Svet čelí ďalšiemu varovnému signálu klimatickej krízy. Satelitné merania ukazujú, že polárne oblasti planéty sú pokryté menším množstvom morského ľadu než kedykoľvek predtým v histórii meraní. Táto strata prirodzeného ochranného štítu, ktorý odráža slnečné žiarenie späť do vesmíru, urýchľuje globálne otepľovanie a ohrozuje nielen život v Arktíde a Antarktíde, ale aj stabilitu klímy na celej planéte.
8. júla 2025
Mark Poynting, Erwan Rivault, BBC Climate & Verify Data Journalism Teams
Satelitné merania ukazujú, že rozsah morského ľadu pokrývajúceho severné a južné póly našej planéty klesol na historicky najnižšiu úroveň. Tento alarmujúci trend ešte viac zvyšuje obavy z narastajúcich dôsledkov klimatických zmien.
Morský ľad pôsobí ako obrovské zrkadlo, ktoré odráža veľkú časť slnečného žiarenia späť do vesmíru. Tým pomáha regulovať teplotu planéty a udržiava stabilnú klímu. Keď však teploty stúpajú a ľad sa topí, odkrytá tmavá oceánska voda pohlcuje viac tepla, čo vedie k ďalšiemu otepľovaniu – ide o nebezpečný samoposilňujúci sa cyklus.
Najnižší zaznamenaný rozsah ľadu
Podľa analýzy BBC založenej na dátach amerického Národného centra pre dáta o snehu a ľade (NSIDC) bol v období piatich dní do 13. februára 2025 rozsah morského ľadu v Arktíde a Antarktíde spolu len 15,76 milióna štvorcových kilometrov. To je menej než predchádzajúce minimum 15,93 milióna km² namerané začiatkom roka 2023.
V Arktíde je rozsah ľadu aktuálne najnižší, aký bol kedy v tomto období zimy zaznamenaný, zatiaľ čo v Antarktíde sa hladina ľadu blíži k historickému minimu sledovanému od konca 70. rokov minulého storočia.
Prečo sa ľad stráca?
Odborníci pripisujú tento úbytok kombinácii viacerých faktorov: nadpriemerne teplému vzduchu, ohrievaným oceánom a vetrom, ktorý rozbíja súvislú ľadovú pokrývku.
V Antarktíde, ktorá je obklopená oceánom, je morský ľad prirodzene tenší a pohyblivejší než v Arktíde. To znamená, že je citlivejší na poveternostné vplyvy a môže sa ľahšie lámať a unášať preč. Okrem toho mala táto sezóna podľa vedcov mimoriadne vysoké teploty, čo viedlo k silnému povrchovému topeniu aj na pevninských ľadovcoch – tzv. ľadových šelfoch.
„Každý nový údaj naznačuje, že nejde o krátkodobú fluktuáciu, ale o trvalejšiu zmenu, podobnú tej, ktorú už dlhšie sledujeme v Arktíde,“ upozorňuje Walter Meier, senior výskumník NSIDC.
Antarktída stráca svoju odolnosť
Kým úbytok arktického ľadu bol v súvislosti s globálnym otepľovaním predvídaný už desaťročia, Antarktída bola dlho výnimkou. Až do polovice 2010-tych rokov tam rozsah morského ľadu kolísal bez jasného trendu poklesu. Odvtedy však vedci zaznamenávajú opakované rekordne nízke hodnoty.
Vedci z British Antarctic Survey upozorňujú, že najmä v decembri a januári podporili extrémne teploty intenzívne topenie ľadových šelfov. Tieto procesy, v kombinácii s otepľujúcimi sa oceánmi, prispeli k rekordne nízkej úrovni morského ľadu počas leta na južnej pologuli.
Podľa nedávnej štúdie by rekordný úbytok antarktického morského ľadu v roku 2023 bol bez ľudského vplyvu na klímu extrémnou, raz za 2 000 rokov sa vyskytujúcou udalosťou. No len o dva roky neskôr sa blížime k jeho opakovaniu, čo naznačuje, že ide o nový klimatický normál.
Arktída tiež na historickom minime
Na druhej strane planéty, kde by práve teraz mala byť zima na vrchole a ľad na maxime, vidíme opačný trend. Rozsah arktického ľadu je takmer o 200 000 km² nižší, než aký bol kedykoľvek predtým v tomto období zimy zaznamenaný.
Dôvodom je nielen dlhšie pretrvávajúce teplo v oblastiach ako Hudsonov záliv, kde sa voda ochladzovala pomalšie než zvyčajne, ale aj búrky, ktoré rozbili ľad v Barentsovom a Beringovom mori. Dôležitú úlohu tu zohráva aj dlhodobé stenčovanie ľadovej pokrývky – tenší ľad je krehkejší a citlivejší na krátkodobé výkyvy počasia.
V niektorých oblastiach Arktídy, ako napríklad na súostroví Špicbergy, dosiahli teploty v prvej polovici februára hodnoty až o 20 °C vyššie, než je dlhodobý priemer – čo spôsobilo nezvyčajné zimné topenie.
Dôsledky pre planétu
Úbytok morského ľadu má ďalekosiahle dôsledky, ktoré presahujú samotné polárne oblasti. Zmenšovanie tejto reflexnej vrstvy vedie k zníženiu tzv. albeda Zeme – schopnosti povrchu odrážať slnečné žiarenie. Od 80. rokov stratila polárna oblasť približne 14 % svojej prirodzenej ochladzovacej schopnosti, čo znamená, že planéta sa teraz zahrieva ešte rýchlejšie.
Morský ľad je tiež kľúčovým prvkom tzv. globálneho oceánskeho pásu (Great Ocean Conveyor Belt) – systému oceánskych prúdov, ktoré rozvádzajú teplo po celej planéte. Prípadné narušenie tohto systému by mohlo mať závažné dôsledky pre mierne podnebie oblastí ako severozápadná Európa.
„Ak aj túto zimu uvidíme masívny úbytok antarktického ľadu, odborníci začnú vážne analyzovať, aký to môže mať vplyv na globálnu oceánsku cirkuláciu,“ upozorňuje profesor Simon Josey z National Oceanography Centre.
Ohrozená fauna a budúcnosť bez ľadu
Strácajúci sa ľad ohrozuje aj polárne ekosystémy. Zviera ako ľadový medveď alebo tučniak cisársky sú na existencii morského ľadu priamo závislé – či už kvôli hľadaniu potravy, odpočinku alebo rozmnožovaniu.
Podľa Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC) sa očakáva, že Arktída bude v niektorom lete pred rokom 2050 prakticky bez morského ľadu. Niektoré novšie štúdie naznačujú, že tento moment môže nastať ešte skôr, ak sa globálne otepľovanie nezastaví.
Ústup morského ľadu otvára nové námorné trasy, najmä cez Severnú morskú cestu pri Rusku a Severo-západný prieliv v Kanade. Aj keď to prináša ekonomické výhody v podobe skrátenia lodných trás medzi Áziou a Európou, zároveň to prispieva k ďalšiemu otepľovaniu Arktídy. Lode rozbíjajú tenký ľad, premiešavajú teplejšie vrstvy oceánu a svojimi emisiami ešte viac oslabujú tento citlivý ekosystém. Rastúci lodný ruch zároveň prináša znečistenie, hluk a hrozby pre druhy, ktoré sú na polárne prostredie životne odkázané – od veľrýb cez ľadové medvede až po krehké morská spoločenstvá.
Vedci zaznamenali aj výnimočne silné topenie antarktických ľadových šelfov. Tieto obrovské platne ľadu, ktoré sa tiahnu z pevninského ľadovca do mora, slúžia ako prirodzená bariéra brániaca tomu, aby sa vnútrozemský ľad rýchlo zosúval do oceánu. V posledných mesiacoch však rozsiahle topenie povrchovej vrstvy oslabilo šelfy ako Larsen C či Amery, čím sa zvyšuje riziko ich kolapsu. Ak sa tieto ľadové masy odtrhnú, dôjde k zrýchlenému zvyšovaniu hladiny oceánov.
Znižovanie rozlohy morského ľadu zároveň ovplyvňuje aj globálnu cirkuláciu oceánov, známej ako veľký oceánsky dopravný pás. Tieto prúdy pomáhajú udržiavať vyvážené rozloženie tepla po celej planéte. Keď sa slanosť a teplota vody v polárnych oblastiach zmení, môže to oslabiť tento systém. To by malo ďalekosiahle dôsledky – napríklad by sa mohla ochladiť severozápadná Európa alebo by sa narušili monzúnové cykly v Ázii, čo by ovplyvnilo poľnohospodárstvo miliárd ľudí.
Medzi vedcami tiež narastá obava zo straty konzistentných údajov o stave morského ľadu. USA totiž plánujú ukončiť prevádzku jednej zo svojich kľúčových družíc, ktorá dlhodobo monitorovala polárne oblasti. Hoci sa pripravujú nové družice, prechod medzi nimi môže spôsobiť výpadky v dátach a narušiť kontinuitu viac ako 40-ročných meraní. Práve tieto údaje pritom tvoria základ pre sledovanie klimatických trendov a včasné varovanie pred ďalšími zmenami, ktoré majú globálny dopad.
Súčasný vývoj v polárnych oblastiach je ďalším jasným signálom, že klimatická kríza sa zrýchľuje. Odborníci varujú, že ak sa neuskutočnia výrazné kroky na zníženie emisií skleníkových plynov a spomalenie globálneho otepľovania, stratíme jeden z najdôležitejších prírodných obranných mechanizmov planéty.