m\u00f4\u017eu<strong>\u00a0existova\u0165 aj na Marse<\/strong>. \u010cerven\u00e1 plan\u00e9ta v posledn\u00fdch rokoch zauj\u00edma pre viacer\u00e9 agent\u00fary vr\u00e1tane NASA. U\u017e d\u00e1vnej\u0161ie tam vyslala zariadenia Perservarence a Ingenuity, o ktor\u00fdch sme v\u00e1s informovali v predch\u00e1dzaj\u00facom \u010dl\u00e1nku.<\/p>\n<h3>Rozdielne n\u00e1zory<\/h3>\n<p><em>\u201eBola to ve\u013ek\u00e1 t\u00edmov\u00e1 pr\u00e1ca, pri ktorej sa pod veden\u00edm Dr. Val\u00e9ryho Laineyho spojili kolegovia <strong>z piatich r\u00f4znych in\u0161tit\u00faci\u00ed a troch r\u00f4znych kraj\u00edn<\/strong>, aby pomocou \u00fadajov z misie Cassini odhalili \u010fal\u0161iu fascinuj\u00facu a neo\u010dak\u00e1van\u00fa \u010drtu Saturnovej s\u00fastavy,\u201c<\/em> zhodnotil v\u00fdskum spoluautor Cooper.<\/p>\n<p>Z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak jeho v\u00fdsledky priniesli reakcie z\u00a0oboch p\u00f3lov. Port\u00e1l Science News sa oslovil planet\u00e1rnu vedky\u0148u zo Southwest Research Institute v\u00a0Boulderi v\u00a0americkom \u0161t\u00e1te Colorado Allysu Rhodenov\u00fa. T\u00e1 bola p\u00f4vodne <em>\u201enajskeptick\u00e1\u201c<\/em>, no <strong>nov\u00e9 d\u00e1ta ju presved\u010dili<\/strong>.<\/p>\n<p>Francisa Nimmoa, geol\u00f3g z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz, naopak nov\u00e9 v\u00fdsledky neoslovili. Voda zaber\u00e1 menej miesta ako \u013ead, tak\u017ee ned\u00e1vno vytvoren\u00fd oce\u00e1n pod povrchom by vytvoril dutiny. Tie by zanechali vidite\u013en\u00e9 jazvy, <strong>ktor\u00e9 v\u0161ak pod\u013ea neho na Mimase neexistuj\u00fa<\/strong>.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Hviezda smrti, fikt\u00edvna vesm\u00edrna stanica a\u00a0superzbra\u0148 Galaktick\u00e9ho Imp\u00e9ria, predstavuje hlavn\u00fa t\u00e9mu filmovej s\u00e9rie Hviezdne vojny. T\u00fato megastavbu vybudovali s\u00a0cie\u013eom zjednoti\u0165 galaxiu pod vl\u00e1dou Imp\u00e9ria, ke\u010f\u017ee<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8690","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8690","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8690"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8690\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8690"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8690"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8690"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}