Kategória: Archív

V priebehu desaťročí sa bábika Barbie stala jednou z najkultovejších hračiek. Zväčša si ju každý predstaví pod prototypom dokonalosti – dlhé blond vlasy, štíhla postava a trendové oblečenie. Táto vízia dokonalej ženy však nadobudla kritiku, nakoľko vzbudzovala priam nedosiahnuteľné ideály poukazujúce na to, že ženské pohlavie musí vyzerať vždy bez ohľadu na okolností perfektne.

Na základe toho vedci začali poukazovať na výskum, ktorý tvrdí, že hra s bábikami Barbie môže u detí zvýšiť výskyt porúch príjmu potravy, informuje portál Daily Record. Dokonca už päťročné deti môžu túžiť po nebezpečne chudej postave, ktorú hračka znázorňuje. Po ostrej kritike prichádza americký výrobca hračiek Mattel s novou kolekciou bábik Barbie, ktoré môžu detí učiť k sebaláske od raného veku.

Prvá bábika s Downovým syndrómom

Bábika Barbie si v priebehu niekoľkých desaťročí prešla niekoľkými zmenami. Avšak aj napriek ním tvorí status popkulturného fenoména, prostredníctvom ktorého Mattel získal najväčší úspech. Podľa štatistík sa každý rok predá týchto ikonických bábik približne 100 za minútu, píše portál Czechcrunch.

Prvýkrát Mattel vytvoril kolekciu bábik so zdravotným postihnutým v roku 2016. Išlo o kolekciu Fashionistas, v ktorej ste si mohli zakúpiť Barbie s protézou nohy, invalidným vozíkom či kožnou chorobou, prostredníctvom ktorej jedinec stráca pigment na koži. Pred pár dňami predstavil novinku v podobe bábiky s Downovým syndrómom. Ide o veľký krok vpred, nakoľko prezentuje nevyliečiteľnú genetickú poruchu. Považuje sa za najčastejšiu genetickú odchýlku spôsobenú poruchou chromozómov. Dôvody jej vzniku zatiaľ nie sú objasnené.

Na základe toho má nová Barbie ružový náhrdelník s troma šípkami smerujúcimi hore, pričom má ísť o predstavenie tretej kópie chromozómu 21, ktorý toto ochorenie spôsobuje.

Lisa McKnigtová, ktorá v spoločnosti pôsobí ako šéfka pre dizajn bábik, tvrdí, že cieľom firmy je umožniť všetkým deťom, aby sa v bábike Barbie videli. Nový model sa teda orientuje konkrétne na deti trpiace s Downovým syndrómom.

Ako uvádza portál Teraz.sk, tvár a telo novej bábiky sú vymodelované tak, aby čo najviac znázorňovali ženu s týmto ochorením. Jej vzrast je nižší, pričom disponuje s okrúhlejšou tvárou, menšími ušami, plochejším nosom a očami mandľového tvaru. Na jej vzniku sa podieľala aj americká Národná spoločnosť Downovho syndrómu, aby presne vystihovala osobu so znázornením ochorením.

„Barbie hrá dôležitú úlohu pri prvých zážitkoch dieťaťa a my sa verne držíme zámeru odstraňovať spoločenské stigmy prostredníctvom hry,“ dodáva McKnigtová. Zároveň prezidentka Národnej spoločnosti Downovho syndrómu Kandi Pickardová vyhlásila, že ide o obrovský krok smerujúci k inklúzii.

Jednou zo zaujímavosti je aj vzor jej šiat, ktorý obsahuje motýle žltej a modrej farby. Ide o symboly spojené s informovaním na tému Downov syndróm. Zároveň jej najnovšia podoba prichádza pred júlovou premiérou veľkofilmu o Barbie. Obsadenie hlavných postáv získali herecké talenty – Margot Robbie a Ryan Gosling.

Výnimku netvorí ani inteligentná Barbie

Rovnako zaujímavý počin predstavila spoločnosť Mattel aj v roku 2015, kedy vytvorila prvú inteligentnú Barbie. Na jej vytvorenie použila umelú inteligenciu, uvádza portál eduworld.sk.

Išlo o bábiku z edície Hello, ktorej úlohou bolo komunikovať s dieťaťom. Síce o podobnú vec sa v minulosti snažili aj iné hračky, táto Barbie dokázala viesť plnohodnotný rozhovor na rôzne témy. Dokázala viesť viac ako 8 000 dialógov na témy, o ktorých tvorcovia predpokladali, že by pre maloletých mohli byť zaujímavé. Zároveň jej úlohou bolo aj pamäť si konverzácie, ktoré s dieťaťom už viedlo.

Princíp komunikácie zabezpečila spoločnosť ToyTalk, ktorá pre Mattel vytvorila systém umelej inteligencie určený pre uvedenú bábiku. Na krku mala náhrdelník, v ktorom bol zavedený mikrofón, pričom jej spona na opasku slúžila ako spúšťač nahrávania. V tele mala zabudovaný wi-fi modul, ktorý sa po spustení tlačidla aktivoval a umožnil prostredníctvom internetu presunúť nahrávané rozhovory do cloudu, čo následne pomohlo vyhľadať správne reakcie v rámci konverzácie. Išlo však o hračku so slabou umelou inteligenciou, nakoľko bola schopná sa učiť len v okruhu tém, na ktoré bola navrhnutá.

Portál podnikam.sk upriamuje pozornosť aj na bábiky Barbie, ktoré zahŕňajú rôzne rasy či typy postáv. Na základe toho ide o realistickejšie zobrazenie bežných typov žien a dievčat, ktoré môže dieťa stretnúť na ulici.

Ak máte čo do činenia s vysokou úrovňou stresu alebo úzkosti, existuje niekoľko typov dýchacích techník, ktoré vám môžu pomôcť cítiť sa pokojnejšie a uvoľnenejšie.

Dychové cvičenia vám nemusia zabrať veľa času z vášho dňa. Je to len o tom, že si vyhradíte čas, aby ste venovali pozornosť svojmu dýchaniu.

Tu je niekoľko nápadov, ako začať:

• Začnite len s 5 minútami denne a zvyšujte svoj čas, keď už bude cvičenie jednoduchšie a pohodlnejšie.
• Ak sa vám 5 minút zdá príliš dlhých, začnite len 2 minútami.
• Cvičte viackrát denne. Naplánujte si stanovené časy alebo cvičte vedomé dýchanie, keď cítite potrebu.

Čítajte ďalej a dozviete sa o niekoľkých dychových cvičeniach a postupom – ako na to.

1. Dýchanie so zovretými perami

Táto jednoduchá dýchacia technika vás núti spomaliť tempo dýchania tým, že pri každom nádychu a výdychu vynaložíte zámerné úsilie.

Dýchanie so zovretými perami môžete trénovať kedykoľvek.

Môže byť obzvlášť užitočné pri činnostiach, ako je zdvíhanie vecí alebo chodenie po schodoch.

Cvičte používanie tohto dýchania 4 až 5-krát denne.

Ako na to:

1. Uvoľnite krk a ramená.
2. Držte ústa zatvorené a pomaly sa nadýchnite nosom na 2 impulzy.
3. Našpúľte pery akoby ste chceli pískať.
4. Pomaly vydýchnite fúkaním vzduchu cez zovreté pery (počítajte do 4).

2. Bránicové dýchanie

Bráničné dýchanie (aka brušné dýchanie) je najefektívnejšie svalové dýchanie a môže vám pomôcť správne používať vašu bránicu.

Môže tiež pomôcť znížiť stres a pomôcť pri problémoch súvisiacich s poruchami príjmu potravy, zápchou, vysokým krvným tlakom, epizódami migrény a inými zdravotnými stavmi.

Cvičte bránicové dýchanie 5 až 10 minút 3 až 4-krát denne.

Keď začnete, môžete sa cítiť unavení, ale postupom času by sa technika mala zjednodušiť a mala by pôsobiť prirodzenejšie.

Ako na to:

1. Ľahnite si na chrbát s mierne pokrčenými kolenami a hlavou na vankúši. Na oporu si môžete pod kolená položiť vankúš.
2. Položte jednu ruku na hornú časť hrudníka a jednu ruku pod hrudný kôš, čo vám umožní cítiť pohyb bránice.
3. Pomaly sa nadýchnite nosom a precíťte, ako vám žalúdok tlačí do ruky. 
4. Vydýchnite pomocou zovretých pier, pričom sťahujte brušné svaly a hornú ruku držte úplne nehybnú.

Na sťaženie cviku si môžete položiť knihu na brucho.

Keď sa naučíte, ako robiť brušné dýchanie v ľahu, môžete zvýšiť obťažnosť tým, že to vyskúšate v sede na stoličke.

Techniku si potom môžete precvičiť pri vykonávaní každodenných činností.

3. Technika zamerania dychu

Vyberte si kľúčové slovo, ktoré vo vás vyvolá úsmev, uvoľnenie alebo je jednoducho neutrálne.

Môže to byť akékoľvek slovo, ktoré vám vyhovuje, aby ste sa naň zamerali a zopakovali si ho počas cvičenia.

Začnite s 10-minútovým sedením a postupne zvyšujte trvanie, kým vaše sedenia nebudú trvať najmenej 20 minút.

Ako na to:

1. Posaďte sa alebo si ľahnite na pohodlné miesto.
2. Preneste svoje vedomie dychom bez toho, aby ste sa snažili zmeniť spôsob, akým dýchate.
3. Niekoľkokrát vystriedajte normálny a hlboký nádych.

Všímajte si akékoľvek rozdiely medzi normálnym a hlbokým dýchaním.

Všimnite si, ako sa vám pri hlbokých nádychoch rozširuje brucho a aké je plytké dýchanie v porovnaní s hlbokým dýchaním.

Precvičujte si hlboké dýchanie niekoľko minút.

Položte jednu ruku pod pupok, brucho držte uvoľnené a všimnite si, ako sa pri každom nádychu dvíha a pri výdychu klesá.

Pri každom výdychu si nahlas povzdychnite.

Začnite nácvik sústredenia dychu kombináciou tohto hlbokého dýchania s predstavivosťou a sústredením na slovo alebo frázu, ktorá podporí relaxáciu.

Môžete si predstaviť, že vzduch, ktorý vdychujete, prináša do vášho tela vlny pokoja a pokoja.

4. Leví dych

Leví dych je energizujúca jogová dychová prax, o ktorej sa hovorí, že zmierňuje napätie vo vašej hrudi a tvári.

V joge je tiež známy ako Lion’s Pose alebo Simhasana v sanskrte.

Ako na to:

1. Posaďte sa do pohodlnej polohy. Môžete si sadnúť na päty alebo si prekrížiť nohy.
2. Zatlačte dlane na kolená s prstami široko roztiahnutými.
3. Zhlboka sa nadýchnite nosom a doširoka otvorte oči.
4. Zároveň doširoka otvorte ústa a vyplazte jazyk, pričom špičku posuňte smerom k brade.
5. Pri výdychu ústami stiahnite svaly v prednej časti hrdla tak, že vydáte dlhý zvuk „haaa“.

Vykonajte tento nádych 2 až 3 krát a opakujte niekoľko krát denne.

Keď v marci milióny ľudí po celom svete museli pracovať z domu, v dôsledku zmiernenia šírenia koronavírusu, zamestnávateľom sa podaril husársky kúsok. Zamestnanci si so sebou odniesli aj „firemnú“ kultúru. Mnohí si zvykli na virtuálne stretávanie sa s kolegami. Avšak to, čo by sa mohlo zdať ako pohodlná zmena, prináša so sebou aj určité riziká.

Toxická pracovná kultúra

Pracovná kultúra zahŕňa rôzne aspekty, ako napríklad spôsob komunikácie, tímovú spoluprácu, manažment, podporu zamestnancov a vzájomné vzťahy. „Ak pracujete v korporácii, ktorá je charakteristická nezdvorilosťou či agresivitou, tak takéto správanie a kultúra nezostanú len v budove,“ hovorí profesorka manažmentu na Villanovskej univerzite Manuela Priesemuth.

Zámerne sabotovanie kolegov, ohováranie či pätolizačstvo. Ľudia sa všemožnými spôsobmi snažia získať pozornosť ich šéfa. V niektorých prípadoch konflikt eskaluje k podaniu výpovede. Na druhej strane sa toxicita môže prejavovať aj na vyšších pozíciách. Osoba s s nejakou formou moci, ako napríklad manažér, ju použije na šikanu. Výsledkom je psychická ujma.

Teda toxické pracovisko je akékoľvek prostredie, v ktorom môže mať pracovná kultúra deštruktívny vplyv na emocionálne zdravie a výkon zamestnancov. Správanie nadriadených alebo kolegov je v rozpore s „duchom“ firmy.

Kancelárske klebety majú novú podobu

S nástupom práce z domu a rastúcim využívaním online komunikácie sa zmenili aj spôsoby šírenia klebiet. Zatiaľ čo kedysi sa šírili medzi zamestnancami pri káve alebo počas prestávky, dnes sa mnohé z nich objavujú v online priestore.

Virtuálne rozhovory a diskusie na platformách ako Slack, Teams alebo Zoom sú byť miestom, kde sa šíria klebety a negatívna energia. Počas školenia alebo online porady zamestnanci komunikujú vo vedľajších konverzáciách alebo prostredníctvom textových správ. Komentujú vystupovanie nadriadeného alebo prednášajúceho, napríklad : „Ten chlap netuší, o čom hovorí“.

Paradoxne existujú prípady, keď ľudia nevnímajú klebety ako negatívum. Podľa ich názoru ide o spôsob, ako sa môžu zamestnanci dozvedieť o „zákulisných informáciách“, ktoré zvyšujú transparentnosť firmy. Navyše pätolizačstvo považujú za spoločenský zvyk, ktorý môže pomôcť zmierniť napäté situácie počas pracovného dňa.

Pocit vyhorenia

Nedávny prieskum ukázal, že až šesťdesiatosem percent ľudí trpí syndrómom vyhorenia. Dôvodom je takzvaný home office. Dôvody sú rôzne – od obáv z možnej straty zamestnania až po narastajúci stres a napätie v domácnosti či v práci. Tieto faktory môžu viesť k negatívnym interakciám medzi kolegami, ako sú neprofesionálne kritické názory alebo vynechanie kolegov z rozhodovacieho procesu.

Dokonca podľa jednej štúdie (o ktorej sme vás informovali pred dvomi rokmi) digitalizácia práce zvyšuje emočné vyčerpanie asi o 15 percent. Preto sú dôležité kvalitné vzťahy medzi zamestnancami a manažérmi, pretože môžu znížiť emočné vyčerpanie až o 11 percent.

Príznaky toxického pracoviska

• Toxické pracoviská majú tendenciu mať autoritársky typ vedenia, kde každý, kto vyjadrí iný názor, môže byť označený za „problém. V dôsledku čoho sa bojíte podeliť o svoje názory, nápady a myšlienky.
• Je náročné robiť svoju prácu dobre, keď nedostávate potrebné a konkrétne informácie o úlohách – alebo v horšom prípade dostávate protichodné pokyny.
• Nesprávna rovnováha medzi pracovným a súkromným životom môže negatívne ovplyvniť spokojnosť so zamestnaním. Teda, nemali by sme prijímať služobné hovory, správy, e-maily počas sviatkov, dní voľna alebo po zmene.
• Manažéri majú často nerealistické očakávania – povedzme, pokiaľ ide o množstvo práce, ktorú dokážete zvládnuť naraz, alebo čas, ktorý potrebujete na jej dokončenie

Bohužiaľ, práca na diaľku priniesla nové problémy na pracovisku. Šikana, pätolizačstvo či klebety sa stali bežnou praxou. Za obrazovkami a v súkromných konverzáciách sa cítime bezpečnejšie. Utužujeme vzťahy netradičnými spoločenskými jazykmi, aj za cenu straty kolegu. Hoci online priestor ponúka mnoho benefitov, tak prináša aj určité riziká. Faktom zostáva, že v online priestore sa negativita šíri rýchlejšie.

Tento týždeň vám prinášame výber 10 skvelých filmov s riečnou tematikou. V druhej časti pokračujeme piatimi filmami z rokov 1973 až 2015.

Desať skvelých riečnych filmov – DRUHÁ ČASŤ

A River Called Titas (1973)

réžia: Ritwik Ghatak

Tento film reštaurovali v roku 2010 s prispením Nadácie svetovej kinematografie Martina Scorseseho. Unikátna zmes dokumentárneho realizmu a veľmi emotívnej melodrámy je dobrým príkladom charakteristicky konfrontujúcej tvorby indického režiséra Ritwika Ghataka. Pracoval s odlišnými štylistickými prostriedkami než krajan Satyajit Ray, ale takisto si zaslúži miesto v panteóne indického filmu. A River Called Titas sa sústreďuje na ženy na najspodnejších priečkach spoločenského rebríčka v chudobných rybárskych komunitách, najmä na tie, ktoré postihlo skoré ovdovenie.

Dej zahŕňa až halucinačné nápory nešťastia, no Ghatakov štýl nenecháva na pochybách, že je empatický voči trpiacim. Zatiaľ čo Renoirova snímka The River (nájdete v prvej časti) využíva pokles a nárast hladiny rieky ako obraz aspoň určitej istoty v ľudskom živote, Ghatak neposkytuje takúto záruku. Jeho rieka záhadne vysychá. Pre rybárov sú to zlé správy a vrtošivosť prírody je metaforou šance na sociálnu zmenu, akokoľvek nepravdepodobná sa môže zdať.

A River Runs Through It (1992)

réžia: Robert Redford

Zdatný muškár dokáže čítať rieku, ryby a počasie, aby mohol konať v dokonalom súlade so všetkým. Čiastočne autobiografická novela A River Runs Through It amerického spisovateľa Normana Macleana z roku 1976 šíri posolstvo, že ktokoľvek, kto si vycibrí tieto pohyby, bude viesť dobrý život. Vo filme však rodinná dráma zasadená v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia vo vidieckej Montane naznačuje, že kvality muškára sa dajú premrhať, rovnako ako sa dajú naučiť.

Craig Sheffer dostal úlohu brata, ktorý hovorí len tie správne veci a je trocha nudný, kým mladý Brad Pitt je neodolateľný fešák, otravný básnik muškárstva. Dramatické vyvrcholenie filmu nie je prekvapením, keď však režisér Robert Redford sám číta Macleanovu priezračnú prózu a kamera Philippa Rousselota zachytáva magickú hodinku na rieke Big Blackfoot, všetko je v harmónii so svetom.

The Host (2006)

réžia: Bong Joon-ho

Režisér Bong Joon-ho z Kórejskej republiky sa už pred oscarovým triumfom s Parazitom (2019) presunul z artovej kinematografie k snímkam prijateľnejším pre multiplexy. V roku 2006 nakrútil inteligentný prírastok do žánra monster-movie. Rieka Han, ktorá tečie cez Soul, je impozantná a šokuje, keď sa z jej oceľovo šedých hlbín vynorí lietajúce, skákajúce, plávajúce a školáčky požierajúce hybridné monštrum. Vzniklo po úniku chemikálií z tajného laboratória financovaného USA.

Na prvý pohľad ide o upozornenie na ekologickú obozretnosť a možno aj o otázku závislosti Kórejskej republiky na podpore USA. Operácia na opätovné získanie kontroly nad riekou však zároveň poukazuje na autoritársku minulosť krajiny, ktorá bola len niekoľko dekád dozadu pod vojenskou vládou. Bong Joon-ho tak ako v Parazitovi spochybňuje zaužívanú spoločenskú hierarchiu. Otec – povaľač a brat – aktivista zohrávajú nemenej dôležitú rolu v boji proti slizkému predátorovi ako sestra – šampiónka v lukostreľbe, kórejskom národnom športe. Nie je to iba monster-movie, z rieky sa vynára dráma národného významu.

The Host (2006). Zdroj: screenshot, YouTube

Still Life (2006)

réžia: Ťia Čang-kche

Režisér Ťia Čang-kche si vyslúžil medzinárodné uznanie za dramatizujúce prvky v dokumentaristickom svedectve o epochálnych sociálnych zmenách v Číne na začiatku 21. storočia. Na festivale v Benátkach získal Zlatého leva. Ukazuje ľudí, ktorých životy sa v okamihu zmenili budovaním priehrad Three Gorges Dam, obrovského infraštruktúrneho projektu odzrkadľujúceho moc a ambície štátu.

Postavením každej kaskády stúpa na úseku voda, ničí celé komunity a obyvatelia sa musia sťahovať. Má to nešťastné dôsledky pre jednotlivcov, v tomto prípade pre bývalých partnerov, ktorých olúpia, keď sa snažia nájsť jeden druhého. Ako už názov napovedá, Ťia Čang-kche zachytáva moment v čase, pohybuje sa po polozničených mestách, ktoré sa čoskoro nadobro stratia pod vodou. Dielo je hodnotné ako vizuálny dokument, hoci nenapĺňa kritériá melodrámy. Protagonisti sa musia rozhodnúť, čo môžu zanechať a čo si môžu vziať so sebou v tomto traumatizujúcom období národného prerodu. (Záber z filmu je na titulnej fotografii.)

Embrace of the Serpent (2015)

réžia: Ciro Guerra

Oceňovaná kolumbijská snímka ponúka komplexný pohľad na objavovanie Amazónie a katastrofický dopad na domorodé kultúry. Dej sa strieda medzi rokmi 1909 a 1941 a medzi príbehmi dvoch cudzincov. Obaja pátrajú po bájnej vzácnej rastline, ktorá má údajne zázračné liečivé účinky. Pripomína, ako sa Amazónia stala objektom fascinácie západných akademikov a ako zároveň bavlnoví magnáti a potulní duchovní priniesli utrpenie nevinným pôvodným kmeňom.

Nádherná čiernobiela kamera zvýrazňuje každú vlnku a vytvára obraz sviežej prírody, do ktorej prišla veľká neprávosť. V oboch dejových linkách nám hĺbavý šaman zdôrazňuje, že rieka je východiskom k tajným prírodným halucinogénom, ktoré niektorým (nie všetkým) návštevníkom umožnia nahliadnuť do skrytých právd stvorenia. Títo návštevníci vyplienili krajinu a my o nej nevieme ani polovicu.

Embrace of the Serpent (2015). Zdroj: screenshot, YouTube

Zdroje: voľne preložené z bfi.org.uk

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube

Tento týždeň vám prinášame výber 10 skvelých filmov s riečnou tematikou. V prvej časti sa pozrieme na päť filmov z rokov 1951 až 1972.

Desať skvelých riečnych filmov – PRVÁ ČASŤ

The River (1951)

réžia: Jean Renoir

Francúzsky režisér Jean Renoir utiekol do USA z vojnou zmietanej Európy, no jeho začiatky v Hollywoode neboli jednoduché. Posun nastal, keď spojil sily s losangeleským kvetinárom a neskôr producentom Kennethom McEldowneyom. Rozhodol sa nakrútiť rafinovanú adaptáciu spomienok anglickej spisovateľky Rumer Goddenovej na vyrastanie v koloniálnej Indii.

Prvýkrát sa v Indii natáčalo kamerami Technicolor a film sa vyznačuje dokumentárnym štýlom, ktorý zachytáva životy ľudí v povodiach riek v Západnom Bengálsku. Žiarlivosť a túžba, narodenie a smrť, úbytok a prúdenie rieky citlivými očami tínedžerky Patricie Waltersovej nám pomáhajú pochopiť širšie súvislosti života. Údajne to bola Renoirova najobľúbenejšia snímka.

Bend of the River (1952)

réžia: Anthony Mann

Anthony Mann v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia pre viacero štúdií nakrútil westerny, ktoré patria k najobľúbenejším u mnohých fanúšikov tohto žánra. Jedným z prvých bol Bend of the River v hlavnej úlohe s Jamesom Stewartom, ktorý stvárnil typického protagonistu – bývalý odpadlík a pištoľník so snahou o návrat do slušnej spoločnosti. Mann prepája jeho príbeh s históriou ľudí z frontieru, ktorí sa chcú usadiť na severozápadnom pobreží Tichého oceánu.

Riečne údolia lemujú cestu Stewarta a jeho dostavníka s osadníkmi z Missouri do Oregonu. Stúpajú proti prúdu rieky Columbia a nájdu nové pastviny v horách. Napriek útokom zo strany domorodcov sa im darí až do momentu, keď zlatá horúčka premení miestnu ekonomiku na chaos plný chamtivosti. Stewart sa musí spoliehať na svoje špeciálne schopnosti a zároveň si musí dávať pozor, aby si neznepriatelil mierumilovných farmárov, ktorí nevedia, aký zlý naozaj je. Fascinujúci portrét Ameriky v päťdesiatych rokoch devätnásteho storočia je natočený na reálnych miestach.

Wild River (1960)

réžia: Elia Kazan

River, dokumentárny film z roku 2021, je skeptický z pohľadu významu priehrad. Tie podľa neho filtrujú hodnotné sedimenty z vody. Dráma Wild River z roku 1960 zastáva opačný názor. Začína sa hrôzostrašnými zábermi na povodne na rieke Tennessee, ktoré v tridsiatych rokoch minulého storočia priniesli smrť a spúšť. Do toho vstupujú úrady s právomocou vykúpiť pôdu, ktorá bude po vybudovaní priehrady a skrotení rieky zaplavená. Úradník (Montgomery Clift) musí presvedčiť neoblomnú starousadlíčku (Jo Van Fleetová), tá však nemieni opustiť svoj ostrovný domov kvôli žiadnej vláde.

Výrazne pretvoriť krajinu sa môže ukázať jednoduchšie, ako vyhrať nad jednou zaťatou individualistkou, hoci jej hodnoty (práca robotníkov tmavej pleti na jej pozemkoch je takmer otroctvom) sú toxickou pripomienkou zašlých čias. Režisér Elia Kazan vyzdvihuje pozitívnu intervenciu, no Cliftovej dobráckej postave sa nedarí vplývať na emócie majiteľov pôdy a súvisiacu schopnosť vnímať možnosti ekonomické využitia. Je to tvrdý a zaujímavý súboj.

Wild River (1960). Zdroj: screenshot, YouTube

Aguirre, hnev Boží (1972)

réžia: Werner Herzog

Španielski dobyvatelia v Peru v šesťdesiatych rokoch šestnásteho storočia putujú proti prúdu Amazonky a hľadajú Eldorádo, bájnu zem v Južnej Amerike oplývajúcu zlatom. Ich túžba po finančnej odmene a sláve v domovine sa konfrontuje s náročnými podmienkami rieky a otrávenými šípkami lokálnych kmeňov. Ide o prvú spoluprácu režiséra Wernera Herzoga a herca Klausa Kinského (na titulnej fotografii).

Je to historická dráma s filozofickou esenciou, skutočné osoby v príbehu, ktorý opisuje márny pokus človeka vlastniť každý strom a každú kvapku vody. Zatiaľ čo rieka v Coppolovom filme Apocalypse Now je jednoznačne vo Vietname, táto rieka predstavuje všetky rieky. Čím sú vyhliadky Aguirreho expedície horšie, tým viac narastá jeho sebaklam. Vyhlási nezávislosť od koloniálnych vodcov a sám seba korunuje za cisára Nového Španielska. Kamera krúži okolo jeho poničenej plte vo víre egomaniackych preludov, odkiaľ niet úniku.

Deliverance (1972)

réžia: John Boorman

Opäť tu máme obrovský projekt priehrady na juhu USA, no bez ohľadu na to, aké benefity môže priniesť obyvateľstvu, tentoraz ohrozuje aj voľnočasové aktivity štvorice príslušníkov strednej triedy bielej pleti z Atlanty. Kvarteto sa rozhodne pre splav fiktívnej rieky Cahulawassee, kým ju nepohltí pokrok. Pre týchto štyroch mužov je všetko o konzume, zážitok na rieke je produkt, ktorý si treba užiť. Už menej to platí pre miestnych obyvateľov na okraji spoločnosti. Priehrada pre nich symbolizuje politiku nejakej vzdialenej vlády a môže im zničiť beztak biedne živobytie.

Útok domácich na votrelcov je taký zúrivý, že znesie kritériá hororového filmu. Osudy postáv hereckých hviezd Burta Reynoldsa a Jona Voighta sa ocitnú v ohrození. Dnes by už takáto snímka nemohla vzniknúť, nielen pre nebezpečenstvo na divokej vode, ktorému boli herci vystavení, ale aj pre nepríjemné morálne poučenie našich „hrdinov”.

Deliverance (1972). Zdroj: screenshot, YouTube

Zdroje: voľne preložené z bfi.org.uk

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube

Po viac ako 30 rokoch vývoja sa umelá inteligencia stala súčasťou modernej spoločnosti. Už po krátkom čase sa o nej vedú búrlivé debaty, ktoré v mnohých prípadoch sprevádzajú obavy.

Kým pre jednu skupinu ľudí ide o užitočný nástroj uľahčujúci všednú prácu, mnohí sa obávajú o svoje pracovné miesta. Strach z nahradenia sprevádza najmä kreatívcov či novinárov. Rovnako sa diskutuje aj o písaní seminárnych prác, keďže svoje využitie našla aj u študentov.

Máme sa čoho obávať?

Ako sme písali v našom predošlom článku, jedna zo štúdií prináša znepokojivé výsledky najmä pre Ameriku a Európu. Vyplýva z nej, že približne štvrtinu pracovných miest môže prevziať umelá inteligencia. Dobrou správou však je, že z dlhodobého hľadiska by mohla zvýšiť hrubý domáci produkt o približne sedem percent.

O vážne ovplyvnenie pôjde najmä v administratívnych pozíciách, pričom má ísť až o 44 %. Výnimku netvoria ani právnické profesie. Pokiaľ ide o médiá, jej hlavnou úlohou bude zhromažďovanie a prezentovanie informácií. Danú skutočnosť potvrdil aj šéf nemeckej mediálnej skupiny Axel Springer Mathias Döpfner, informujú Hospodárske noviny. Podľa jeho slov však odhaľovanie „skutočných motívov“ zostane naďalej náplňou novinárskej pozície.

Portál aktuality.sk dodáva, že tento druh lacnej pracovnej sily poteší najmä majiteľov firiem. Na základe jej pôsobenia by sa vyhli vysokým nákladom, ktoré pokrývajú ich zamestnancov.

Dôležitosť sebarealizácie

V marci tohto roku americká spoločnosť Goldman Sachs zverejnila správu poukazujúcu na to, že AI môže nahradiť ekvivalent 300 miliónov pracovných miest na plný úväzok, píše portál BBC. Zároveň v minuloročnom globálnom prieskume ohľadom pracovnej sily takmer tretina respondentov uviedla, že sa obáva, že ich pozícia bude o pár rokov nahradená novými technológiami.

Kariérni koučovia a odborníci na ľudské zdroje poukazujú na opodstatnenie úzkosti, avšak zamestnanci sa musia naďalej sústrediť na to, čo môžu kontrolovať. Na základe toho by mali investovať do sebarealizácie, ktorá im môže pomôcť, ako pracovať popri novým technológiám.

„Vzdelávanie a školenia sú kľúčové pre zamestnancov, aby sa dozvedeli o AI, či o tom, ako môžu rozvíjať nové zručnosti. Namiesto toho, aby sa zamestnanci vyhýbali AI, mali by plánovať, ako ju prijať,“ dodáva pre BBC Scott Likens pôsobiaci v poradenskej spoločnosti PwC.

Treba si uvedomiť aj to, že automatizácia tu bola už v minulosti. V súčasnosti mnoho pracovníkov zastáva pozície, ktoré pred niekoľkými rokmi neexistovali.

Prehnané obavy

Síce určitá miera úzkosti je podľa odborníkov na mieste, nedávne výskumy poukazujú na to, že obavy ľudí, že roboty im vezmú pracovné miesto, sú do určitej miery prehnané.

Výskum z novembra minulého roka, ktorý sa realizoval na Univerzite Brighama Younga v Utahu v USA, tvrdí, že mnoho ľudí nesprávne vníma rýchlosť, akou automatizačné nástroje preberajú moc. Zo zistených údajov vyplýva, že približne 14 % respondentov uviedlo, že ich pracovný výkon nahradil robot. Avšak aj u tejto skupiny pracovníkov boli ich odhady ďaleko za realitou.

Vedúca oddelenia poradenských služieb pre ľudí EY, Stefanie Coleman, zároveň poukazuje na to, že by sme v budúcnosti nemali očakávať „binárnosť“ pracovnej sily. Pod týmto tvrdením si môžeme predstaviť aj to, že vždy bude musieť existovať kombinácia ľudí a robotov.

„Ľudia budú vždy zohrávať úlohu v podnikaní vykonávaním dôležitej práce, ktorú roboty nedokážu. Tento druh práce si zvyčajne vyžaduje vrodené ľudské vlastnosti, ako je budovanie vzťahov, kreativita a emocionálna inteligencia,“ dodáva Coleman.

Dočasný zákaz umelej inteligencie

Taliansko dočasne zablokovalo funkciu umelej inteligencie v podobe ChatGPT. V tomto prípade však nešlo o strach zo straty zamestnania. Ako píše portál Euractiv, taliansky úrad na ochranu osobných údajov začal vyšetrovanie spoločnosti OpenAI. Predmetom vyšetrovania bolo nielen porušovanie smernice GDPR, ale aj nedostatočné overovanie veku používateľov.

Služba má byť na území Talianska nedostupná dovtedy, pokiaľ OpenAI nezačne správne uplatňovať európsky právny rámec ochrany osobných údajov.

„Ak chce OpenAI a iné firmy ponúkať tieto chatboty a súvisiace služby v EÚ, musia zabezpečiť, aby boli v súlade nielen s GDPR, ale aj inými relevantnými zákonmi,“ vysvetľuje analytik Daniel Laufer, ktorý pôsobí v neziskovej organizácii Access Now. Pokiaľ dané pokyny nebudú rešpektovať, hrozia im pokuty a ďalšie následky.

Dezinformácie sú výrazným nebezpečenstvom pre spoločnosť, najmä ak sa šíria v časoch pandémie alebo vojny. Síce sa čoraz viac hovorí o disponovaní mediálnou gramotnosťou, kritické myslenie zohráva rovnako dôležitú úlohu.

Na základe toho vznikajú rôzne aktivity pre stredoškolákov, nakoľko sa v slovenských školách doposiaľ nevyučuje vedecká a mediálna gramotnosť. Jednou z nich je Olympiáda kritického myslenia, ktorá žiakom ponúka rozšíriť ich argumentačné zručnosti či čitateľskú gramotnosť.

Výnimku netvoria ani vzdelaní ľudia

Ako sme uviedli v našom predošlom článku, podľa dát prieskumu GLOBSEC konšpiráciám verí až 56 % Slovákov zúčastnených daného výskumu. V porovnaní s Českou republikou ide o dvojnásobne väčšie číslo.

Podľa Kataríny Klingovej, ktorá pôsobí ako senior analytička v organizácii GLOBSEC, sú Slováci náchylní k dezinformáciám najmä preto, že na území našej krajiny máme aktívnych bývalých politických predstaviteľov šíriacich rôzne hoaxy a konšpirácie, píše portál eduworld.sk. Výnimku netvoria ani extrémistické strany v parlamente či fiktívne účty na sociálnej sieti Facebook.

Vo väčšine prípadoch považujeme za ľudí náchylných ku konšpiráciám jedincov s nižším vzdelaním, avšak aj opak môže byť pravdou. The Guardian informuje, že niektoré prieskumy poukazujú na to, že ľudia s vyšším vzdelaním sú rovnako náchylní k dezinformáciám. Stojí za tým fakt, že mnoho konšpiračných teórií je navrhnutých tak, aby sa hrali so zaujatosťou nášho mozgu.

Zároveň môžu našej mysli ponúknuť verziu, ktorá niekoho viní za odohrávajúcu sa krízu. Na základe toho mnoho ľudí verí, že konkrétni ľudia alebo organizácie naplánovali nejakú katastrofu pre svoj vlastný profit.

„Tieto falošné správy a dezinformácie sú vystavané tak, aby vzbudzovali strach, odpor i nenávisť. Síce si myslíme, že sme racionálne tvory, ale nie je tomu celkom tak. Najskôr prežijeme nejakú emóciu toho, čo sa dozvieme, a až potom si spätne zracionalizujeme, či ide o pravdu. Zároveň sa tvárime, že sme sa rozhodli na základe faktov,“ približuje túto problematiku pre eduworld.sk Peter Jančárik z OZ Konšpirátori.

Úzkosť prepojená s konšpiráciami

Ako sme si už mohli všimnúť, mnoho konšpiračných teórií nastáva v krízovom období. Jedným z príkladov je covidová pandémia, počas ktorej sme im začali venovať väčšiu pozornosť. Za konšpiráciu môžeme však považovať aj správu o konci sveta, ktorý mal nastať v roku 2012.

The Guardian píše, že mnoho psychologických štúdií poukazuje na to, že existuje vyššia pravdepodobnosť, že ľudia prepadnú konšpiračným teóriám, keď pociťujú úzkosť. Avšak to, či jednotlivec prepadne poplašným správam závisí aj od toho, akým štýlom myslenia disponuje.

Pokiaľ niekto premýšľa viac intuitívne, nie je na tom nič zlé. Existuje však riziko, že jedinec môže robiť príliš rýchle závery v oblastiach, v ktorých je jeho úsudok slabšie rafinovaný. Z toho vyplýva, že táto tendencia myslenia je viac náchylná veriť konšpiráciám.

Prvým krokom, ako tomu zabrániť, je sebauvedomenie. Odporúča sa nájsť proaktívne spôsoby pomáhajúce sa vyrovnať so stresom zo znepokojujúcich spoločenských udalostí. Pokiaľ sa jedinec dostáva k informáciám prostredníctvom sociálnych sietí, dôraz sa kladie aj na fotografie a videá uverejnené pri jednotlivých správach. Aj preto je dôležité sa zamyslieť nad tým, či sú vytrhnuté z kontextu alebo upravené vo Photoshope.

Portál Euractiv zároveň odporúča čerpať údaje z overených zdrojov, ako sú napríklad poznatky z kvalitného vedeckého experimentu. Okrem toho by sa ľudia mali stať viac intelektuálne pokornejšími, čo znamená, že nemusia mať názor hneď na všetko. Odporúča sa si nechať viac času na vypočutie viacerých názorov.

Boj proti dezinformáciám už pred pandémiou

V časoch pandémie sa sociálne siete podrobili prísnejšej regulácii, nakoľko sa prostredníctvom nich šírili rôzne hoaxy a dezinformácie. Avšak aj v súčasnosti môžeme virtuálny priestor spájať s týmto druhom informácií, nakoľko sa prostredníctvom neho názory šíria ľahšie.

Európska komisia už počas roku 2018 zaviedla Kódex postupov pre online platformy, inzerentov a ďalších kľúčových aktérov. Na základe toho sa zaviazali, že budú zlepšovať svoje politiky týkajúce sa online prostredia. Výnimku netvoril ani boj proti dezinformáciám.

Medzi podpísané strany patria online platformy ako Facebook, Google či Twitter. Neskôr sa k ním pripojila počítačová firma Microsoft či čoraz viac obľúbená sociálna sieť TikTok.

V ohrození viacero druhov goríl

Týchto 16 druhov zvierat môže do konca nasledujúceho desaťročia vyhynúť.  Niektoré z nich sme spomenuli už v prvej časti. Podobne ako pri predchádzajúcich je v problémoch aj viacero druhov goríl. Napriek súčasným katastrofálnym vyhliadkam by však tieto gorily mohli existovať dlhšie. Ich bratranci, horské gorily, majú za sebou niekoľko úspešných príbehov úsilia o ochranu, ako uviedla spoločnosť Inverse v roku 2018. Ich počet vzrástol z 240 jedincov v roku 1967 na 604 v roku 2018.

The cross river gorila (Gorilla gorilla diehli)

Odlesňovanie pre využitie dreva poľnohospodárstvo a výruby. Problémy, ku ktorým sa pridáva ešte aj pytliactvo. Ako tieto gorily odlíšime? Sú podobné gorile západnej nížinnej, ale majú jemné jedinečné rozdiely v lebkách a zuboch. Druh plachý voči ľuďom je ťažké vystopovať, ale odhady ukazujú, že vo voľnej prírode ich zostalo asi 200-300. Ochranári monitorujú populácie, zvyšujú environmentálnu výchovu a vykonávajú výskum na lepšiu ochranu týchto goríl.

Gorila nížinná východná (Gorilla beringei graueri)

Občianske nepokoje v Konžskej demokratickej republike sú jedným z dôvodov ohrozenia goríl nížinných. V priebehu rokov si ničenie biotopov, pytliactvo a nelegálna ťažba vyžiadali svoju daň. Ide o najväčší poddruh gorily s „podsaditým telom, veľkými rukami a krátkou papuľou,“ uvádza WWF.

Presné sčítanie týchto goríl nebolo možné kvôli násiliu v ich regióne. Odhaduje sa však, že populácia v 90. rokoch klesla o viac ako polovicu, čo bolo takmer 17 000 jedincov. Najväčšia chránená populácia týchto goríl žije v národnom parku Kahuzi-Biega, ktorý sa nachádza na východe Konžskej demokratickej republiky. Nelegálna ťažba a pytliactvo v parku ohrozujú aj obyvateľstvo, ale ochranárske organizácie a zamestnanci parku pracujú na tom, aby znovu získali kontrolu nad krajinou.

Gorila nížinná západná  (Gorilla gorilla gorilla)

Tento druh ohrozuje nielen poľovníctvo a obchod, ale aj strata biotopov a choroby. Podľa WWF sú tieto gorily menšie ako iné poddruhy, s hnedosivou srsťou, gaštanovými hrudníkmi, širšími lebkami, výraznými obočiami a malými ušami. Očakáva sa, že ich zostalo asi 100 000, hoci vedci nedokázali zistiť presný odhad tohto nepolapiteľného zvieraťa. Ochrancovia sa usilujú o silnejšiu ochranu, lepšie sledovanie zvierat, podporu udržateľnejšieho rozvoja v oblastiach, kde tieto gorily žijú a pracujú na prispôsobení ľudskej vakcíny proti ebole pre gorily.

Korytnačka Hawksbill (Eretmochelys imbricata)

Tieto korytnačky sú najviac ohrozené obchodom s voľne žijúcimi zvieratami: Na trhoch sa predávajú časti ich pancieru. Morským korytnačkám tiež ubližuje strata ich biotopov, rybolov, znečistenie a rozvoj pobrežia.

So špicatou zobákovou tvárou – odtiaľ vznikol jej názov –  pláva cez tropické koralové útesy po celom svete a oslňuje svojím biofluorescenčným pancierom. Morské korytnačky sú na zemi už 100 miliónov rokov – WWF ich nazýva „základným článkom v morských ekosystémoch“ – a pomáhajú udržiavať zdravé koralové útesy a morskú trávu. Tieto korytnačky žijú v tropických koralových útesoch po celom svete, vrátane Mesoamerican Reef, pri pobreží východnej Afriky a Coral Triangle.

Ich populáciu je ťažké presne odhadnúť. Odhaduje sa však, že vo voľnej prírode pravdepodobne zostáva asi 8 000 hniezdiacich samíc. Celosvetová populácia klesla za posledné storočie o 80 percent. Ochrana biotopov, satelitné sledovanie a prinútenie rybárov, aby používali „rybárske háčiky vhodné pre korytnačky“, to všetko je súčasťou úsilia o zachovanie.

Saola (Pseudoryx nghetinhensis)

Saola bola objavená len v roku 1992 a už sa bohužiaľ dostala na zoznam najohrozenejších druhov. Strata biotopov je hlavnou hrozbou: prežitie Saoly závisí od zachovania lesov a ohrozenia poľnohospodárstvom. Ohrozuje ju aj zmenšujúca infraštruktúra a fragmentovanie biotopov.

Odkiaľ pochádza? Meno príbuzného dobytka znamená vo vietnamčine „vretenové rohy“ a pochádza z hôr Annamite vo Vietname a Laose. Vo voľnej prírode zostáva menej ako 750 saol.  Ochranárske organizácie ako WWF pracujú na posilnení chránených oblastí. Tiež spolupracujú s komunitami na zlepšení lesného hospodárstva a spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní, aby pomohli zabezpečiť ochranu.

Slon sumatranský (Elephas maximus sumatranus)

Vysoká miera odlesňovania na Sumatre zahnala slony do ľudských osád, kde zvieratá ničili úrodu, šliapali po domoch či dokonca zabíjali ľudí. V dôsledku toho sa komunity mohli pomstiť otravou alebo zastrelením. Podobne ako korytnačka jastrabná, aj slony sumatranské zlepšujú svoje prostredie, v tomto prípade ukladaním semien prirodzeným spôsobom. Všetky ostatné zvieratá v jeho biotope profitujú z prítomnosti tejto populácie. Tieto slony žijú na juhovýchodných ázijských ostrovoch Borneo a Sumatra. Vo voľnej prírode ich zostáva približne od 2 400 až do 2 800. WWF a ďalší pracujú na znížení konfliktu medzi ľuďmi a slonmi nastavením varovných systémov, keď slony vstúpia do ľudských sídiel, a vyženú slony späť do lesa. Chránia tiež lesy, aby zachovali biotop.

Tiger sundský (Panthera tigris sondaica)

Hlavnou hrozbou pre tieto tigre je nelegálny obchod s voľne žijúcimi zvieratami. Väčšina z nich je zabitá pre ich trhovú hodnotu – čo predstavuje takmer 80 percent úmrtí týchto tigrov každý rok. A ich zaujímavosť? Vynikajú výraznými čiernymi pruhmi na úchvatných oranžových kabátoch. Môžete ich vidieť na ostrove Sumatra v juhovýchodnej Ázii. Medzi nami je menej ako 400 týchto tigrov. Snahy o obmedzenie pytliactva zahŕňajú stanovenie prísnejších zákonov a spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní pri ich presadzovaní.

Vaquita (Phocoena sinus)

Tieto malé, plaché sviňuchy sa často stávajú obeťami nečestných rybolovných operácií v chránených morských oblastiach. Malé zvieratká sú známe svojou plachosťou. Žijú pri pobreží Mexika, v severnej časti Kalifornského zálivu. Je to najvzácnejšie morské zviera na svete a už teraz je na pokraji vyhynutia. V Mexiku žije iba 10 jedincov – a už boli vyhlásené za oficiálne vyhynuté.

Aktivistické skupiny ako ¡Viva Vaquita! spolupracujú s vedcami a vládou v Mexiku na vývoji rybárskeho vybavenia, ktoré ich nepoškodzuje.  Dokonca aj vykupujú staré rybárske náradie a poskytujú pôžičky pre nové podniky, ktoré predávajú bezpečnejšie vybavenie.

Sviňuchy bez plutvy Yangtze (Neophocaena asiaeorientalis ssp. asiaeorientalis)

Rybárske siete, lodné skrutky a toxické vody – to sú najväčšie ohrozenia. Táto sviňucha jeveľmi inteligentné zviera. Je „známa svojím šibalským úsmevom a má úroveň inteligencie porovnateľnú s gorilou,“ píše WWF. Pochádza z ázijskej rieky Yangtze. Rieka bola predtým tiež domovom vysoko inteligentného delfína Baiji, ale bohužiaľ, tento druh bol v roku 2006 vyhlásený za vyhynutý, uvádza. Vo voľnej prírode zostalo asi 1000 týchto zvierat. Úsilie ochrany zahŕňa sledovanie populácií, zachovanie biotopu, vytváranie rezervácií s jazerami a ovplyvňovanie politiky na lepšiu ochranu týchto zvierat.

ZDROJ: inverse.com

Plávanie je skvelý spôsob, ako si precvičiť celé telo a kardiovaskulárny systém.

Hodina plávania spáli takmer toľko kalórií ako beh, no bez akéhokoľvek dopadu na vaše kosti a kĺby.

Pravidelným plávaním môžete získať množstvo výhod.

Výhody pravidelného plávania

1. Pracuje celé vaše telo

Jednou z najväčších výhod plávania je, že skutočne pracujete s celým telom od hlavy po päty.

Plávanie:

• zvyšuje vašu srdcovú frekvenciu bez stresu vášho tela
• tvaruje svaly
• buduje silu
• buduje vytrvalosť

Existujú rôzne štýly, ktoré môžete použiť na spestrenie svojho plaveckého tréningu, vrátane:

• prsia
• znak
• kraul
• motýlik
• voľný štýl

Každý sa zameriava na iné svalové skupiny a voda poskytuje jemný odpor, môžete si tak vyskladať tréning podľa svojich cieľov a preferencií.

Zatlačením na ktorýkoľvek z hlavných ťahov si precvičíte celé telo, no niektoré budú pôsobiť na určité oblasti o niečo viac ako iné.

2. Pracuje aj vaše vnútro

Rovnako ako iné formy aeróbneho cvičenia, aj plávanie môže zlepšiť vašu kardiovaskulárnu kondíciu.

Plávanie posilní vaše srdce a pľúca, a môže pomôcť znížiť krvný tlak a kontrolovať hladinu cukru v krvi.

Vaše srdce sa tak stáva silnejším a pľúca dokážu efektívnejšie využívať kyslík.

3. Zlepšuje vaše duševné zdravie

Cvičenie je známym zlepšovačom nálady, ale vedeli ste, že ďalšou výhodou plávania je, že môže pomôcť zmierniť účinky stresu aj chemicky?

Keď plávate, vaše telo prirodzene znižuje stresové hormóny kortizol a adrenalín a súčasne vytvára endorfíny pre dobrý pocit –  látky, ktoré zlepšujú náladu.

Zároveň je plávanie jedným z mála športov, ktoré vyžadujú, aby ste opustili okolitý svet a boli len sami so sebou.

Fyzicky sa nemôžete odpútavať inými aktivitami ako pozerať si sociálne siete a telefón, čo môžete robiť napríklad vo fitness centre.

Máte tak čas vypnúť myseľ z neustálej digitálnej stimulácie.

Veľa ľudí hovorí, že keď sú vo vode, cítia sa uvoľnenejšie a menej stresovaní.

Ďalšou obrovskou výhodou je, že pravidelné plávanie pomáha znižovať úzkosť a depresiu.

Tento šport môžete vykonávať aj v prírode, nie len v miestnom bazéne, čo perfektne spestruje samotnú aktivitu aj životný režim.

Môžete chodiť plávať do okolitých vodných plôch, čo dodá plávaniu úplne iný rozmer a zážitok.

4. Výborná voľba aj pre deti

Deti potrebujú každý deň minimálne 60 minút aeróbneho cvičenia.

Plávanie je zábavná aktivita a väčšina detí tento šport vykonáva s radosťou a neberie ho ako povinnosť.

Vaše dieťa môže absolvovať buď štruktúrované hodiny plávania, alebo byť súčasťou plaveckého tímu.

5. Cenovo dostupné

Plávanie môže byť tiež cenovo dostupnou možnosťou cvičenia v porovnaní s niektorými inými, ako je napríklad hokej či cyklistika.

Mnoho bazénov ponúka rozumné ceny za vstup, a ďalšie náklady na tento šport sú skutočne minimálne.

Niektoré štátne školy a iné strediská ponúkajú hodiny plávania dokonca zadarmo.

6. Je vhodný pre ľudí so zraneniami, artritídou a inými obmedzeniami

Plávanie môže byť bezpečnou možnosťou cvičenia pre väčšinu ľudí s artritídou, či rôznymi zraneniami a postihnutiami.

Môže dokonca pomôcť znížiť niektoré bolesti alebo zlepšiť zotavenie po zranení.

Voda unesie až 90 percent hmotnosti tela, takže ak ste si vyvrtli členok pri futbale v pondelok večer alebo máte dlhodobé zranenie či chorobu, plávanie je skvelý spôsob, ako zostať aktívny.

7. Dobrá voľba pre ľudí s astmou

Vlhké prostredie krytých bazénov robí z plávania skvelú aktivitu pre ľudí s astmou.

Dychové cvičenia spojené so športom, ako je zadržiavanie dychu, vám môžu pomôcť rozšíriť kapacitu pľúc a získať kontrolu nad dýchaním.

8. Znižuje riziko chorôb

Okrem toho, že plávanie je skvelou formou kardiovaskulárneho cvičenia, môže plávanie len 30 minút týždenne pomôcť chrániť vás pred srdcovými chorobami, mŕtvicou a cukrovkou 2. typu.

9. Zlepšuje váš spánok

Cvičenie pomáha resetovať vnútorné hodiny vášho tela a obnovuje váš prirodzený cirkadiánny rytmus.

Ďalšou výhodou pravidelného plávanie je, že vďaka tejto fyzickej aktivite strávite viac času v regeneračnom hlbokom spánku.

10. Užitočné aj pre ľudí so sklerózou multiplex

Ľudia so sklerózou multiplex môžu tiež považovať plávanie za prospešné.

Voda nadnáša končatiny a pomáha im pri cvičení. 

Film Häxan vznikol pred viac než sto rokmi a dodnes vyvoláva zimomriavky. Zaslúži si však aj viac uznania, keďže bol vzorom pre Projekt Blair Witch a mnoho ďalších hororov, píše portál BBC Culture.

Häxan (1922)

Na časovej osi histórie hororovej kinematografie je rok 1922 jeden z najvýznamnejších. V tomto roku nakrútil Friedrich Wilhelm Murnau neoficiálnu adaptáciu románu Dracula s názvom Nosferatu. V rovnakom čase vznikol ďalší dôležitý, hoci v súčasnosti menej oslavovaný horor: Häxan – Čarodejníctvo v rôznych dobách od dánskeho režiséra Benjamina Christensena vo švédskej produkcii spoločnosti Svensk Filmindustri.

Kým Murnau definoval príbehový horor prostredníctvom silných vizuálov nemeckého expresionizmu, Christensen inovoval formu tohto žánra, keď vytvoril jeden z najzvláštnejších filmov celého obdobia. Jeho strašidelná atmosféra, prenikavé vizuály a experimentácia obstoja aj v roku 2023.

Häxan je čiastočne dokumentárna esej a čiastočne hororová náladovka. Je to epizódny film, ktorý v siedmich kapitolách skúma spektrum tém v histórii západného okultizmu, predovšetkým sa zameriava na čarodejníctvo v stredoveku, na dejiny prenasledovania žien, ktoré obvinili z čarodejníctva. Nikto neopísal snímku lepšie ako sám režisér: „Môj film nemá žiadny plynúci príbeh, žiadny dej. Zrejme najlepšie sa dá označiť za dejepisnú lekciu v pohyblivých obrázkoch.”

Häxan (1922). Zdroj: screenshot, YouTube

Dokument ani docudrama

Film je vystavaný aj z kreatívneho čítania z knihy Malleus Maleficarum, nemeckej príručky pre lovcov čarodejníc z pätnásteho storočia. Kňaz Heinrich Krame v nej detailne opísal, ako si poradiť so všetkými formami diabolského správania. Úvodná kapitola je pomerne priamočiara lekcia s historickým kontextom, zatiaľ čo druhá kapitola hravo zobrazuje niektoré základné praktiky čarodejníc.

Christensen však neskôr pridáva znepokojivé dramatizujúce prvky. Sledujeme Mariu (Emmy Schønfeldová), ktorú mučia, až kým sa neprizná k najrôznejším okultistickým aktivitám vrátane toho, že čaká satanovo dieťa. Nakoniec ju upália na hranici. Po týchto drsných obrázkoch sa záverečné kapitoly zameriavajú na moderný psychologický potenciál fenoménu čarodejníctva a zaoberajú sa otázkou, či sama násilná inkvizícia nebola zodpovedná za mnohé priznania.

Häxan však v žiadnom prípade nie je dokument ani docudrama. Christensen preukazuje svoje schopnosti na poli špeciálnych efektov a po esejistickom úvode sa snímka môže rovnať so všetkými horormi danej éry. Vizuály patria k najstrašidelnejším v nemých filmoch, zachytávajú okultistické praktiky od obcovania s diablami po detskú obetu. „Film perfektne vyvažuje krásne a groteskné, niektoré scény sú naozaj bizarné,” povedal umelec Andy Paciorek, zakladateľ projektu Folk Horror Revival.

Plagát k filmu. Zdroj: screenshot, YouTube

Režisér stvárnil satana

„Je to živočíšny zážitok preoblečený za erudované tvrdenia. Ani náhodou si nemyslím, že zámerom autora bolo niečo iné, ako šokovať, ak nie vyviesť obecenstvo z prehnanej spokojnosti, čo dobré horory robia. Veľa sa hovorí o ,prekliatych filmoch naplnených zlom’, ale pri tomto filme sa tomu dá aj veriť. Zrejme to bude autenticitou staršej doby,” dodal scenárista hororov Stephen Volk. Patina, zrnitosť a staré filmárske techniky prirodzene spolupracujú a výsledkom je jedno z najvernejších zobrazení stredoveku, aké sú v histórii kinematografie.

V strašidelných scénach je využitých niekoľko vizuálnych trikov: stop-motion animácia, neuveriteľne inovatívny mejkap a „kolotočový” efekt, aby to vyzeralo, že čarodejnice letia na metle. Staré obrazy vyryté do dreva akoby niekedy ožívali a Christensen na to všetko rozradostene dohliada ako blasfemický vodca. Je teda príhodné, že režisér si zahral satana a že si užíval každú chvíľu v tejto úlohe.

„Christensen sa nevyhýba nemravnosti a surrealizmu historických listín, ktorými sa inšpiroval, ale stavia na tom. Napriek tomu, že ide o veľmi temnú tému, nedá sa ubrániť pocitu šibeničného humoru, ktorý musel sprevádzať natáčanie,” uzavrel Paciorek. Keď odhliadneme od hororových záberov, Häxan vyniká psychologickým pátosom a jeho kombináciou s esejistickou formou. Režisér úplne nezavrhuje možnosť existencie diablov a démonov, no ľudská bolesť je zobrazená zakaždým rovnako, nech je príčina akákoľvek. To je prekvapujúco humánnym odkazom filmu, ktorého jasným dedičom je na začiatku spomenutý Projekt Blair Witch s okultistickými témami a kvázidokumentárnym štýlom.

Zdroj: voľne preložené z bbc.com

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube