Paradox Prosperity: Dať im peniaze a čakať zmeny je nezmysel. Nádej je pri riešení chudoby neúčinná

Výnimočná kniha Paradox prosperity konečne prichádza v slovenskom preklade.

Počuli ste už niekedy reči o tom, že keby mal ktosi viac peňazí, žil by oveľa lepšie a spravil by veľké veci? V skutočnosti to môže fungovať aj opačne – najprv treba žiť lepšie, organizovanejšie, zveľaďovať seba i svoju komunitu a strategicky pracovať na dosahovaní veľkých vecí, pričom peniaze sa stanú súčasťou celého procesu tak akosi prirodzene.

Chudoba totiž nie je iba o nedostatku peňazí. Je komplex rôznych faktorov, ktoré nepriaznivo vplývajú na životy ľudí – a naopak, nepriaznivý životný štýl vytvára nedostatok, traumy, problémy a chudobu.

Riešenie chudoby nie je jednoduchá záležitosť, pretože ak by ňou bola, pravdepodobne by chudoba už neexistovala. Problém je, že keď sa národy snažia chudobu vyriešiť, spravidla experimentujú a nedržia sa osvedčených postupov a teórií. Alebo, čo je horšie, sa všetok kapitál, personálny, časový i finančný, využije nesprávne, v dôsledku čoho sa národ uvedie do ešte väčšej chudoby ako predtým. Vidíme v praxi, že sa to tak deje.

Lenže už dnes poznáme osvedčené spôsoby, ako sa zbaviť chudoby, vypudiť ju z komunít i národov. Také postupy ponúka autorský kolektív zložený z troch špecialistov v ich knižnej publikácii Paradox prosperity, ktorá po štyroch rokoch od svojho debutu v zahraničí prichádza v slovenskom preklade aj na náš trh.

V knihe Paradox prosperity Clayton M. Christensen, Efosa Ojomo a Karen Dillon fakticky odhaľujú paradox, ktorý je jadrom väčšiny prístupov k riešeniu chudoby.

Podľa Christensena existuje niekoľko prístupov k riešeniu chudoby.

Vytváranie trhových inovácií: Christensen presadzuje, že efektívne riešenia chudoby vyžadujú vytvorenie nových trhov a inovácií, ktoré sú cenovo dostupné a prístupné pre ľudí s nízkymi príjmami. Tieto inovácie by mali byť navrhnuté s ohľadom na potreby konkrétnej cieľovej skupiny a mali by im prinášať skutočnú hodnotu.

Sociálne podnikanie: Christensen zdôrazňuje dôležitosť sociálneho podnikania pri riešení chudoby. Sociálne podniky majú za cieľ dosahovať sociálne a environmentálne zlepšenie, zatiaľ čo sú finančne udržateľné. Tento prístup kombinuje snahu o zisk s hľadaním spôsobov, ako slúžiť chudobným komunitám a pomáhať im vystúpiť z chudoby.

Zameranie sa na vzdelanie: Vzdelanie je kľúčovým faktorom pri riešení chudoby. Poskytnutie prístupu k vzdelaniu a rozvoj zručností môže pomôcť jednotlivcom získať lepšie príležitosti pre zamestnanie a podnikanie. Investície do kvalitného vzdelania na všetkých úrovniach by mali byť prioritou.

Spolupráca verejného, súkromného a neziskového sektora: Christensen tvrdí, že efektívne riešenie chudoby vyžaduje spoluprácu medzi rôznymi sektormi. Verejný sektor, súkromný sektor a neziskové organizácie by mali spoločne pracovať na identifikácii a implementácii inovatívnych riešení chudoby.

Zameranie na systematické zmeny: Kolektív autorov knihy Paradox prosperity tvrdí, že trvalé riešenia chudoby vyžadujú systematické zmeny v spôsobe, akým funguje spoločnosť. To zahŕňa zmenu vzorcov myslenia, politík a štruktúr, ktoré udržiavajú chudobu.

Identifikovanie a odstránenie prekážok, ktoré bránia chudobným jednotlivcom a komunitám, je v každom prípade kľúčovým prvkom tejto stratégie.

Už aj v slovenčine

Publikácia The Prosperity Paradox bola vydaná začiatkom roka 2019 a v nasledujúcich týždňoch sa dostane aj do predaja na Slovensku v slovenskom preklade.

Knihu na náš trh prináša Nadácia United Philanthropy, ktorá v minulosti vydala knižné publikácie ako Príbeh Singapuru: Z tretieho sveta medzi elitu a Dilema inovátora.

Ako aktívny cestovateľ môžem pozorovať rôzne prístupy k téme životnej úrovne. V Juhoafrickej republike som videl obrovské bohatstvo striedané devastujúcou chudobou, v Singapure vysoký ekonomicko-technologický level zabezpečený nie úplne demokratickým systémom. Kostarika zasa nepatrí k najbohatším krajinám sveta, no má najvyššiu mieru gramotnosti v regióne a vyrába 100% energie z obnoviteľných zdrojov. Všetky príklady potvrdzujú, že ak by sme životnú úroveň merali iba výškou HDP, bola by to chyba. Som rád, že Prospertiy Paradox túto tému otvára v širšom kontexte. Zároveň verím, možno naivne, že táto kniha môže byť inšpiratívne aj pre tých, ktorí majú podmienky na vznik prosperity nastavovať.

 – Martin Šmigura, investičný riaditeľ WOOD & Company

 

Kto sú autori knihy?

Clayton Christensen

Clayton Christensen bol profesorom podnikovej administratívy Kim B. Clarka na Harvard Business School a architektom Disruptive Innovation. Clay bol v rokoch 2011 a 2013 vyhlásený za najvplyvnejšieho Business Management Thinker na svete. Christensen zomrel 23. januára 2020 v USA vo veku 67 rokov.

Efosa Ojomo

Efosa Ojomo je vedúcim vedeckým pracovníkom v Christensenovom inštitúte a spoluautorom knihy Paradox prosperity: Ako môžu inovácie vytrhnúť národy z chudoby. Efosa skúma, píše a hovorí o spôsoboch, ako môžu inovácie transformovať organizácie a vytvárať inkluzívnu prosperitu pre mnohých na rozvíjajúcich sa trhoch.

Karen Dillon

Karen Dillon je senior editorka v tíme Global Prosperity. V januári 2019 spolu so spoluautormi Claytonom Christensenom a Efosou Ojomo vydala Paradox prosperity: Ako môžu inovácie pozdvihnúť národy z chudoby, ktorá sa zameriava na dôležitú úlohu inovácií v procese vytvárania prosperity na celom svete.