Po úspešnom absolvovaní Fakulty matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského pracovala v spoločnosti Symsite Research. V roku 2005 nastúpila na miesto biznis analytika Tatrabanky, kde sa zúčastňovala na viacerých projektoch v rámci banky i mimo nej. Dnes stojí na čele privátneho bankovníctva, tímu, ktorého je dôležitou súčasťou už od roku 2007. Katarína Boledovičová je vydatá a má dve deti.
1. Aké je to byť ženou, ktorá riadi inštitúciu, kde profesne „prevažujú“ muži?
Jednoznačne je to výzva. Avšak ženská intuícia a schopnosť paralelne stíhať viac vecí naraz sú v komplexnom svete výhodou, ktorú následne viem využiť. Mám pocit, že obrovskou výhodou je moja materská skúsenosť. Niekedy je pri množstve vecí potrebná ohromná trpezlivosť, ktorej naučia práve deti. Koniec koncov, každý jedinec chce byť pochválený. Potrebuje len priestor, aby sa mohol ukázať, aby mohol predviesť svoj najlepší výkon. „Manažovanie“ detí je veľmi podobné aj reálnemu manažmentu, iba úlohy a situácie sú iné.
2. Čo je pre vás motívom – inšpiráciou robiť to, čo robíte?
Zaujímaví ľudia, ktorých denne stretávam, klienti, biznis partneri či kolegovia. Všetci z nich sú výnimočné osobnosti. Privátne bankovníctvo nie je len o riaditeľovi, ale práve o tíme, vďaka ktorému môžeme vytvárať najlepšie privátne bankovníctvo na Slovensku. Práve môj tím je pre mňa veľkou inšpiráciou. Rovnako však aj banka ako celok, ktorá posúva hranice bankovníctva vo svete. Je skvelé robiť v inštitúcii, ktorá môže mať ocenenie ako najlepšia vo svete. A tým je aj ocenenie pre naše mobilné bankovníctvo. Práve tu nachádzam inšpirácie, pretože viem, že tvoríme budúcnosť. Podieľanie sa na tvorbe budúcnosti je najlepšou motiváciou.
3. Aký je váš vlastný názor na to, čo sa udialo v roku 2008 vo svetovom finančnom systéme?
Neviem, či názor na pomerne komplexne popísanú udalosť, respektíve zdôvodnenie krízy, môže byť iné. Vždy lakomosť a snaha chcieť stále viac povedie k podobnému výsledku. Aj preto sa krízy vo svete opakujú a budú vznikať. Bola to kríza morálky, len následky boli ekonomické.
4. Myslíte si, že regulácia finančného systému zabráni vytváraniu kríz?
Nemyslím si to. Boli problém vlastné hypotéky alebo túžba ľudí mať lepšie domovy ako tie, na ktoré reálne mali alebo boli schopní splácať? Je možné regulovať morálku?
5. Aký je podľa vás typický profil klienta privátneho bankovníctva?
V zásade konzervatívny, má však očakávanie vyšších výnosov – ak sa pozrieme na investičný profil klienta. Priemerný privátny klient má nad 57 rokov, viac menej už exitoval z aktívneho denného biznisu. V každom prípade má vysoké nároky na službu, ktorú dostáva. Snažíme sa preto neustále zvyšovať kvalitu a rozsah služieb, aby sme boli schopní plniť čo najviac klientských potrieb a požiadaviek v čo najvyššej kvalite.
6. Čo si myslíte, do akej miery je súčasný globálny finančný systém postavený na virtuálnej alebo reálnej hodnote?
Záleží na tom, ako definujete hodnotu. Ak je virtuálna hodnota všetko, čo si nemôžeme reálne chytiť, tak je odpoveďou áno. Na druhej strane, je podľa mňa prirodzené, že sa chcem podieľať na zisku spoločnosti. Kúpim si jej akciu ako podiel na hodnote firmy a dostávam časť zisku vo forme dividendy. Ak to spraví mnoho investorov, pretože niektoré spoločnosti to preferujú, automaticky vyženú cenu akcií nahor.
Skôr si myslím, že problémom je monetárna politika centrálnych bánk. Ich „tlačenie peňazí“ a teda degradovanie slova „hodnota“.
7. Aký je váš názor na pomer ceny trójskej unce v roku 1970 (uvedenej v USD) v závislosti na Brettonwoodskú dohodu verzus dnešnú hodnotu USD k hodnote indexu Dow Jones?
Ostanem pri predchádzajúcej odpovedi. Degradovanie slova „hodnota“. Tak, ako sme si vybrali zlato alebo akciový index, si môžeme vybrať akýkoľvek statok či službu. Odpoveďou je inflácia.
Možné sú dva pohľady. Aktuálne hodnota pomeru DJIA vs. Gold je približne 12,3, teda za 12 uncí viete kúpiť DJI. Ako je vidieť z grafu, v roku 1970 sme boli vyššie (niekde okolo 20), čo znamená, že akcie (merané DJI) sú v cenách zlata lacnejšie. Teda stále je zaujímavé investovať do podnikania (resp. akcií), pretože v pomere k cene je zlata je to stále zaujímavé.
Druhý pohľad je, že zlato v pomere k cenám za podnikanie je drahé a pomer vie vyskočiť tým, že zlato pôjde pri 800 USD za uncu, čo by bola hodnota DJI verzus zlato 20.
8. Ako by podľa vás mal klient vnímať privátneho bankára, s čím by sa mal na neho obracať?
Neexistuje limit: „Toto už privátny bankár nerieši“. Teda ak máme na mysli veci, ktoré sú korektné a legálne. To znamená, že je veľmi dobre, ak sa na bankára obracia so všetkými požiadavkami, ktoré v konečnom dôsledku treba zaplatiť alebo prefinancovať. Vzťah bankára a klienta je založený na vzájomnej dôvere. Klient hľadá odborníka na finančné trhy a prostredníka medzi ním a bankou. Je to osoba, s ktorou rieši všetky svoje záležitosti týkajúce sa banky, financovania či správy svojho majetku. Vzťah privátneho bankára a klienta zavisí aj od toho ako dlho spolupracujú a nie je výnimkou, že tento vzťah možno nazvať priateľským.
9. Často kladenou otázkou je: „Sú finančné prostriedky zárukou šťastného a bezstarostného života, čo si o tom myslíte“?
Šťastie je iba muška zlatá. Určite nie je zárukou. Prostriedky nám však dávajú možnosti realizovať sa, či robiť šťastie iným. To robí prirodzene šťastných aj nás. Preto by som to skôr zhrnula inak. Finančné prostriedky sú len jedným z nástrojov, vďaka ktorým môžeme byť šťastnejší. Určite nie sú zárukou ani podmienkou pre šťastie. Napríklad ja som šťastná, že sú moje deti zdravé a mám prácu, ktorá ma baví.
Niekedy si dostatočne nevážime to, čo máme a pritom možno stačí veľmi málo – mať raz za deň teplé jedlo, každú noc spať a nemať v krajine konflikt. Už toto nás radí medzi päť percent šťastných na svete.
10. Mať čarovný prútik a môcť niečo vo svete zmeniť, na čo by ste sa zamerali, čo by ste zmenili?
Odstránila by som závisť a nenávisť a, naopak, pridala ľuďom lásku, nádej a pozitívne myšlienky. Apropo, nemyslím si, že by ten prútik bol niečo rozprávkové. Verím, že každý z nás môže použiť svoj život ako čarovný prútik.
11. Ako bankár, čo by ste poradili našim čitateľom?
Ako bankár a rovnako investor radím určite diverzifikovať. Rozložiť svoje portfólio do viacerých inštrumentov či sektorov. Rozbiť ho na drobné a byť si istý, že s takto nastavenou stratégiou môžem byť víťaz v každej situácií. Nikto z nás nemá čarovnú guľu a nikto nevie zaručiť, ktoré aktívum bude mať najlepšiu výkonnosť. Ani v podnikaní nikto negarantuje, že nemôže prísť zlé obdobie. Ak však rozložíme svoje portfólio dostatočne, zabezpečíme si prirodzený cashflow.
Vladimír Orth