{"id":8782,"date":"2024-05-24T00:00:00","date_gmt":"2024-05-23T23:00:00","guid":{"rendered":"https:\/\/instrid.sk\/uncategorized\/arabsky-creme-de-la-creme-vodcovia-filozofovia-a-vedci-ktori-inspirovali-cely-svet\/"},"modified":"2024-05-24T00:00:00","modified_gmt":"2024-05-23T23:00:00","slug":"arabsky-creme-de-la-creme-vodcovia-filozofovia-a-vedci-ktori-inspirovali-cely-svet","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/instrid.sk\/en\/archiv\/arabsky-creme-de-la-creme-vodcovia-filozofovia-a-vedci-ktori-inspirovali-cely-svet\/","title":{"rendered":"Arabsk\u00fd cr\u00e8me de la cr\u00e8me: vodcovia, filozofovia a vedci, ktor\u00ed in\u0161pirovali cel\u00fd svet"},"content":{"rendered":"<p>Arabskej kult\u00fare a jej <strong>predstavite\u013eom v\u010fa\u010d\u00edme za mnoho. <\/strong><\/p>\n<p>Ni\u017e\u0161ie n\u00e1jdete osobnosti, ktor\u00e9 zohrali<strong> k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu pri formovan\u00ed (nielen) arabskej hist\u00f3rie<\/strong> a ich dedi\u010dstvo pretrv\u00e1va dodnes.<\/p>\n<p>Ich pr\u00ednosy v oblasti<strong> n\u00e1bo\u017eenstva, vedy, filozofie a politiky v\u00fdrazne ovplyvnili cel\u00fd svet a civiliz\u00e1ciu v\u00f4bec.<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Mehmed II (Dobyvate\u013e)<\/h3>\n<p><strong>Sult\u00e1nom Osmanskej r\u00ed\u0161e bol dvakr\u00e1t<\/strong>, od roku 1444 do roku 1446 a od roku 1451 do roku 1481.<\/p>\n<p>Po\u010das svojej druhej vl\u00e1dy <strong>dobyl Kon\u0161tant\u00ednopol, \u010d\u00edm ukon\u010dil Byzantsk\u00fa r\u00ed\u0161u <\/strong>a otvoril nov\u00fa kapitolu v dejin\u00e1ch Osmanskej r\u00ed\u0161e.<\/p>\n<p><strong>Dobytie Kon\u0161tant\u00ednopolu malo obrovsk\u00fd symbolick\u00fd aj strategick\u00fd v\u00fdznam. <\/strong><\/p>\n<p>Mesto bolo<strong> d\u00f4le\u017eit\u00fdm obchodn\u00fdm a kult\u00farnym centrom <\/strong>a jeho dobytie <strong>upevnilo postavenie Osmanov ako ve\u013emoci.<\/strong><\/p>\n<p><strong>Premenoval ho na Istanbul a podporoval v\u00fdstavbu me\u0161\u00edt, pal\u00e1cov, k\u00fape\u013eov<\/strong> a \u010fal\u0161\u00edch v\u00fdznamn\u00fdch stavieb, \u010d\u00edm sa z neho stalo jedno z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch miest vtedaj\u0161ieho sveta.<\/p>\n<p>Tie\u017e <strong>upevnil osmansk\u00fa kontrolu nad celou Anat\u00f3liou (dne\u0161n\u00e9 Turecko) a nad k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdmi \u00fazemiami na Balk\u00e1ne.<\/strong><\/p>\n<p>Mehmed tie\u017e <strong>reorganizoval osmansk\u00fa vl\u00e1du a za\u010dal s kodifik\u00e1ciou pr\u00e1va. <\/strong><\/p>\n<p>Preuk\u00e1zal, \u017ee je <strong>tolerantn\u00fd k eur\u00f3pskej u\u010denosti a viere, a vo svojom pal\u00e1ci zhroma\u017edil ve\u013ek\u00fa kni\u017enicu latinsk\u00fdch a gr\u00e9ckych textov.<\/strong> Po\u010das svojej vl\u00e1dy podporoval pokroky v \u0161t\u00fadiu matematiky a astron\u00f3mie.<\/p>\n Mehmed II. je jedna z najikonickej\u0161\u00edch post\u00e1v hist\u00f3rie v\u00f4bec.\n<h3>Saladin<\/h3>\n<p>Hoci sa<strong> narodil ako Kurd, stal sa najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm arabsk\u00fdm vodcom<\/strong>, ktor\u00fd v 12. storo\u010d\u00ed <strong>zjednotil krajiny Egypta a S\u00fdrie. <\/strong><\/p>\n<p>Koncom 12. storo\u010dia <strong>viedol arabsk\u00e9 arm\u00e1dy v \u00faspe\u0161nom \u0165a\u017een\u00ed proti eur\u00f3pskym kri\u017eiakom.<\/strong><\/p>\n<p>Saladin<strong> ukon\u010dil 88-ro\u010dn\u00fa eur\u00f3psku kontrolu nad Jeruzalemom,<\/strong>\u00a0po zlikvidovan\u00ed kres\u0165anskej arm\u00e1dy v bitke pri Hattine v roku 1187.<\/p>\n<p>Z\u00edskal si <strong>poves\u0165 ve\u013ekorys\u00e9ho a cnostn\u00e9ho vodcu<\/strong>, \u010dasto h\u013eadal kompromisy namiesto pou\u017eitia sily.<\/p>\n<p>Jeho vojensk\u00e9 \u00faspechy, diplomatick\u00e9 schopnosti a rytierska povaha mu <strong>priniesli obdiv nielen medzi moslimami, ale aj medzi jeho kres\u0165ansk\u00fdmi protivn\u00edkmi.<\/strong><\/p>\n<p>Bol oddan\u00fd islamu a bojoval proti Eur\u00f3panom pod z\u00e1stavou d\u017eih\u00e1du. Rokoval o stiahnut\u00ed kres\u0165ansk\u00fdch kri\u017eiackych s\u00edl pod veden\u00edm Richarda Levieho srdca v roku 1192.<\/p>\n<p>Saladin je<strong>\u00a0dodnes oslavovan\u00fd ako hrdina v celom arabskom svete.<\/strong><\/p>\n Saladin alebo takzvan\u00fd arabsk\u00fd Sv\u00e4topluk. Zdroj: en.wikipedia.org\n<h3><\/h3>\n<h3>Mohamed<\/h3>\n<p>Mohamed je <strong>pova\u017eovan\u00fd za posledn\u00e9ho proroka islamu a zakladate\u013ea<\/strong> jednej z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch svetov\u00fdch n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch trad\u00edci\u00ed.<\/p>\n<p>Narodil sa v Mekke a vo <strong>veku 40 rokov za\u010dal prij\u00edma\u0165 zjavenia, ktor\u00e9 tvoria Kor\u00e1n. <\/strong><\/p>\n<p>Mohamedove <strong>u\u010denie narazilo na siln\u00fd odpor obchodn\u00edkov a vodcov<\/strong>, ktor\u00ed videli v jeho posolstve hrozbu pre svoje soci\u00e1lne a ekonomick\u00e9 postavenie.<\/p>\n<p>Nasledovala perzek\u00facia Mohameda a jeho prv\u00fdch st\u00fapencov. V roku 622, po <strong>desiatich rokoch prenasledovania, sa Mohamed a jeho nasledovn\u00edci pres\u0165ahovali do mesta Jathrib (nesk\u00f4r Medina).<\/strong><\/p>\n<p>V Medine sa stal <strong>politick\u00fdm a duchovn\u00fdm vodcom a zalo\u017eil prv\u00fa moslimsk\u00fa komunitu<\/strong> (ummah). Zaviedol nov\u00e9 soci\u00e1lne a pr\u00e1vne reformy, ktor\u00e9 posilnili jednotu a spravodlivos\u0165 v komunite.<\/p>\n<p>V roku<strong> 630 Mohamed viedol arm\u00e1du k znovudobytiu Mekky<\/strong>, ktor\u00e9 prebehlo preva\u017ene bez krvav\u00fdch bojov.<\/p>\n<p>Po dobyt\u00ed Mekky Mohamed o\u010distil Kaabu od pohansk\u00fdch modiel a zasv\u00e4til ju uctievaniu jedn\u00e9ho Boha. V nasleduj\u00facich rokoch sa <strong>islam roz\u0161\u00edril po celom Arabskom polostrove.<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Al-Khwarizmi (Chvarizm\u00ed)<\/h3>\n<p>Al-Khwarizmi bol <strong>v\u00fdznamn\u00fd perzsk\u00fd matematik, astron\u00f3m a geograf, ktor\u00fd pracoval v Bagdade<\/strong> po\u010das obdobia Abb\u00e1sovsk\u00e9ho kalif\u00e1tu.<\/p>\n<p>Je pova\u017eovan\u00fd za <strong>&#8222;otca algebry&#8220;, v\u00fdznamne prispel k rozvoju aritmetiky a geografi<\/strong>e, pri\u010dom jeho pr\u00e1ca mala<strong> ve\u013ek\u00fd vplyv na eur\u00f3psku vedu<\/strong> po\u010das stredoveku.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n Ibn Ru\u0161d. Zdroj: maroniteseminary.org\n<h3>Averroes (Ibn Ru\u0161d)<\/h3>\n<p>Ibn Ru\u0161d bol <strong>v\u00fdznamn\u00fd filozof, lek\u00e1r a pr\u00e1vnik z Andal\u00fazie.<\/strong><\/p>\n<p>\u017dil v obdob\u00ed C\u00f3rdobsk\u00e9ho kalif\u00e1tu, bol <strong>sudcom a osobn\u00fdm lek\u00e1rom kalifa. <\/strong><\/p>\n<p>Bol jedn\u00fdm z <strong>najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch myslite\u013eov stredovek\u00e9ho sveta<\/strong> a jeho koment\u00e1re k Aristotelov\u00fdm dielam mali <strong>ve\u013ek\u00fd vplyv na eur\u00f3psku scholastiku. <\/strong><\/p>\n<p><strong>Obhajoval harm\u00f3niu medzi filozofiou a n\u00e1bo\u017eenstvom<\/strong> a jeho pr\u00e1ca ovplyvnila nielen islamsk\u00fa, ale aj z\u00e1padn\u00fa filozofiu.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<h3>Ibn Khaldun<\/h3>\n<p>Ibn Khaldun bol <strong>v\u00fdznamn\u00fd historik, sociol\u00f3g a filozof z Tuniska. <\/strong><\/p>\n<p>Jeho najzn\u00e1mej\u0161ie dielo, &#8222;Muqaddimah&#8220; (\u00davod), je pova\u017eovan\u00e9 za <strong>jedno z prv\u00fdch diel, ktor\u00e9 analyzuje hist\u00f3riu a spolo\u010dnos\u0165 pomocou vedeck\u00fdch met\u00f3d. <\/strong><\/p>\n<p>S\u00fastredil sa na v\u00fdskum \u010dloveka a \u013eudskej civiliz\u00e1cie. Pozeral sa na problematiku netradi\u010dne a predv\u00eddavo &#8211; jeho <strong>te\u00f3rie predbehli svoje \u010dasy a ovplyvnili neskor\u0161\u00edch myslite\u013eov v r\u00f4znych discipl\u00ednach.<\/strong><\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Arabskej kult\u00fare a jej predstavite\u013eom v\u010fa\u010d\u00edme za mnoho. Ni\u017e\u0161ie n\u00e1jdete osobnosti, ktor\u00e9 zohrali k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu pri formovan\u00ed (nielen) arabskej hist\u00f3rie a ich dedi\u010dstvo pretrv\u00e1va dodnes.<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[51],"tags":[],"class_list":["post-8782","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-archiv","two-columns"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8782","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=8782"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/8782\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=8782"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=8782"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/instrid.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=8782"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}