Jim Shekhdar patrí medzi významných rekordérov prelomu tisícročí, priemerný fanúšik športu a správ však o ňom možno ani nepočul. To už je osud ľudí, ktorí sa rozhodli konať a podarilo sa im dosiahnuť čosi nevídané, ale nie mediálne exponované.
Jim Shekhdar (73) symbolicky práve na prelome rokov 2000 a 2001 ako vôbec prvý človek na svete sám na lodi preplával Tichý oceán bez prestávky. Brit strávil na mori neuveriteľných 274 dní, počas ktorých preplával 10 652 míľ (17 338 km) a prežil situácie, ktoré by väčšinu ľudí na svete definitívne odradili od akejkoľvek ďalšej skúsenosti s oceánom. Pôvodne očakával, že jeho cesta potrvá o mesiac kratšie.
Už samotný začiatok cesty nevyzeral dobre. Shekhdar musel odložiť operáciu bedrového kĺbu, ktorý mu už aj tak spôsoboval bolesti. Nedostal povolenie začať v Čile, a keď konečne 29. júna 2000 vyrazil z Peru, zistil, že si zabudol otvárač na plechovky. Keďže práve v plechovkách prevážal stravu na niekoľko mesiacov, išlo o vážny problém. Neskôr Jim predčasne vyčerpal plyn na varenie. Počas svojej samotárskej jazdy v ústrety horizontu bez akéhokoľvek záchytného bodu bol desaťkrát konfontovaný stretmi so žralokmi, zlyhala mu telekomunikačná technika a takmer prišiel o život pri kolízii s ropným tankerom. Napokon posledných tridsať metrov k cieľu musel doplávať bez lode, pretože sa prevrátila – neprijal však pomoc, vďaka čomu sa jeho rekord neznehodnotil. Kuriózne pri tom všetkom vyznieva skutočnosť, že o podujatí Atlantic Rowing Race (Vesliarske preteky v Atlantiku), ktoré ho inšpirovalo k preplávaniu Tichého oceána, prvýkrát počul v roku 1997. Teda iba tri roky predtým, ako sa vydal na svoju deväťmesačnú cestu zakončenú až 31. marca 2001.
Mňa tentokrát nezaujímali iba výkony, vďaka ktorým ho dodnes vnímame ako odvážneho a tvrdého muža. Oslovili ma predovšetkým Jimovo odhodlanie a cieľavedomosť, ktoré ho sprevádzajú celým životom. Je pre mňa nesmiernym potešením, že Jim našu žiadosť o rozhovor prijal a my vám ho môžeme sprostredkovať ako vôbec prví na Slovensku.
Jim Skekhdar počas svojej plavby (foto: Ocean Rowing Society)
Pán Shekhdar, pre moju generáciu stelesňujete vytrvalosť ľudského ducha. Stretávate často ľudí, ktorí oceňujú vaše úspechy?
V rokoch nasledujúcich po mojom preveslovaní Tichého oceánu ma spoznávali ľudia všetkých presvedčení, od dobrodružných po náboženské, alebo ma kontaktovali po prečítaní mojej knihy s otázkami týkajúcimi sa ich vlastných presvedčení a záujmov. Často som bol v televízii a v novinách (môj vydavateľ financoval podpisovanie a krsty mojej knihy v Australázii, Kanade aj v Spojenom kráľovstve a program Dnes /Today/ ma zaviedol do USA). Oslovovali ma aj so žiadosťami o motivačné a inšpiratívne prejavy, neskôr k nim pribudol manažment rizík a riešenie problémov, takže som mal veľa kontaktov s verejnosťou. Najväčšmi ma však tešili tie, keď mi ľudia chceli povedať, že boli mnou inšpirovaní urobiť to, čo už dávno chceli, ale predtým nenabrali odvahu. Všetci bez výnimky uspeli v tom, čo chceli dosiahnuť. Možnože ma kontaktovali len tí, čo uspeli, ale rád si predstavujem, že aj tí, ktorým sa to nepodarilo, sa aspoň veľa naučili zo samotnej skúsenosti.
V lete predávam svoju knihu v mojej kaviarni na pláži v Cornwalle v Spojenom kráľovstve (ťažko sa k nám dostať a fungujeme len počas sezóny). Predám niekoľko kníh za týždeň, buď tým, čo si pamätajú televízny program, alebo ich inšpiruje text na obálke a kúpia ju niekomu, koho by mohla potešiť.
Pred dvoma týždňami prišla do kaviarne istá pani a povedala mi, že sedela vedľa mňa v lietadle z Cisca do Limy (keď som sa vracal do Peru poďakovať sa ľuďom v meste Ilo, ktorí mi na začiatku veľmi pomohli).
Príhovory som robil rád a rozmýšľam, že začnem ďalšiu sériu, aby som získal fondy na ďalšiu expedíciu.
Vždy keď sa podujmem na nejaký projekt, očakávam, že uspejem. Som presvedčený, že s poriadnou prípravou a plánovaním sa dá z každého podujatia odstrániť takkmer 100% rizika. Ale pred mojou treťou vesliarskou expedíciou mi napadlo, že ak uspejem v troch podujatiach z troch, bude to vyzerať jednoducho – našťastie, expedíciu v roku 2003 som musel ukončiť predčasne, takže mi zostalo nie
o do budúcnosti.
Vaše pozoruhodné výkony sú inšpirujúce, ale ľudia vidia predovšetkým úspechy. Koľko zlyhaní v skutočnosti treba na jeden veľký úspech?
Mal som opačné skúsenosti s veslovaním v oceánoch – absolútne zlyhanie prišlo až s treťou expedíciou. Hoci mohli by ste povedať, že prvá expedícia – moje prvé preteky cez Atlantik v roku 1997 – neboli úplným úspechom, lebo sme s Davidom nevyhrali. Dôvodom mohli byť moje vesliarske zručnosti, no bolo to hlavne pre zlé rozhodnutie na začiatku preteku – zvolili sme si najkratšiu cestu a niekoľko dní zápasili s protivetrom!
V bežnom živote a športe každé zlyhanie (čiže keď nevyhráte) treba brať ako poučenie a podnet na skúmanie, prečo k zlyhaniu došlo – nie každý môže vyhrať preteky. Treba pochopiť, čo sa musí zmeniť, aby sa šance na výhru zlepšili! Dva citáty ako príklad: Golfista Gary Player hovorí – „Čím väčšmi sa snažím, tým mám väčšie šťastie.“ Olympijský vesliar Steve Redgrave – „Mám štyri roky do ďalších pretekov. Rozhodnem, aký čas potrebujem na výhru, a potom si každý rok určím cieľ tak, aby som potrebný čas dosiahol v čase pretekov.
Myslíte si, že vytrvalosť a morálka prevážia nad telesnými schopnosťami? Inými slovami, sú hranice ľudského výkonu obmedzené len naším myslením?
Keď som hrával rugby, hovorilo sa – dobrý veľký hráč vždy porazí dobrého malého hráča. Ale aj ak ste menší – čo som ja bol málokedy – vždy boli spôsoby, ako prekonať hrubú silu. Je úžasné, ako často rýchlosť – mysle aj tela – predstavuje výhodu oproti hmotnosti. Vo veslovaní to nie je také jednoduché, to závisí od telesnej sily a vytrvalosti.
Morálka – je lepší pocit prijať porážku ako vyhrať podvodom. Ale podvod sa interpretuje rozličnými spôsobmi a niektoré formy, napríklad prejsť niekomu cez rozum, sú úplne prijateľné.
Uprostred oceánu nemáte koho podvádzať, iba sám seba.
Niektorí tvrdia, že je úžasné načas opustiť spoločnosť, lebo tak najlepšie spoznajú svoj charakter. Strávili ste veľa času sám na mori, celé týždne – súhlasíte s tvrdením o lepšom sebapoznaní?
Ak strávite dostatok času osamote, prežijete všetky existujúce emócie – dobré aj zlé. Ak nie ste spokojný vo vlastnej spoločnosti, nemali by ste sa nikdy takej situácii vystaviť.
To neznamená, že ak sa viete rozprávať sám so sebou, uspejete. Ja som mal šťastie v Tichom oceáne, niekoľko mesiacov som sa mohol rozprávať s tým istým húfom tuniakov – niektorým sa to môže zdať trochu bláznivé. Mal som aj satelitný telefón, hoci som si nemohol dovoliť veľa telefonátov a často som bol z dosahu satelitov celé týždne. Ale fakt, že som vždy mal vyhliadku na to, že sa spojím s rodinou, aj keď nakrátko, ma motivoval ostať nažive – a pri zdravom rozume.
Obal knihy Bold Man of the Sea od Jima Shekhdara
Existuje recept, návod na lepšiu vytrvalosť a odolnosť? Musí mať človek prirodzenú motiváciu alebo sa dá motivácia naučiť?
Každé podujatie je na 80% v mysli, šťastie predstavuje 5%, zvyšok je dôvera, ktorá sa buduje prípravou a nasledovaním pravidiel, ktoré si určíte, aby ste ostali nažive a pri zmysloch
Pri svojich dobrodružstvách ste pravdepodobne zažili emočné a morálne krízy. Ako ste sa naučili s nimi bojovať?
Ako hovorím vo svojej knihe, depresii sa u mňa veľmi nedarí, pokiaľ mám s čím bojovať. Stres je moderné slovo, vymysleli ho ľudia, ktorí potrebujú barličky. Strach vám rozprúdi adrenalín.
Prečo si myslíte, že má zmysel prekonávať samého seba, vytrvať a bojovať so sebou?
Keď ste sám, nemôžete si dovoliť neveriť si – vonku je plno nepriateľov, na ktorých môžete namieriť svoju agresiu.
Veslovanie v oceánoch je športom, o ktorom často nepočujeme, vyžaduje si takmer nadľudskú morálku a telesnú zdatnosť. Prečo ste sa rozhodli pre taký náročný šport?
Nesúhlasím úplne – 90% v mysli znamená, že potrebujete presvedčenie, ale nie nevyhnutne špičkovú telesnú kondíciu. Potrebujete poznať svoje telo a svoju výdrž. Ja som si vždy hovoril, že potrebujem aspoň 10% rezervu pre prípad krízy – toto je iné ako šprint, kde do toho dáte všetko až do konca. Hoci som dosť telesne trénoval, vždy som bol na konci v oveľa lepšej kondícii ako na začiatku!
Nasledujúca otázka je takmer klišé, ale vaša odpoveď je pre nás veľmi cenná: ak by ste mali dať jeden tip. ktorý by pomohol ľuďom prekonať čokoľvek, či v súkromnom živote alebo v športe, čo by to bolo?
Nastavte všetko čo najväčšmi vo svoj prospech, aby vám zlyhanie mohla spôsobiť len smola – a ak zlyháte, analyzujte, čo sa stalo, a napravte to pred nasledujúcim podujatím. Mojou veľkou chybou pri zlyhaní v Južnom oceáne bolo, že som to dosť nechcel – a teraz chcem dokončiť nedokončené!
Plánujete v súčasnosti nejaké ďalšie aktivity alebo projekty, ktoré by našich čitateľov zaujímali?
Predchádzajúca odpoveď už čosi naznačila. Ale 15 rokov po mojom prvom zlyhaní, po vytvorení nedokončenej záležitosti, ktorá stále potrebuje nejako uzavrieť, musím zvážiť aj ďalšie faktory, všetky rovnako dôležité: moje telo potrebuje regeneráciu, momentálne je v hroznom stave. Po druhé mám novú mladú rodinu, ktorej podporu potrebujem a ktorú chcem nechať bez finančných starostí, ak by sa mi niečo stalo (je to veľmi malá pravdepodobnosť, ale predsa to treba vyriešiť, aby som sa na 100% mohol venovať úlohe predo mnou).
Jimovi touto cestou ešte raz ďakujeme za poskytnutie rozhovoru a prajeme všetko dobré!
Zdroje fotografií: Getty Images, Ocean Rowing Society